Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obama: doma nepokoj

.časopis .týždeň vo svete

Od nástupu štyridsiateho štvrtého amerického prezidenta do funkcie 20. júla ubehlo pol roka. Je to veľa, alebo málo? Rozhodne je to dátum, ku ktorému Američania očakávali reálne dopady Obamovej vlády na svoj život. Pravdaže, pozitívne. Skutočnosť je však trochu iná.

„Ak sa vyberiete po správnej ceste a máte dosť odhodlania pokračovať v nej, napokon sa niekam dostanete.“ To sú slová Baracka Obamu a tieto slová by mohli byť leitmotívom jeho prvého polroka pri moci. Barack Obama sa rozhodne vybral cestou, ktorú pokladá za správnu. Navyše je to cesta, na ktorú, ako verí, mu dali mandát americkí voliči. Barack Obama má zrejme stále dosť odhodlania a chuti pokračovať v putovaní vytýčeným smerom. Otázka znie, či sa niekam dostáva.
Američania podporovali populárneho prezidentského kandidáta Baracka Obamu do značnej miery práve preto, lebo od neho očakávali, že vyrieši zahraničnopolitické problémy. Jednak vojenské angažmán, a jednak imidž krajiny v zahraničí. Akoby sa skutočnosť, že Američania „našli odvahu“ zvoliť si prezidenta, ktorý je spolovice černoch, mala pretaviť aj do morálneho kreditu Spojených štátov vo svete. Američania zatúžili po medzinárodnej obľúbenosti.

.rad natiahnutých rúk

Keď však prišli prezidentské voľby, na programe dňa sa ocitla predovšetkým domáca agenda. Hospodárska kríza zvýraznila existujúce problémy, ako bol deficit štátneho rozpočtu, ťažko udržateľná situácia v štátnom školstve a ťažkosti zdravotníctva. Barack Obama prisľúbil, že toto všetko bude riešiť – a zároveň sa vyjadril, že v takejto ťažkej dobe by nik nemal strednej vrstve zvyšovať dane. Už vtedy sa dalo odhadovať, že medzi týmito dvoma stranami rovnice je ťažké nájsť rovnováhu. Najmä keď Obama odsúhlasil osemstomiliardový balíček pomoci krízou postihnutému hospodárstvu. Balíček, ktorý zaplatili daňoví poplatníci. Rozum dá, že keď chce štát niekam naliať peniaze, musí ich odniekiaľ zobrať. A ak náhodou nehospodári s prebytkom – a to sa o súčasných Spojených štátoch amerických povedať nedá –, na konci radu natiahnutých rúk je peňaženka občana.
Teraz sa Barack Obama pokúša o druhý gigantický krok vpred vo svojej prezidentskej agende. Ide o reformu zdravotníctva, na ktorej si vylámala zuby už administratíva Billa Clintona. Barack Obama si ju dal do programu ešte pred voľbami a pokladá ju za jednu zo svojich priorít. Sú takí, ktorí mu radia, že v čase krízy by mal s jej realizáciou radšej počkať. On však vyhlasuje, že teraz je dôležité udržať tempo opatrení a zmien.
Isteže, racionálny politik sa usiluje využiť povolebné nadšenie občanov na potrebné, hoci aj nepopulárne kroky. Len nevedno, či platí, že Obama je racionálny politik, že jeho občania sú stále povolebne nadšení, a že reforma zdravotníctva je v tej podobe, v akej ju predkladá, potrebná.

