Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jún v záhrade

.tomáš Gális .časopis .štýl

Neviem, ako inde, ale aspoň na Záhorí je jún, teda jeho prvá polovica, najsladšou časťou roka. Ešte stále zrejú jahody, čerešne a maliny sú na vrchole a dozrievať začínajú aj ríbezle a egreše. V porovnaní s nasledujúcim obdobím je to skrátka raj.

Po tomto krásnom období prišiel zase dážď – po pásavke zemiakovej a suchu najväčší nepriateľ záhradníka. Jeho jedinú výhodu – teda, že takmer netreba polievať – zatieňuje množstvo nevýhod. Ak to predtým neurobili vtáci, dážď zničí posledné čerešne. Popuká marhule a posledné maliny chutia ako voda. Záhradník kvôli nemu vedie sizyfovský boj so zelinou (pre jazykových puristov: burina). Začne ju vytrhávať medzi georgínami a kým príde ku kalerábu, už je zelina medzi kvetmi vyššia ako samotné georgíny. A čo ešte chúdence jahody! Už nerodia, tak sa na ne záhradník vykašle a spomenie si na ne až niekedy v auguste, keď ich bude chcieť presádzať. Aby ich v tej džungli našiel, musí si zobrať na pomoc kosu. Ale inak je aj toto daždivé obdobie fajn. Záhradník odolal ponuke „milý a poslušný psík zadarmo“, krtko sa drží stále len v zadnej časti záhrady a mravce, ktoré si neprezieravo začali budovať útočisko pri dome, sa dobrovoľne (!) presťahovali kamsi preč. Ale ktovie, možno sa len skrývajú.
Okrem zeliny a zvierat má záhradník v júni aj iné starosti. Po presadení planty (pre puristov: priesada), presunie dočasné parenisko na menej viditeľné miesto. K stále nedokončenej terase natáčkuje (pre puristov: nafúrikuje) nejakých päť kubíkov zeme, ktorá niekoľko rokov strašila uprostred pozemku. Zase sa raz pustí do čistenia veľkej kopy tehál zo starého domu. Na naliehanie manželky („To chceš robiť na Vianoce?“), začína aspoň pripravovať miesto  na preliezky (pre puristov: preliezačka). A popri tom všetkom si predstavuje, ako na ten svah od terasy zaseje trávu, ako z tých tehál postaví krajší plot a ako sa na tej šmykľavke spustí jeho dieťa. Veď ako píše nedostižný Čapek: „My zahradníci žijeme jaksi do budoucnosti, kvetou-li nám růže, myslíme na to, že příští rok nám pokvetou ještě líp, a za nějakých deset let bude z tohohle smrčku strom – jen kdyby už těch deset let bylo za mnou!“ 
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite