Možno, že to tak bolo vždy a veľké umenie stredoveku a raného novoveku je výrazom tej istej túžby. Nech je to ako chce, Chatrči to nepomôže. Autor mal určite chvályhodný cieľ: prerozprávať drámu vzťahu trojjediného, dobrého a všemohúceho Boha s malým, neodôvodnene trpiacim človekom. A tak vymyslel príbeh, ktorý svojou neuveriteľnosťou a gýčovou romantikou nebezpečne atakuje popoludnňajšie telenovely: dobrý otec (jeho otec bol alkoholik a tak má, na rozdiel od manželky, problém s oslovovaním Boha familiárnym Tato) chce umožniť pokojný víkend dobrej manželke (oslovuje Boha Tato a pomáha umierajúcim ľuďom v ich vzťahu s Bohom) a tak ide s dobrými deťmi (sú krásne, poslušné a majú rady svojich rodičov) do krásnej prírody a tam sa jeho najmladšia dcérenka stane obeťou sériového vraha... Ale toto je len návnada pre „moderného človeka“. Dobrý, hoci smútiaci otec sa totiž osobne stretne s Bohom (Boha – Otca zosobňuje, mimochodom, veselá černoška, Syna, pochopiteľne, židovský mladý muž a Ducha ázijsky vyzerajúca žena) a ten mu všetko vysvetlí. Náš hrdina je znovu šťastný... Ešteže tu máme Knihu Jób, Žalmy či evanjeliá. Je to oveľa lepšia literatúra a zaujímavejšie, vzrušujúcejšie čítanie. Aj pre „moderného človeka“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.