Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Sú miesta, ktoré majú čaro nemennosti. A sú mestá, kam sa môžete vracať každý rok, pretože sú každý rok iné. Takým mestom je aj po dvadsiatich rokoch – a ešte dvadsať alebo aj sto rokov bude – Berlín.

Neviem, kedy som konečne pochopil, že Berlín je pre mňa z Prahy rovnako ďaleko ako Bratislava. A pred niekoľkými týždňami som si navyše v nejakom oficiálnom ekonomickom rebríčku potvrdil pocit, ktorý mám už niekoľko rokov: Berlín je oproti Bratislave lacnejší. Takže keď mi začiatkom týždňa opravili auto, povedal som Jakubovi, že sa tam po dvoch rokoch pôjdeme pozrieť. Z môjho pohľadu jednoducho len tak a preňho sa stal hlavným cieľom berlínsky Legoland, ukrytý v podzemí asi najznámejšieho domu „nového Berlína“, Sony Center, ktorý má namiesto strechy niečo ako cirkusový stan.
Do Berlína je rovnako ďaleko ako do Bratislavy, ale je to vlastne stále o niečo ďalej. Časovo, pretože na českej strane stále ešte hanebne chýba asi dvadsať kilometrov diaľnice medzi Lovosicami a Ústí nad Labem. A to vám natiahne cestu o dobrú polhodinu, takže Berlín stále nie je z Prahy tri, ale skoro za štyri hodiny. Odmenou za to je však úžasný kus cesty tzv. Českou bránou, ako sa hovorí uzavretému kaňonu okolo Labe, keď opúšťate Česko.
Za tri a pol hodiny Berlín, jediné skutočné veľkomesto, ktoré v strednej Európe máme. A pritom oproti Parížu či Londýnu je to veľkomesto v podstate vreckové a ľudsky pochopiteľné. Hoci bol takmer zničený, zachováva si Berlín svoju zvláštnu štruktúru – celkom zreteľne v ňom objavíte veľa menších miest, skutočných miest, nie štvrtí alebo iba pripojených dedín obklopených panelákmi, ako sa to stalo inde. Je to aj vďaka tomu, že Berlín vlastne stále ešte nedosiahol veľkosť, ktorú mal pred svojím zničením, a podľa štatistík ju ešte dlho nedosiahne.
Berlín je totiž pleite čiže švorc, a ľudia sa z neho sťahujú. Ale sťahujú sa aj doň, a to napriek tomu, že ho obklopuje more chudobného Nemecka, bývalá NDR. Toto more je aj napriek vyše biliónu eur, áno, správne, biliónu, čiže tisícke miliard, stále chudobnejšie ako Česko, a pokiaľ to u vás pán Fico úplne nedo..., tak aj chudobnejšie ako Slovensko, aspoň Bratislava a jej okolie. A kým vedľa Bratislavy je Viedeň, vedľa Berlína je Brandenbursko, Meklenbursko a chudobné poľské pohraničie.
A predsa Berlín žije ďalej. Už dostavali Postupimské námestie, stojí americká ambasáda na Francúzskom námestí pri Postupimskej bráne, hotové je neuveriteľné nové nádražie, zbúrali Palác republiky a obrovská plocha čaká na obnovu cisárskeho zámku. „A čo keby tu radšej postavili futbalový štadión, aby sa tu aspoň občas hral slušný futbal?“ navrhol Jakub, už víťazne obťažkaný stavebnicou z Legolandu.
Dali sme si currywurst a Kubo poznamenal, že vidí ďalšieho chlapíka, čo vyberá koše, a že toľko exotov a bezdomovcov ako tu v Prahe nestretnete. „Berlínčania sú čudní,“ doložil. „Čudní a často chudobní, ale je to najslobodnejšie mesto, najživšie v tej našej Európe,“ povedal som ja, aby som Jakubovi vysvetlil, prečo to tu mám tak rád.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite