Ani sama neviem, ako sa to podarilo. Keďže som bola v srdci toho, viem že na 90 percent to bol boží zásah. Nič nebolo pripravené ani zorganizované a na nič neboli prachy. Jediným oficiálnym sponzorom bola CK Victory Travel, ktorá dala víťazovi zájazd do Afriky. Porotcovia došli na vlastné náklady a nezobrali ani korunu. Ani Rytmus, ani Nvota. Sami boli nadšení a z pódia si fotili naše rómske talenty. Dokonca aj gadžom sa páčilo. Čo ma teda škrie? Prečo sa neteším? Všetko sa zmenilo na druhý deň ráno. Ako prvé som si sadla za net a hľadala, či niekto niečo napísal. Našla som desiatky rasistických narážok a obvinení. Na seba, že som rasistka proti bielym, na Rómov, že by mali mať aj vlastný superštát a nielen superstár...aj keď som to všetko čakala, akosi to zabolelo. Okolie ma však neustále presviedča, že to bol počin dobrý, mal tu byť už dávno, a nemal by sa skončiť nultým ročníkom...mňa azda mrzí len to, prečo si to Rómovia nerobia sami. Prečo my gadžovia robíme Rómsku superstár. Ja to rada spravím znova a znova, a nič za to nechcem, ale budem radšej, keď stretnem takého nadšenca aj medzi Rómami. Ostala som na druhý deň zavretá v depke doma, a vytiahla ma von len informácia, ktorú priniesol Jonny, že vraj videl, ako sa biele decká hrajú s rómskymi. Vypúlila som oči a nechcela tomu veriť. Že by predsa? Ak sa situácia medzi nimi zlepší čo i len o jedno percento, viem, že to malo zmysel, a nič ma už nepresvedčí s tým prestať. Finálovým večerom sa však všetko neskončilo. Predstavte si, nášho 14-ročného výhercu nepustia rodičia do tej Afriky. Ani Nikolku, ktorá vyhrala druhé miesto. Osemnásťročná Paťa sa bojí ísť tak ďaleko. Celý deň telefonujem a presviedčam ich, že ich tam nezožerú krokodíly ani neoskalpujú domorodci. Darmo. Ako posledného som sa spýtala výhercu súťaže o najlepšieho inštrumentalistu, 12-ročného Paťa Žigu z Bystran. S nadšením pozitívne zareagoval a jeho rodičia tiež. Vyrážajú vo štvrtok. Prejdú loďou cez Gibraltar a budú sa voziť na ťavách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.