Nijaká agresivita, len sem-tam nejaké zaucho manželovi od svojej polovičky. Ale manžel by mohol právom protestovať. Vari nevieš, že na celom svete zavládol mier, že je koniec násiliu? Viem, povedala by manželka, ale toto sa neráta, lebo si ma podviedol s Irenou a v takom prípade je moja reakcia namieste. Namieste? Zhrozil by sa manžel. Ako to môžeš povedať? Predstav si, pokračuje manžel, že každá manželka, ktorá sa dozvie o nevere svojho muža, by takto reagovala. Uvedomuješ si, ako by vyzeral svet? Samé zauchá, krik a tiché domácnosti. To má byť mier? Ale manželka sa nedá. Keby si mi nezahýbal, a to pravidelne, k ničomu takému by nedošlo, žili by sme v súlade a harmonicky. To sú hlúposti, reagoval by manžel, už to, že v súlade a harmonicky, veď súlad a harmónia, to je to isté, to je ako keby si povedala, že ak by som ti nezahýbal, žili by sme pekne a pekne. To si celý ty, protestovala by manželka, keď ti stúpim na otlak, začneš sa oháňať lingvistikou, to je úplne jedno, či je to to isté, dôležité je, čo som tým chcela povedať. A čo si chcela povedať, pýta sa manžel nechápavo. To, aby si ma neklamal, hovorí manželka a má v očiach slzu, zatiaľ iba jednu, je jasné, že ďalšie budú nasledovať. Ako neklamal, vraví manžel. Normálne, povie ona, napríklad predvčerom si povedal, že si bol v knižnici a bol si s ňou u nej doma. A to ako si predstavuješ, manžel prekvapene, hádam ti len nemám povedať, keď prídem domov, že som nebol v knižnici, ale u Ireny? Nič nechápeš, to je typické, smutne sa usmeje žena, nemáš mi hovoriť, že si bol u Ireny, ale nemáš u nej byť! A kde mám byť, spytuje sa muž. V knižnici, hovorí ona. A čo by som tam robil, víťazoslávne sa pýta manžel, nevieš náhodou, čo by som tam robil? Keď nevieš, čo by si tam robil, tak sa nevyhováraj na knižnicu, ak si u Ireny, nájdi si lepšiu a najmä uveriteľnejšiu výhovorku, skríkne žena. Tak mi povedz, akú, pritvrdí muž. Akurát ja ti budem radiť, žena na to, ja ti mám radiť, ako ma máš klamať? A kto, pýta sa on, Irena mi neporadí, chce, aby to prasklo, chce, aby som si ju zobral, preboha, nie aby si jej vytárala, že vieš, že nechodím do knižnice, ale za ňou, bola by na koni. Najvyšší čas, aby som si s ňou pohovorila, povie žena. Neopováž sa! kričí muž, ja sa nechcem rozvádzať, mne to takto vyhovuje! Ale mne nie, zreve manželka a vylepí mu. On jej to vráti. Chvíľu sa bijú. Ale inak mier a porozumenie. Nikde sa nestrieľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.