Išli sme to zistiť do viedenskej Areny. Bol príjemný slnečný večer, ľudia posedávali pri drevených stoloch a na tráve pred pódiom „Arena Open Air“. Zdanlivo zbytočnou lyrickou odbočkou sme sa dostali rovno k jedinému problému tohto pondelkového večera: koncert TV On The Radio sa mal konať von, a nie dnu. Von bolo krásne a príjemne, dnu neznesiteľne horúco. Spotení milovníci hudby sa počas koncertu so zúfalou túžbou v očiach pozerali k veľkým dverám na boku sály, ktoré sa organizátori z nejakého dôvodu rozhodli otvárať len občas a vždy len na pár minút. V dôsledku pomätenia mysle si v tej chvíli mnohí (napriek zákazu) zapaľovali cigarety, čo kvalitu ovzdušia v klaustrofobickej sále ešte výrazne vylepšilo.
Okrem tejto malej nepríjemnosti (bola naozaj malá – nikto neodpadol, piva, koly a minerálky bolo dosť) možno povedať, že koncert nemal chybu. Aj predkapela Kreisky, ovenčená niekoľkými rakúskymi cenami, odohrala dobre a pre viedenských fanúšikov určite aj zaujímavo. Až tak, že si vytlieskali prídavok, čo u predskokanov nebýva zvykom. Ja som to videl takto: Kreisky hrali zaujímavý, tvrdý rock. Dokázali vytvoriť hlukové steny a stretnúť sa v neopočúvaných erupciách svižných rífov. Keby nespievali alebo keby spievali v ktoromkoľvek inom jazyku ako v nemčine (ktorá znie geniálne v prípade Kraftwerku a Einstürzende Neubauten, ale nikoho iného) a keby spevák ubral z teatrálnosti, bol by to možno objav večera.
Keď o trištvrte na desať rakúska kapela dohrala, na pomerne malé pódium Areny vybehlo niekoľko technikov, ktorí začali v obrovskom tempe pripravovať aparáty pre TV On The Radio. Pripadalo mi to trošku zábavné: zmes profesionality (každý vedel presne, čo má robiť a napriek rýchlemu pohybu na malom priestore ani raz do seba nenarazili) a komickej predkoncertovej úzkosti (mikrofóny boli skontrolované štyrikrát, uteráky a minerálky pre každého člena kapely trikrát).
Chlapci a dievčatá zrejme vedeli, čo robia, lebo keď David Sitek, Tunde Adebimpe, Kyp Malone, Jaleel Bunton a Gerard Smith zobrali do rúk svoje nástroje a začali hrať, na naše spotené hlavy sa začali valiť divoké zvukové vlny, na ktorých bravúrne surfovali obidvaja speváci Tunde Abedimpe a Kyp Malone. Začali pár pesničkami z predposledného albumu Return To Cookie Mountain (I Was A Lover, Province), pokračovali kúskami z posledného (a všetkými – od Rolling Stone cez Pitchfork, The Guardian až po .týždeň – mimoriadne vysoko hodnoteného) albumu Dear Science (Dancing Choose, Golden Age, Halfway Home). Je to zvláštna kapela. Tvorí ju pätica brooklynských intelektuálov s obrovským hudobným talentom. Kľúčovým členom je David Andrew Sitek, vyhľadávaný producent (má prsty napríklad v albumoch skupiny Yeah Yeah Yeahs alebo na platni waitsovských coverov v podaní Scarlett Johansson), gitarista a výtvarník. Práve v umeleckých kruhoch sa stretol s podobne postihnutým „týpkom“ menom Tunde Adebimpe. Mená naznačujú to, čo je jasné na prvý pohľad: David je nenápadný blonďák nižšej postavy, Tunde je dvojmetrový černoch. David má cit pre zvuky, Tunde je spevák s nádherne kovovo znejúcim hlasom a dokonalou intonáciou. David a Tunde založili kapelu v roku 2001. Keď ich dnes vidíte na pódiu, pripomínajú partičku vedcov z americkej univerzity, ktorí sa po večeroch nevenujú počítačovým hrám, ale rokenrolu. Štyria černosi (dvaja s krátkymi vlasmi, jeden s dreadlokmi, Kyp Malone s veľkou bradou) a jeden bledý Euroameričan, v niekoľkých pesničkách sa ešte pridá biely saxofonista. Traja členovia kapely majú dioptrické okuliare. Všetci vyzerajú veľmi vážne a sústredene. Taká je aj ich hudba: zvukovo bohatá, zvláštne štruktúrovaná, nepatetická, veľmi sugestívna.
