Nová strana, MOST-Híd, ktorú zakladá s ďalšími politikmi SMK, je skôr len vyvrcholenie procesov, ktoré zreli dva roky, než bleskom z belasého neba.
Mimoriadny kongres na tému „poklesu preferencií“ napríklad žiadali Bugár so Simonom ani nie pol roka po nástupe Csákyho. Pritom už odchod Lászlóa Gyurovszkeho okamžite po sneme ukázal základnú vec – dôležitá skupina ľudí v SMK má od začiatku hlboký vnútorný problém s Csákyho vedením. A výskum agentúry Focus, ktorý onedlho ohlasoval, že prípadná Bugárova strana by dostala silnú podporu Maďarov na Slovensku, už priamo značkoval cestu, ktorá cez batériu ďalších konfliktov s naozaj škandálnym vrcholom v kauze Madách Posonium (Csáky Ficovi: Lisabon za dotáciu!), viedla k dnešku.
Skutočnosť, že na svojej ceste od SMK k strane MOST Bugár nechcel (nevedel?) sformulovať politickú víziu, o ktorú by oprel svoj krok, pritom vôbec neznamená, že niet rozdielov medzi dvomi prostrediami, ktoré sa práve rozchádzajú. Pre Miklósa Duraya, na ktorého podpore je Csáky závislý, je prvotná a nadradená maďarská identita. Preto v rôznych koncepciách, ktoré hlása, prezentuje vzťah Maďarov a Slovákov ako historicky nevyrovnaný, zaťažený nárokmi, ktoré treba splatiť. Bugár, naopak, stelesňuje dialogický prístup k väčšine i za cenu problematických kompromisov, čo je, celkom iste, dlhodobo vhodnejšia stratégia pre menšinu. Csáky je v tomto spore len oportunista, ktorý stojí ani nie medzi nimi dvoma, ako skôr úplne mimo. On len spojil svoj osobný vzostup s Durayom, lebo tak to bolo výhodné.
Problém je, že táto reálna os zlomu, ktorá preteká maďarskou komunitou, nehrá v dnešnom štiepení SMK kľúčovú rolu. Politické strany vznikajú, aby na určitých hodnotách a princípoch realizovali správu spoločnosti. Ak Kalousek dnes hovorí, že so Schwarzenbergom zakladá novú stranu, lebo tá pôvodná mu uhla „doľava“, je to aspoň námet na debatu. Čo ale ponúka Bugár ako dôvod na novú stranu? Spôsoby. Ale aký je rozdiel medzi ním a Csákym v otázke Lisabonskej zmluvy, rozvoja južného Slovenska, zdravotníctva, školstva, verejných financií, dôchodkového systému, korupcie a klientelizmu Ficovej či Dzurindovej vlády? A to, že na „promočnej“ tlačovke MOST-u sedeli len Maďari, kladie pod otáznik aj jedinú viditeľnú ideu, ktorá MOST odlišuje od SMK – teda ideu „medzietnickej“ strany.
To, že strana si zvolí neschopného a falošného predsedu, ako sa to stalo SMK, je beh života. Stalo sa to už mnohým kdekade. Avšak rok pred voľbami, ktoré hrozia predĺžením hrubého a hlboko škodlivého charakteru moci (a aj vzhľadom na ekonomickú krízu s vážnymi dosahmi na štát a ľudí), môže byť krájanie strany bez hlbšej politickej príčiny hazardom. Aj keď totiž prijmeme do bodky Bugárove výhrady a kritiku (a ony sú väčšinou oprávnené), z podstaty povolania „politik“ vyplýva, že ten musí občas urobiť aj kompromisy, ktoré sa priečia hrdosti. MOST je zatiaľ len hrdé gesto. Bude aj obsahovou alternatívou?
Peter Schutz
Mimoriadny kongres na tému „poklesu preferencií“ napríklad žiadali Bugár so Simonom ani nie pol roka po nástupe Csákyho. Pritom už odchod Lászlóa Gyurovszkeho okamžite po sneme ukázal základnú vec – dôležitá skupina ľudí v SMK má od začiatku hlboký vnútorný problém s Csákyho vedením. A výskum agentúry Focus, ktorý onedlho ohlasoval, že prípadná Bugárova strana by dostala silnú podporu Maďarov na Slovensku, už priamo značkoval cestu, ktorá cez batériu ďalších konfliktov s naozaj škandálnym vrcholom v kauze Madách Posonium (Csáky Ficovi: Lisabon za dotáciu!), viedla k dnešku.
Skutočnosť, že na svojej ceste od SMK k strane MOST Bugár nechcel (nevedel?) sformulovať politickú víziu, o ktorú by oprel svoj krok, pritom vôbec neznamená, že niet rozdielov medzi dvomi prostrediami, ktoré sa práve rozchádzajú. Pre Miklósa Duraya, na ktorého podpore je Csáky závislý, je prvotná a nadradená maďarská identita. Preto v rôznych koncepciách, ktoré hlása, prezentuje vzťah Maďarov a Slovákov ako historicky nevyrovnaný, zaťažený nárokmi, ktoré treba splatiť. Bugár, naopak, stelesňuje dialogický prístup k väčšine i za cenu problematických kompromisov, čo je, celkom iste, dlhodobo vhodnejšia stratégia pre menšinu. Csáky je v tomto spore len oportunista, ktorý stojí ani nie medzi nimi dvoma, ako skôr úplne mimo. On len spojil svoj osobný vzostup s Durayom, lebo tak to bolo výhodné.
Problém je, že táto reálna os zlomu, ktorá preteká maďarskou komunitou, nehrá v dnešnom štiepení SMK kľúčovú rolu. Politické strany vznikajú, aby na určitých hodnotách a princípoch realizovali správu spoločnosti. Ak Kalousek dnes hovorí, že so Schwarzenbergom zakladá novú stranu, lebo tá pôvodná mu uhla „doľava“, je to aspoň námet na debatu. Čo ale ponúka Bugár ako dôvod na novú stranu? Spôsoby. Ale aký je rozdiel medzi ním a Csákym v otázke Lisabonskej zmluvy, rozvoja južného Slovenska, zdravotníctva, školstva, verejných financií, dôchodkového systému, korupcie a klientelizmu Ficovej či Dzurindovej vlády? A to, že na „promočnej“ tlačovke MOST-u sedeli len Maďari, kladie pod otáznik aj jedinú viditeľnú ideu, ktorá MOST odlišuje od SMK – teda ideu „medzietnickej“ strany.
To, že strana si zvolí neschopného a falošného predsedu, ako sa to stalo SMK, je beh života. Stalo sa to už mnohým kdekade. Avšak rok pred voľbami, ktoré hrozia predĺžením hrubého a hlboko škodlivého charakteru moci (a aj vzhľadom na ekonomickú krízu s vážnymi dosahmi na štát a ľudí), môže byť krájanie strany bez hlbšej politickej príčiny hazardom. Aj keď totiž prijmeme do bodky Bugárove výhrady a kritiku (a ony sú väčšinou oprávnené), z podstaty povolania „politik“ vyplýva, že ten musí občas urobiť aj kompromisy, ktoré sa priečia hrdosti. MOST je zatiaľ len hrdé gesto. Bude aj obsahovou alternatívou?
Peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.