.nedôvera k vláde sa nezmenila

Prvý predpoklad – Obamova racionalita – je naozaj len hypotézou. Obama preukázal pozoruhodný politický inštinkt v predvolebnom boji, už menej šikovne konal po voľbách.
Pomerne dlho sa mu nedarilo dať dohromady funkčný kabinet a trpezlivosť s jeho chaotickou „personálnou politikou“ strácali aj priateľsky naladení tlačoví komentátori. V zahraničnej politike sa zapodieval skôr šírením „dobrej vôle“ a iných ilúzií než fungujúcich koncepcií, čo mu vyslúžilo ignoranciu, prípadne pohŕdanie zo strany tých, ktorým sa usiloval zalíškať, a obavy zo strany tých, ktorých by mohol pokladať za spojencov. A aj pri boji s následkami hospodárskej krízy sa ukázalo, že Obama verí skôr veľkým proklamáciám než zákonom fungovania ekonomiky. Firmy, ktoré sa priživili na vládnom „balíčku“, sa totiž vzápätí blysli štedrosťou najmä voči svojmu topmanažmentu. Daňový poplatník utrpel šok – nahovárali mu, že zachraňuje Ameriku, a v skutočnosti prispel na veľkorysé prémie, odstupné a luxusné pracovné podmienky presne tých ľudí, ktorí s jeho úsporami nezaobchádzali tak, ako by kázala etika a zdravý rozum. (Nehovoriac už o tom, že pri koreňoch krízy stála nečistá aliancia štátu a súkromného sektora, keďže štát nástojil na vytvorení dotovaných finančných produktov určených pre nemajetných Američanov.)
Ešte otáznejšie ako racionalita Obamových krokov je povolebné nadšenie „jeho“ Američanov. Popularita tohto prezidenta sa totiž od volieb uberala nadol, dokonca zaznamenala najvýraznejší prepad za polročné obdobie v dejinách prieskumov verejnej mienky. Dnes si podľa agentúry AP a GfK až 54 percent Američanov myslí, že Amerika sa uberá nesprávnym smerom. Podľa prieskumu USA Today a Gallupovho inštitútu vníma Obamovu prácu pozitívne 55 percent ľudí – a to je pokles o 9 bodov od začiatku vládnutia.
Barack Obama vidí, že Američania strácajú nadšenie pre reformu, ktorá bola od začiatku súčasťou jeho programu. „Chápem, že ľudia si nie sú istí,“ vyhlásil. „Majú strach, lebo všetci sme akísi cynickí a od vlády nečakáme, že by niečo dokázala. A ľudia si myslia, že toto, čo majú teraz, síce nie je najlepšie, ale aspoň to už poznajú. Preto sú skeptickí. A je to legitímny postoj, pretože z Washingtonu v poslednom čase nezažili veľa opatrení, ktoré by im pomohli.“
Ak tým však myslel na pôsobenie Bushovej administratívy, nemal celkom pravdu. Očakávania Američanov sa dočkali sklamaní najmä v poslednom čase. Okrem toho, istá nedôvera voči schopnosti federálnej vlády riešiť za občanov závažné záležitosti, k akým sa radí aj zdravotné poistenie a jeho výber, k americkej politickej kultúre neodmysliteľne patrí. To sa nezmenilo ani po víťazstve Baracka Obamu.
Kto sa nazdával, že nadšenie z osoby nového prezidenta obrúsi aj hrany nedôvery k federálnej vláde, dočkal sa sklamania. A kto sa obával, že Američania spolu s novou administratívou už nadobro preladili na etatistickú nôtu, zažil miernu úľavu.

.s modrými psami treba počítať
Lenže reforma zdravotníctva sa nestratí z programu dňa. Keďže je však Obamov návrh pod paľbou kritiky z pravého krídla demokratov i z celého spektra republikánov, nutne prídu kompromisy.
K drahému návrhu reformy sú dlhodobo skeptickí napríklad takzvaní Blue Dogs, čo je koalícia fiskálne konzervatívnych demokratov prevažne z južanských štátov USA. Týchto, v súčasnosti 52 demokratických kongresmanov zo Snemovne reprezentantov má vzhľadom na svoj počet nadproporčne vysoký vplyv, najmä pri dohodách medzi ľavým a pravým krídlom demokratov.
Kým konzervatívnejšie krídlo demokratov trápi, či bude reforma rozpočtovo únosná, republikáni hovoria aj o tom, že zdravotné poistenie má byť vecou voľby jednotlivca, a nie povinnosťou, že náklady na reformu by nutne priniesli vyššie zdanenie a že štát by ešte výraznejšími zásahmi do podnikania zdravotných poisťovní oklieštil aj zvyšky slobodného trhu, ktorý v tejto oblasti ešte existuje.
Američania sa boja, aby ich zdravotníctvo neskončilo pod vládou štátu.  A hoci je pravda, že takmer 55 miliónov nepoistených Američanov v súčasnosti vyzerá ako hrozivé číslo, omnoho hrozivejšie vyznieva perspektíva, že by americké zdravotníctvo napokon vyzeralo ako v Kanade či v mnohých európskych štátoch, kde sa o efektívnosti starostlivosti o pacienta nedá vôbec hovoriť.
Reforma zdravotníctva bude balvanom, na ktorý Obama buď víťazne vystúpi, alebo sa oň fatálne potkne, na tom sa zhodujú komentátori z rôznych názorových prúdov. Pol roka od nástupu štyridsiateho štvrtého prezidenta do Bieleho domu sa rozhodne zdá, že tomuto prezidentovi-celebrite už ruže na cestu nepršia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite