„...aké hrozné a nepochopiteľné sú cesty, ktorými naše najbanálnejšie, náhodné, ba aj komické voľby dospievajú k celkom neúmerným výsledkom“. Malé mestá amerického stredozápadu, päťdesiate roky minulého storočia, fičí vojna v Kórei, bojaschopným hrozí mobilizácia... Sotva dvadsaťročný vysokoškolák Marcus Messner, syn milujúcej matky a kóšer mäsiara, odhodlaný stať sa prímusom a slávnostným rečníkom na záverečnom ceremoniáli pri príležitosti ukončenia právnického štúdia. Sprvu vyzerá všetko takmer ideálne. Marcus je cieľavedomý a od otca sa naučil (a učil sa to dokonca rád) urobiť všetko, čo treba. Aj vtedy, keď sa mu to prieči, napríklad: narezať sliepke kloaku, strčiť dnu ruku, chytiť vnútornosti a vytiahnuť ich. Lenže, potom sa veci začnú kaziť a ciele vzďaľovať. „Áno, keby nie to a keby nie tamto, všetci by sme boli spolu a žili navždy a všetko by sa dobre skončilo.“ Marcus sa snaží nalinkovať si budúcnosť, ale stretne neznesiteľného Bertrama Flussera, mlčanlivého Elwyna Ayersa, a napokon aj Oliviu Huttonovú, čo má rozvedených rodičov a jazvy na zápästí ruky. A navyše mladého Messnera v škole nútia pravidelne navštevovať baptistický kostol. Som zástancom spôsobu života, kde umrieť bez prečítania niektorých kníh by bola naozaj nevyužitá šanca. Tento román Philipa Rotha k nim síce nepatrí, ale aj tak je to pekné (hoci neveľmi optimistické) čítanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.