Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O leňošení, hradoch a morálke

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete

Trikrát z Európy: komu sa vyplatia dlhšie dovolenky, ako zarobili hrady na kríze a ako sa vyhnúť pokušeniu.

Hoci jeseň plná politiky a dôležitých volieb je za dverami a ministri financií už pripravujú zoškrtané rozpočty, doprajme si trochu luxusu a zostaňme pri dovolenkových témach. Aj tie môžu mať ekonomické dopady.

.kto je lenivejší

Vezmite si len takú dĺžku dovolenky. „Znamenajú dlhšie prázdniny aj väčšiu produktivitu?“ pýta sa trochu prekvapivo Mark Scott v ekonomickom týždenníku BusinessWeek. Autor porovnáva Ameriku a Európu a kladie si otázku, čo robia kratšie pracovné týždne a viac dní dovolenky s európskou produktivitou práce. A hoci Európania, ktorí sa slnia na riviérach od Španielska po Turecko, na ekonomické dáta na plážach nemyslia, analýza firmy Mercer, z ktorej čerpá BusinessWeek, ukazuje zaujímavé veci. Na dovolenkách trávia Európania  zhruba o desať dní viac ako Američania. Štáty Európskej únie majú v priemere 34,4 dňa dovolenky v roku, zatiaľ čo obyvatelia USA len 25. Nikoho azda neprekvapí, že k lídrom medzi Európanmi patria Francúzi. Spolu s Fínmi si doprajú 40 dní a len tesne zaostávajú za dovolenkujúcimi rekordérmi z Litvy, ktorí si doprajú až 41 dní dovolenky v roku. Obidva prístupy majú svoju logiku. Oddýchnutejší Európania nútia zamestnávateľov k dodatočnej zamestnanosti a Američania zase hovoria o trvale vyššej produktivite práce. Je to však naozaj tak? Nepochybujme, že Američania sú pracovitejší, ale majú vyššiu produktivitu práce ako, povedzme, Francúzi? Prekvapujúco, ani veľmi nie. Podľa štatistík OECD sú Francúzi iba o dve percentá menej produktívni ako Američania, a to si doprajú o 15 dní dovolenky viac a v priemere pracujú iba 37 hodín týždenne. No uznajte, stojí to tým Američanom za to? Ešte horšie dopadlo pre Američanov porovnanie s Belgičanmi, Holanďanmi a najmä s Luxemburčanmi. V Beneluxe majú 28 až 32 dní dovolenky a produktivitu práce vyššiu o 2 percentá, v prípade obyvateľov Luxemburska plného bankárov až o 27 percent! Zle nedopadli ani Nemci. V produktivite síce zaostávajú o 7 percent, ale oproti Američanom pracujú o celých 5 hodín týždenne menej. Prirodzene, štatistika je trošku zavádzajúca: tak ako v Európe sú veľké rozdiely v produktivite práce aj v rámci USA, akurát sú skryté za priemerom. Ako teda odpovedať na otázku časopisu BusinessWeek? Znamenajú dlhšie voľná aj väčšiu produktivitu?  Nuž, ako kde. Hoci takí Francúzi dokážu výdatne európsky odpočívať aj produktívne po americky pracovať, iné národy, od Grécka po bývalé komunistické štáty východnej Európy, sú na tom podstatne horšie. Viniť však za to počet dní dovolenky asi nemožno. Rovnako ako zvyšovať produktivitu práce rušením dovoleniek. Veď na to, aby sme mali len päť dní dovolenky, ako v Kórei, sme predsa len príliš európski.

.kúpte si hrad, zarobí
O tom, že na súčasnej kríze nie je všetko len zlé, sme už v .týždni písali. Zaujímavý príspevok na túto tému prišiel naposledy z Nemecka. „Ekonomická kríza je pre nemecké romantické hrady, barokové paláce a historické námestia ako rozprávka, ktorá sa stala skutočnosťou,“ napísal týždenník Spiegel. Hradom a zámkom totiž prajú turisti aj vláda. Nemci v dôsledku ekonomickej krízy šetria, namiesto zahraničných dovoleniek si vo väčšej miere dopriali tie domáce, a práve hrady a zámky z toho ťažili. Okrem Nemcov častejšie prišli aj Belgičania, Holanďania a dokonca Briti, takže oslovené hrady hlásia vyššiu návštevnosť ako v roku 2008. Ešte väčší aplauz si vyslúžila podpora vlády. Tá sa v troch rôznych programoch rozhodla vyčleniť sumu 320 miliónov eur na rekonštrukcie, a hoci – ako podotýka Spiegel – ide o zlomok sumy určenej na záchranu bánk, pre hrady a zámky ide o najväčšiu dotáciu za desaťročia. Nuž, zdá sa, že dobre opevnené hrady a luxusné zámky dokážu prežiť nejednu krízu.

.dovolenkový nemravník
Leto a prázdniny však môžu mať dopad nielen na produktivitu práce či návštevu hradov, ale aj na morálku. Téme sa venuje poľský týždenník Wprost. Vážnosť je jasná už z obálky: ženské pery sa práve chystajú odhryznúť z jahody a pred ďalšími úvahami nás varuje už len nadpis: Dovolenkový nemravník. Wprost sa spolu s radami Stendhala, ženy Gustava Mahlera či Napoleonovej sestry ponoril do tajov letných zvádzaní a celý text poňal ako malé varovanie „ako uniknúť nemorálnym návrhom“. Neostáva, než dúfať, že sa to (nielen) čitateľom Wprostu podarilo. A jeseň sa môže začať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite