Chápe sa teda v prvom rade ako globálne médium, ktoré skracuje obrovské vzdialenosti, umožňuje nám sledovať dianie trebárs aj na druhom konci zemegule. Môžeme čítať americké noviny, pozerať japonské videá, flirtovať s Talianmi či nakupovať austrálske vína. Internet z nás robí virtuálnych svetoobčanov.
O to prekvapivejšie je preto zistenie zo štúdie, ktorú v apríli uverejnil britský odborný časopis Admap (len tak pre úplnosť, na internete sa štúdia prečítať nedá, našla som tam o nej len krátku zmienku). Podľa analýzy internetových providerov sú informácie, ktoré spotrebitelia hľadajú na internete, v okruhu do 10 kilometrov!
Inak povedané, aj keď máme na dosah myši všetky produkty, služby a obchody sveta, aj tak najčastejšie nakupujeme v obchodoch, ktoré sú k nám najbližšie, aj keď máme na monitore všetky noviny sveta, čítame najčastejšie tie naše a aj keď sa môžeme doslova priateliť s celým svetom, aj tak máme medzi virtuálnymi priateľmi najmä tých, s ktorými sa dokážeme stretnúť hocikedy v neďalekej kaviarni či kine.
Istým spôsobom ma táto informácia teší a upokojuje. Dokazuje, že napriek obrazu, ktorý o internete a jeho používateľoch vytvárajú médiá, stále sme sa ešte celkom neodtrhli od našej bezprostrednej miestnej reality. Rozdiel je iba v tom, že tú realitu vieme brázdiť nielen pešo, koňmo, autom či električkou, ale aj myšou.
No a ešte je rozdiel v tom, že sme v priemere o dosť tučnejší ako naši predkovia, ktorí si informácie museli vybehať, keď už nie do susednej dediny, tak aspoň k susednému plotu, k dobre informovanému spoluobčanovi.
www.inland.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.