TV On The Radio hrajú asi poldruha hodiny. Keď dávajú pieseň Family Tree ako jediný prídavok, je otázka, ktorú sme si mnohí kládli cestou do Areny, zodpovedaná: „Naživo znejú výborne!“
TV On The Radio, 27. júl 2009, Arena, Viedeň.
Okrem tejto malej nepríjemnosti (bola naozaj malá – nikto neodpadol, piva, koly a minerálky bolo dosť) možno povedať, že koncert nemal chybu. Aj predkapela Kreisky, ovenčená niekoľkými rakúskymi cenami, odohrala dobre a pre viedenských fanúšikov určite aj zaujímavo. Až tak, že si vytlieskali prídavok, čo u predskokanov nebýva zvykom. Ja som to videl takto: Kreisky hrali zaujímavý, tvrdý rock. Dokázali vytvoriť hlukové steny a stretnúť sa v neopočúvaných erupciách svižných rífov. Keby nespievali alebo keby spievali v ktoromkoľvek inom jazyku ako v nemčine (ktorá znie geniálne v prípade Kraftwerku a Einstürzende Neubauten, ale nikoho iného) a keby spevák ubral z teatrálnosti, bol by to možno objav večera.
Keď o trištvrte na desať rakúska kapela dohrala, na pomerne malé pódium Areny vybehlo niekoľko technikov, ktorí začali v obrovskom tempe pripravovať aparáty pre TV On The Radio. Pripadalo mi to trošku zábavné: zmes profesionality (každý vedel presne, čo má robiť a napriek rýchlemu pohybu na malom priestore ani raz do seba nenarazili) a komickej predkoncertovej úzkosti (mikrofóny boli skontrolované štyrikrát, uteráky a minerálky pre každého člena kapely trikrát).
Chlapci a dievčatá zrejme vedeli, čo robia, lebo keď David Sitek, Tunde Adebimpe, Kyp Malone, Jaleel Bunton a Gerard Smith zobrali do rúk svoje nástroje a začali hrať, na naše spotené hlavy sa začali valiť divoké zvukové vlny, na ktorých bravúrne surfovali obidvaja speváci Tunde Abedimpe a Kyp Malone. Začali pár pesničkami z predposledného albumu Return To Cookie Mountain (I Was A Lover, Province), pokračovali kúskami z posledného (a všetkými – od Rolling Stone cez Pitchfork, The Guardian až po .týždeň – mimoriadne vysoko hodnoteného) albumu Dear Science (Dancing Choose, Golden Age, Halfway Home). Je to zvláštna kapela. Tvorí ju pätica brooklynských intelektuálov s obrovským hudobným talentom. Kľúčovým členom je David Andrew Sitek, vyhľadávaný producent (má prsty napríklad v albumoch skupiny Yeah Yeah Yeahs alebo na platni waitsovských coverov v podaní Scarlett Johansson), gitarista a výtvarník. Práve v umeleckých kruhoch sa stretol s podobne postihnutým „týpkom“ menom Tunde Adebimpe. Mená naznačujú to, čo je jasné na prvý pohľad: David je nenápadný blonďák nižšej postavy, Tunde je dvojmetrový černoch. David má cit pre zvuky, Tunde je spevák s nádherne kovovo znejúcim hlasom a dokonalou intonáciou. David a Tunde založili kapelu v roku 2001. Keď ich dnes vidíte na pódiu, pripomínajú partičku vedcov z americkej univerzity, ktorí sa po večeroch nevenujú počítačovým hrám, ale rokenrolu. Štyria černosi (dvaja s krátkymi vlasmi, jeden s dreadlokmi, Kyp Malone s veľkou bradou) a jeden bledý Euroameričan, v niekoľkých pesničkách sa ešte pridá biely saxofonista. Traja členovia kapely majú dioptrické okuliare. Všetci vyzerajú veľmi vážne a sústredene. Taká je aj ich hudba: zvukovo bohatá, zvláštne štruktúrovaná, nepatetická, veľmi sugestívna.
TV On The Radio hrajú asi poldruha hodiny. Keď dávajú pieseň Family Tree ako jediný prídavok, je otázka, ktorú sme si mnohí kládli cestou do Areny, zodpovedaná: „Naživo znejú výborne!“
TV On The Radio, 27. júl 2009, Arena, Viedeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.