Scenárista Zdeňek Svěrák a jeho syn, režisér Jan, vytvorili komédiu o mužovi, ktorý sa vo výkupe vratných fliaš snaží nájsť svoje stratené miesto na svete.
Učiteľ Josef Tkaloun práve odišiel na dôchodok a nevie sa prispôsobiť rytmu života bez práce. V snahe spestriť si jeseň života sa najskôr zamestná ako kuriér a neskôr skončí vo výkupe vratných fliaš. Za svojimi odchodmi do práce však Tkaloun skrýva najmä odcudzenie od manželky Elišky a averziu k dôchodku. Do toho sa miešajú vzťahové problémy ich dcéry Helenky a viacerých ďalších postavičiek, žijúcich v ich okolí.
Rodinné duo režiséra Jana a scenáristu Zdenka Svěrákovci trošku pripomína inú českú tvorivú dvojicu, režiséra Jana Hrěbejka a scenáristu Petra Jarchovského. Okrem úspechu na domácej scéne ich spája láskavý humor a snaha pomocou komorných drám zobraziť charakter rôznych období moderných českých dejín. Podobne ako sa Hřebejk s Jarchovským po snímkach z nedávnej minulosti ako Musíme si pomáhať alebo Pelíšky pustili do diel Horem pádem a Kráska v nesnázích, odohrávajúcich sa v súčasnosti, Svěrákovci filmy Obecná škola a Kolja striedajú Vratnými lahvemi, ktoré zasadili do dnešnej doby. Na rozdiel od Hřebejka, ktorý realitu vo svojich posledných dielach nedokázal správne uchopiť, sa však rodinná dvojica so súčasnou tematikou vyrovnala omnoho elegantnejšie.
Vratné lahve stoja najmä na citlivo napísaných dialógoch. Práve v nich sa totiž odráža humor, na ktorý sme v českých filmoch zvyknutí. Nie je to len prázdna zábava bez kontaktu s realitou, ako to bolo napríklad v Hřebejkovej Kráske v nesnázích. Naopak, nachádzame tu do podoby scenára pretavené situácie z nášho vlastného života. Láskavý humor takpovediac cez slzy je tým, čo si na Svěrákovom scenári získava sympatie domáceho publika. Pre absenciu jazykovej bariéry a podobnosť českých a našich kultúrnych skúseností má práve tým šancu upútať aj u nás.
Primárne sa film zaoberá dôchodcom, neschopným prispôsobiť sa tejto etape života. Tkalounov príbeh je však aj, a možno najmä, o problémoch pri hľadaní vlastného miesta bez ohľadu na vek. I ostatné postavy a postavičky prežívajú v rozličných obmenách podobné patálie a my ich hľadanie prežívame spolu s nimi. Pripomínajú totiž náš vlastný život. Aj keď, samozrejme, niektoré ich črty, sú na vyvolanie komického efektu zámerne karikované, zväčša je spojivko s realitou viac než evidentné.
Tkaloun v podaní Zdeňka Svěráka sa stáva tvrdohlavým, ale v jadre priateľským a aktívnym človekom. Daniela Kolářová v roli jeho manželky Elišky zasa predvádza citlivý portrét ženy, trpiacej manželovým odcudzením. Jiří Macháček a Tatiana Vilhelmová síce do veľkej miery zostávajú v tieni hlavných postáv, ale i tak poskytli svojim charakterom charizmu a šarm.
Komorná réžia Jana Svěráka sa sútreďuje na vyznenie jednotlivých dialogických pasáží. Dôraz na hovorené slovo evidentne dominuje celému príbehu. Miestami sa objaví situačný humor, no režijným zámerom bolo skôr podporiť vyznenie slovného humoru. Svěrákova réžia je zároveň dostatočne svižná na to, aby bez problémov udržala divácku pozornosť i napriek nepríliš rozvinutému deju. Minimalistická hudba pridáva niektorým sekvenciám osobité čaro. Len v záverečnej sekvencii preberie nad slovami dominanciu obraz. Silne vizuálne a veľmi pekne nakrútené scény vytvárajú pôsobivú bodku za celým dielom.
Svěrákovci sú skrátka stále vo forme. Ich najnovšia komédia, v ktorej sa dotýkajú bežného života, je toho dôkazom.
.ľuba Heinzlová
Vratné láhve, Česká republika, 2007. Réžia: Jan Svěrák Scenár: Zdeněk Svěrák Kamera: Vladimír Smutný Hudba: Ondřej Soukup Hrajú: Zdeněk Svěrák, Daniela Kolářová, Tatiana Vilhelmová, Jiří Macháček, Jiří Schmitzer, Ladislav Smoljak, Božidara Turzonovová, Pavel Landovský, Jan Budař. Distribútor: SPI International
Učiteľ Josef Tkaloun práve odišiel na dôchodok a nevie sa prispôsobiť rytmu života bez práce. V snahe spestriť si jeseň života sa najskôr zamestná ako kuriér a neskôr skončí vo výkupe vratných fliaš. Za svojimi odchodmi do práce však Tkaloun skrýva najmä odcudzenie od manželky Elišky a averziu k dôchodku. Do toho sa miešajú vzťahové problémy ich dcéry Helenky a viacerých ďalších postavičiek, žijúcich v ich okolí.
Rodinné duo režiséra Jana a scenáristu Zdenka Svěrákovci trošku pripomína inú českú tvorivú dvojicu, režiséra Jana Hrěbejka a scenáristu Petra Jarchovského. Okrem úspechu na domácej scéne ich spája láskavý humor a snaha pomocou komorných drám zobraziť charakter rôznych období moderných českých dejín. Podobne ako sa Hřebejk s Jarchovským po snímkach z nedávnej minulosti ako Musíme si pomáhať alebo Pelíšky pustili do diel Horem pádem a Kráska v nesnázích, odohrávajúcich sa v súčasnosti, Svěrákovci filmy Obecná škola a Kolja striedajú Vratnými lahvemi, ktoré zasadili do dnešnej doby. Na rozdiel od Hřebejka, ktorý realitu vo svojich posledných dielach nedokázal správne uchopiť, sa však rodinná dvojica so súčasnou tematikou vyrovnala omnoho elegantnejšie.
Vratné lahve stoja najmä na citlivo napísaných dialógoch. Práve v nich sa totiž odráža humor, na ktorý sme v českých filmoch zvyknutí. Nie je to len prázdna zábava bez kontaktu s realitou, ako to bolo napríklad v Hřebejkovej Kráske v nesnázích. Naopak, nachádzame tu do podoby scenára pretavené situácie z nášho vlastného života. Láskavý humor takpovediac cez slzy je tým, čo si na Svěrákovom scenári získava sympatie domáceho publika. Pre absenciu jazykovej bariéry a podobnosť českých a našich kultúrnych skúseností má práve tým šancu upútať aj u nás.
Primárne sa film zaoberá dôchodcom, neschopným prispôsobiť sa tejto etape života. Tkalounov príbeh je však aj, a možno najmä, o problémoch pri hľadaní vlastného miesta bez ohľadu na vek. I ostatné postavy a postavičky prežívajú v rozličných obmenách podobné patálie a my ich hľadanie prežívame spolu s nimi. Pripomínajú totiž náš vlastný život. Aj keď, samozrejme, niektoré ich črty, sú na vyvolanie komického efektu zámerne karikované, zväčša je spojivko s realitou viac než evidentné.
Tkaloun v podaní Zdeňka Svěráka sa stáva tvrdohlavým, ale v jadre priateľským a aktívnym človekom. Daniela Kolářová v roli jeho manželky Elišky zasa predvádza citlivý portrét ženy, trpiacej manželovým odcudzením. Jiří Macháček a Tatiana Vilhelmová síce do veľkej miery zostávajú v tieni hlavných postáv, ale i tak poskytli svojim charakterom charizmu a šarm.
Komorná réžia Jana Svěráka sa sútreďuje na vyznenie jednotlivých dialogických pasáží. Dôraz na hovorené slovo evidentne dominuje celému príbehu. Miestami sa objaví situačný humor, no režijným zámerom bolo skôr podporiť vyznenie slovného humoru. Svěrákova réžia je zároveň dostatočne svižná na to, aby bez problémov udržala divácku pozornosť i napriek nepríliš rozvinutému deju. Minimalistická hudba pridáva niektorým sekvenciám osobité čaro. Len v záverečnej sekvencii preberie nad slovami dominanciu obraz. Silne vizuálne a veľmi pekne nakrútené scény vytvárajú pôsobivú bodku za celým dielom.
Svěrákovci sú skrátka stále vo forme. Ich najnovšia komédia, v ktorej sa dotýkajú bežného života, je toho dôkazom.
.ľuba Heinzlová
Vratné láhve, Česká republika, 2007. Réžia: Jan Svěrák Scenár: Zdeněk Svěrák Kamera: Vladimír Smutný Hudba: Ondřej Soukup Hrajú: Zdeněk Svěrák, Daniela Kolářová, Tatiana Vilhelmová, Jiří Macháček, Jiří Schmitzer, Ladislav Smoljak, Božidara Turzonovová, Pavel Landovský, Jan Budař. Distribútor: SPI International
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.