Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bigbít na Zelenej vode

.časopis .hudba

Pýchou každého hudobného festivalu je line up, teda zoznam účinkujúcich hudobníkov. Festival, ktorý sa uskutoční 21. a 22. augusta na Zelenej vode, je z toho hľadiska mimoriadne zaujímavý.

A pritom na ňom nevystúpi ani jeden umelec, ktorého piesne sú na aktuálnych vrcholoch hitparád a na pódiu si zahrajú len muzikanti z Česka a Slovenska, väčšinou v dôchod kovom veku.
Sedemdesiate roky boli v Československu sivé a neslo bodné. Po eufórii predchádzajúceho desaťročia prišli dezilúzie, sklamania a masové obracania kabátov. Hlavný prúd populárnej hudby vytváral neškodné krovie normalizátorom, kapely museli podstupovať ponižujúci rituál prehrávok, festivaly sa – po pamätných Koncertoch mladosti v Pezinku – nekonali, zaujímavé platne vychádzali len sporadicky, zahraničná hudba k nám prichádzala len cez rakúsku televíziu a Rádio Luxemburg. Napriek tomu pôsobilo v tomto období v Prahe, Brne a v Bratislave niekoľko mimoriadnych hudobníkov, ktorí nerobili umelecké kompromisy (alebo ich robili len v nevyhnutnej mie re), svojou tvorbou predbehli dobu a keby im to bolo umožnené, presiahli by aj geografické hranice. Jožo Barina, Dežo Ursiny, Marián Varga, Radim Hladík, Pavol Hammel, Vladimír Mišík, František Griglák, Fedor Frešo, Michal Prokop, Jaro Filip, Luboš Pospíšil, Petr Skoumal, Oldřich Veselý, Luboš Andršt, Pavel Váně či Cerha s Kantorom robili krásnu a silnú hudbu, ich platne a kon certy pomáhali celej jednej generácii toto sivé obdobie prežiť. Viacerí z nich už nie sú medzi nami a nezostáva nám nič iné, len počúvať reedície ich platní a spomínať na koncerty v PKO, v Lucerne alebo v Domoch kultúry slovenských a českých miest. Je úžasné, že väčšina z tých ostatných stále koncertuje a nahráva. Je ešte úžasnejšie, že ich hudba – stará aj nová – je stále aktuálna, presvedčivá a z roka na rok zrelšia. Málokedy sa však stáva, že ich v priebehu dvoch večerov môžeme uvidieť na jednom pódiu. Presne to sa udeje na Víkende legiend na Zelenej vode. Prvý večer (piatok, 21. augusta) zahrá skupina Gattch (vlani si spolu zahrali po 35 rokoch!) a Blue Effect. Pavla Hammela potom bude sprevádzať fenomenálny Radim Hladík a večer vyvrcholí koncertom Vladimíra Mišíka a jeho Etc. Sobotňajší program otvorí Jožo Barina & Meditating Four, po nich zahrá Fermata, Progres 2 a nakoniec Collegium Musicum.
Pre starších bude bigbítový víkend na Zelenej vode príležitosťou na sentimentálne spomienky, pre mladších sa môže ľahko stať objavom. Keď totiž (práve v se dem desiatych rokoch) Jethro Tull nahrali pieseň o človeku, ktorý bol „too old to rock´n´roll“ no ešte bol „too young to die“, nemali celkom pravdu. Rokenrol, či po slovensky „bigbít“, s vekom nesúvisí. Vnímavosť a intenzita vlastná tínedžerom sa totiž vekom obohacuje o nadhľad a skúsenosť. Výsledkom je sila, o akej mladí rockeri možno ani netušia. Alebo tušia, no nevedia celkom dobre, ako ju dosiahnuť. Starí páni muzikanti im to ukážu. Sedemdesiate roky boli v Československu sivé a neslo bodné. Pestrofarebná hudba na ich pozadí žiarila o to viac. Žiarila a stále žiari.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite