Zhodnotili sme jeho politiku, rozhodnutie začať vojnu proti Talibanu v Afganistane aj Saddámovi Husajnovi v Iraku. Písali sme o historicky najnižších percentách dôvery, aké kedy americký prezident dosiahol, aj o jeho politickom „dedičstve“ a o vplyve na americký konzervativizmus. Štefan Hríb vtedy v editoriali napísal, že „Bushov odchod naozaj čosi významné hovorí. Pár mesiacov pred koncom svojej éry sa vysmievaný prezident neľutoval. Len potichu povedal, že premýšľa, čo mu celým tým ťažkým obdobím a neúspechmi chce jeho Boh povedať.“ Ako to s Bushom vyzerá s odstupom pol roka? Čo vlastne robí bývalý prezident na dôchodku?
.vitajte doma!
Po odovzdaní úradu a vyhlásení, že zvolenie černocha je triumfom amerických dejín, sa prezident s manželkou vrátili domov do Texasu. V mestečku Midland na západe štátu sa konali uvítacie oslavy. Midland, kde sa Bushovci usadili, je mesto veľké asi ako Prešov, pričom v širšom okolí žije zhruba štvrť milióna ľudí. Z tohto mestečka pochádza Laura Bushová a George W. tu dospel a vyrástol. Bushovcov v meste vítalo 30-tisíc ľudí a v celom susedstve viseli plagáty s nápisom „Vitajte doma, George a Laura“. Jedným z ich autorov bol aj Patrick Bibb, 19-ročný študent na Texas Christian University, ktorý chcel, podľa vlastných slov, Bushovcom ukázať, že tunajší ľudia k nim majú napriek verejnej mienke stále dobrý vzťah. Článok o tom, ako mu prezident Bush telefonoval, priniesol nedávno americký týždenník Newsweek. Bibb najskôr nechcel uprostred prednášky v škole zdvihnúť telefón, keď sa však hovor opakoval, odišiel z hodiny a zdvihol. Prezident mu ďakoval, Bibb totiž plagáty predával za 20 dolárov a časť získaných peňazí daroval jednej zo základných škôl. „Je mi to veľmi ľúto pán prezident, ale som na vyučovaní,“ zdôvodňoval Bibb nutnosť ukončiť hovor Bushovi. „To je v poriadku, ste presne tam, kde máte byť,“ povedal mu Bush a hovor skončil.
.knižnica, pamäti, inštitút
„Odídete z úradu a ste len ďalší občan Spojených štátov,“ povedal o Bushovi pre Newsweek Nolan Ryan, miestna legenda baseballu, osobný priateľ prezidenta a momentálne tiež prezident klubu Texas Rangers. Prirodzene, táto veta akoby z Tocquevilla, nie je celkom pravdivá. Bush naďalej púta pozornosť. Aj napriek tomu, že na rozdiel od viceprezidenta Dicka Cheneyho odmieta žiadosti o interview a z verejných vystúpení preferuje tie súkromnejšie. Prvýkrát vystúpil v marci v kanadskom Calgary a na podujatí s názvom Rozhovor s Georgeom Bushom a na adresu nového prezidenta žartom odpovedal: „Prezident Obama si zaslúži moje mlčanie.“ V Texase stihol navštíviť viacero škôl, od základných po univerzity, a na jednej z nich – Southern Methodist University – sa snaží založiť politický think-tank, ktorý by sa venoval témam jeho administratívy. SMU je súkromná univerzita neďaleko Dallasu, študuje na nej vyše 11-tisíc študentov a podľa niektorých správ je škola zatiaľ so zakladaním Bushovho think-tanku opatrná. Okrem toho prezident pripravuje otvorenie prezidentskej knižnice, ktorá v duchu americkej tradície ponesie jeho meno. Bush chce ohromiť a na založenie knižnice sa snaží vyzbierať medzi sponzormi až 300 miliónov dolárov. Nuž a, samozrejme, píše pamäti. Tie by sa mali volať Decision Points, mali by byť o jeho dvanástich najťažších rozhodnutiach a mali by vyjsť na budúci rok. Podľa Billa Minutaglia, autora knihy o rodine Bushovcov a učiteľa žurnalistiky na University of Texas v Austine, Busha neopúšťajú nielen priatelia, ale ani humor. Keď ho napríklad jeden z rodičov pozval, aby prišiel pomáhať do školy na karneval, Bush mu povedal, že „by bol dobrým duchom“. A inokedy, keď mu deti na základnej škole povedali, že bol Georgeom Washingtonom, rýchlo dodal, že v skutočnosti Georgeom Washingtonom Bushom. Je celkom možné, že ľudia, ktorí ho stretli, si ho budú pamätať inak ako tí, čo o ňom len čítali.
.vitajte doma!
Po odovzdaní úradu a vyhlásení, že zvolenie černocha je triumfom amerických dejín, sa prezident s manželkou vrátili domov do Texasu. V mestečku Midland na západe štátu sa konali uvítacie oslavy. Midland, kde sa Bushovci usadili, je mesto veľké asi ako Prešov, pričom v širšom okolí žije zhruba štvrť milióna ľudí. Z tohto mestečka pochádza Laura Bushová a George W. tu dospel a vyrástol. Bushovcov v meste vítalo 30-tisíc ľudí a v celom susedstve viseli plagáty s nápisom „Vitajte doma, George a Laura“. Jedným z ich autorov bol aj Patrick Bibb, 19-ročný študent na Texas Christian University, ktorý chcel, podľa vlastných slov, Bushovcom ukázať, že tunajší ľudia k nim majú napriek verejnej mienke stále dobrý vzťah. Článok o tom, ako mu prezident Bush telefonoval, priniesol nedávno americký týždenník Newsweek. Bibb najskôr nechcel uprostred prednášky v škole zdvihnúť telefón, keď sa však hovor opakoval, odišiel z hodiny a zdvihol. Prezident mu ďakoval, Bibb totiž plagáty predával za 20 dolárov a časť získaných peňazí daroval jednej zo základných škôl. „Je mi to veľmi ľúto pán prezident, ale som na vyučovaní,“ zdôvodňoval Bibb nutnosť ukončiť hovor Bushovi. „To je v poriadku, ste presne tam, kde máte byť,“ povedal mu Bush a hovor skončil.
.knižnica, pamäti, inštitút
„Odídete z úradu a ste len ďalší občan Spojených štátov,“ povedal o Bushovi pre Newsweek Nolan Ryan, miestna legenda baseballu, osobný priateľ prezidenta a momentálne tiež prezident klubu Texas Rangers. Prirodzene, táto veta akoby z Tocquevilla, nie je celkom pravdivá. Bush naďalej púta pozornosť. Aj napriek tomu, že na rozdiel od viceprezidenta Dicka Cheneyho odmieta žiadosti o interview a z verejných vystúpení preferuje tie súkromnejšie. Prvýkrát vystúpil v marci v kanadskom Calgary a na podujatí s názvom Rozhovor s Georgeom Bushom a na adresu nového prezidenta žartom odpovedal: „Prezident Obama si zaslúži moje mlčanie.“ V Texase stihol navštíviť viacero škôl, od základných po univerzity, a na jednej z nich – Southern Methodist University – sa snaží založiť politický think-tank, ktorý by sa venoval témam jeho administratívy. SMU je súkromná univerzita neďaleko Dallasu, študuje na nej vyše 11-tisíc študentov a podľa niektorých správ je škola zatiaľ so zakladaním Bushovho think-tanku opatrná. Okrem toho prezident pripravuje otvorenie prezidentskej knižnice, ktorá v duchu americkej tradície ponesie jeho meno. Bush chce ohromiť a na založenie knižnice sa snaží vyzbierať medzi sponzormi až 300 miliónov dolárov. Nuž a, samozrejme, píše pamäti. Tie by sa mali volať Decision Points, mali by byť o jeho dvanástich najťažších rozhodnutiach a mali by vyjsť na budúci rok. Podľa Billa Minutaglia, autora knihy o rodine Bushovcov a učiteľa žurnalistiky na University of Texas v Austine, Busha neopúšťajú nielen priatelia, ale ani humor. Keď ho napríklad jeden z rodičov pozval, aby prišiel pomáhať do školy na karneval, Bush mu povedal, že „by bol dobrým duchom“. A inokedy, keď mu deti na základnej škole povedali, že bol Georgeom Washingtonom, rýchlo dodal, že v skutočnosti Georgeom Washingtonom Bushom. Je celkom možné, že ľudia, ktorí ho stretli, si ho budú pamätať inak ako tí, čo o ňom len čítali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.