Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hostina chudobných

.daniel Bútora .časopis

Zoči-voči dvanásťpercentnému rozdielu medzi nedávnym rastom (6%) a súčasným pádom (6%) domácej ekonomiky a zoči-voči znova rastúcej nezamestnanosti chce vláda nasadiť „liečbu“ v podobe zvyšovania minimálnej mzdy o 8%.

Slovenská ekonomika prežila aj väčšie katastrofy, a firmy sa tejto situácii prispôsobia. Na návrhy odborov a ministerstva práce však najviac doplatia menej vzdelaní a mladí nezamestnaní: ešte viac ich zostane bez práce. 
O vzťahu medzi výškou minimálnej mzdy (a širšie pružnosťou pracovného trhu) a nezamestnanosťou boli popísané stovky prác. Ich najčastejšie závery sú drastické: rast minimálnej mzdy (a často dokonca jej samotný inštitút) zvyšuje nezamestnanosť; vyraďuje z trhu práce mladých a nekvalifikovaných; doplácajú na ňu zamestnanci v sektoroch, kde sú mzdy najnižšie; vedie zamestnávateľov k zníženiu iných benefitov, predovšetkým v oblasti rozvoja a tréningov zamestnancov. Harvardský ekonóm a autor jednej z najrešpektovanejších učebníc ekonómie Greg Mankiw uvádza, že 79% ekonómov sa zhoduje v tom, že minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť medzi mladými a nekvalifikovanými pracovníkmi. Napriek tomu drvivá väčšina krajín zaviedla minimálnu mzdu. Tá môže mať aj podobu ochrany zle platených zamestnancov, ak sa zvyšuje pomaly a opatrne, a ak si je vláda vedomá, že zamestnaných bráni na úkor nezamestnaných. 
Paradoxom najnovšieho návrhu je, že prichádza v čase, keď sú presne najrizikovejšie skupiny (mladí a nekvalifikovaní) už aj tak postihnuté dopadmi krízy viac ako ostatné skupiny; medzi mladými do 25 rokov je na Slovensku bez práce už každý štvrtý. Firmy na celom svete na krízu reagujú zoštíhľovaním, šetrením a znižovaním nákladov. Prvé známky oživenia hospodárstva z Ameriky naznačujú, že jeho zdroje budú predovšetkým vo zvyšovaní produktivity práce. Rast hospodárstva teda sprvu nebude sprevádzať rast zamestnanosti. Tí, ktorí o prácu prišli, ju tak skoro nezískajú naspäť, lebo firmy sa budú snažiť dosahovať doterajší výkon s nižšími nákladmi, a prijímať začnú, až keď to bude absolútne nevyhnutné. Zvýšenie minimálnej mzdy o 8% to iba zhorší. Nezamestnaných bude viac a nezamestnaní zostanú dlhšie. 
Ako veľa iného, aj tento lapsus sa vláde možno prepečie. Podľa výskumov Inštitútu pre verejné otázky mal Smer v čase posledných volieb pre tri štvrtiny svojich voličov najvyšší stupeň kompetentnosti práve pri potieraní chudoby a nezamestnanosti. Niet sa čo čudovať. Ľudia, ktorí prídu o prácu (mladí a nekvalifikovaní), nečítajú práce ekonómov z Harvardu. U nich zrejme k zmene postoja tak rýchlo nedôjde. 
Ich nešťastím, a nešťastím krajiny je, že ekonómov z Harvardu nečítajú ani tí, čo o zvýšení minimálnej mzdy budú rozhodovať. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite