Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Firmy na fare, farár vo firme

.peter Lehotský .časopis .týždeň doma

V Liptovskom Mikuláši majú zvláštneho dekana katolíckych farností. Obchodník s dovezenými autami a spoločník čudných patrónov od októbra 2007 dostával na súkromný účet peniaze za cirkevné nehnuteľnosti, pričom pri najvážnejšej mnohomiliónovej transakcii chýbajú jeho kolegovi farárovi z Dovalova peniaze.

Firma podnikateľa Ivana Darániho mala donedávna prenajaté priestory v tamojšom Katolíckom dome. Od roku 2001 tu poskytovala internetové služby, pre cirkev zadarmo. Takisto pre cirkev vybudovali počítačovú sieť a poskytli bezplatný servis na počítače. Signál internetu sa šíril z vežičky zvanej „hvezdáreň“ (za socializmu tu mal dom pionierov a mládeže hvezdársky krúžok). Všetko fungovalo. Po dramatických sporoch s dekanom Vladislavom Sanigom, ktoré ešte opíšeme, sa však rozišli v zlom a Daráni priestory opustil.
Na jar tohto roku sa podnikateľ obrátil na spišského biskupa s otázkou, či môže mať dekan svoju „eseročku“. Dňa 30. marca mu prišla stručná odpoveď: „Kňazi nesmú vykonávať podnikateľskú činnosť. S pozdravom biskup František Tondra.“ Veci sa vyhrotili, keď Daráni nazval dekana kšeftárom, a ten zase jeho chrapúňom. Chlapi sa posekali na peniazoch, nič výnimočné. Daráni však tvrdí, že dekan, ktorý je okrem iného konateľom firmy Rosa LT, s. r. o., od neho pýtal úplatok vo výške 200-tisíc korún a následne prenajímal dom inej osobe za účelom vydierania. Takáto prax má však podľa Darániho hlbšie korene, lebo „doteraz som mu platil každý mesiac sedemtisíc korún do vrecka v hotovosti a štyristíc korún oficiálne“, čím priznáva svoj spolupodiel na čiernych obchodoch.

.autíčka, skútre a štvorkolky
 Keď Vladislav Saniga nastúpil v roku 2003 ako dekan v centre Liptova, mal tridsaťšesť rokov. Nové pôsobisko mu okrem fary prinieslo aj funkciu správcu dekanátu, pod ktorý spadá takmer dvadsať farností od Východnej po Partizánsku Ľupču. Duchovnú prácu si časom začal „spestrovať“ svetskými starosťami.
 „Áno, doviezli sme zo zahraničia nejaké búrané autá. Nie na podnikanie, ale pre kamarátov. Ktorý kaplán chcel, tomu sa doviezlo auto,“ priznáva dekan Saniga, ktorý už na predošlom pôsobisku v Liptovskom Jáne pestoval svoje motoristické hobby. Dodáva, že nikoho do toho nič nie je – fara je predsa jeho priestor. Nedávno sa tam však hromadili aj skútre či štvorkolky, takže farský dvor a záhrada pripomínali bazár. Neživých tátošov medzičasom doplnili biblické zvieratá. Presnejšie, ovečky. Štvornohé, v centre mesta a bez povolenia na chov. Poniektorým farníkom sa to nepáčilo. Saniga však popiera aj reči o ovčej farme vo farskej záhrade: „Kamarát rušil chov, nemal to kde dať, tak mu vravím: dobre, daj ku mne. Päť, šesť oviec, komu to môže klať oči? Bolo to nanajvýš na mesiac.“
Branislav Borsík, inak dlhoročný Darániho spolupracovník, sa nazdáva, že dekan vodu káže a víno pije.  „Podľa mňa to nie je dekan, ale kšeftár,“ hovorí. A pridáva nemenej šokujúce tvrdenia o tom, že „on osobne dával pánu Sanigovi rádovo desaťtisícové  úplatky v obálke“ – pretože to vyžadoval. Najvyššiu sumu 200-tisíc korún si dokonca zapýtal bez okolkov preto, lebo mu „zle vyšla daň“. Borsík dodáva, že pánovi dekanovi „sa pomohlo s pretáčaním elektrických hodín“, aby ušetril. Okrem toho dekan občas nezaplatil faktúru za elektrinu v Katolíckom dome, ktorého priestory prenajíma firmám. Podľa Borsíka preto, aby vymohol od nich ďalšie peniaze.

.viete, ja rád pomôžem
 V apríli 2006 vznikla už spomínaná spoločnosť Rosa LT. Podľa Obchodného registra sídli na adrese mikulášskej fary na Moyzesovej ulici, má dvoch spoločníkov a konateľov. Jedným z nich je Vladislav Saniga, druhým istý miestny podnikateľ. Na otázku, prečo v nej figuruje, keď podľa biskupa kňazi nesmú vykonávať podnikateľskú činnosť, Saniga odpovedal takto: „Áno, dal som súhlas, aby som tam bol uvedený. Viem, bol to možno trošku omyl. Autá sa mali dovážať iba krátky čas. Nemal som dôvod neveriť spoločníkovi. Viete, ja rád pomôžem.“ O stanovisko k viacerým zisteniam sme požiadali aj biskupa Tondru. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie sa však odmietol vyjadriť.
Spoločník údajne Sanigovi tvrdil, že adresa firmy na fare sa neskôr zmení. Ten sa dodatočne bráni svojou naivitou a tvrdí, že nemal z toho ani korunu.  Napokon, jeho podpis nefiguruje na nijakých zmluvách. Bizarné je, že na adrese fary je zaregistrovaná aj iná firma, EK.RE.ST, s. r. o. Stručný štvorriadkový doklad o prenájme z februára 2009 pripomína v lepšom prípade zdrap papiera bez akýchkoľvek náležitostí. Aj tu máme veriť, že bol dekan, ktorému robia precízne zmluvy očividne problém, taký naivný? V samotnom Katolíckom dome sídli viacero firiem a prevádzok, celý (!) si ho však prenajal podnikateľ Peter Noga z Trstenej a chodí „vyberať“ peniaze od iných nájomníkov. Firma EK.RE.ST má sídlo uvedené na fare (Moyzesova ulica), v skutočnosti však sídli v Katolíckom dome (Belopotockého ulica). Nečudo, že aj dekan Saniga má v tom tak trochu zmätok. „Povedal som mu, aby to dal čím skôr do poriadku, lebo to nemá s farou nič spoločné, je to samostatný subjekt,“ vraví Saniga a uľaví si: „Je to na nervy! Viete, stále sem chodia nejaké upomienky, listy, a ja to nemôžem ani nechcem preberať.“

.„čierne peniaze“ pre Vladka

 Vôbec, Katolícky dom v správe farnosti Liptovský Mikuláš je samostatnou kapitolou. Jedného dňa zatiaľ neznámy páchateľ postriekal steny a nástenku s fotografiami pápeža farbou. Najmä na fare ide o zavrhnutiahodný čin. Predchádzalo mu však vzájomné naťahovanie sa Sanigu a Darániho o peniaze. Prvý tvrdil, že podnikateľ neplatil riadne nájomné, druhý zase, že farár pýtal úplatky do vrecka. A výsledok? Daráni si na svoje zariadenia prenajal nové priestory – v budove oproti fare. „Údajne som mal v noci prísť a demontovať svoje zariadenia, ukradnúť nejaké patriace ďalšiemu providerovi a pomaľovať steny. Vraj bol na to svedok, ale po tom, ako sa ukázalo, že v čase údajného spáchania činu som bol preukázateľne videný niekde inde, začalo byť okolo toho ticho,“ hovorí Daráni a pokračuje: „Zdá sa mi smiešne, že takéto veci sa dejú práve v Katolíckom dome.“
V rozhovore pre .týždeň však dekan tvrdenia Darániho poprel: „Nie je to pravda. Pán Daráni tam bol v prenájme. Raz platil a raz nie. Po piatich rokoch som ho oslovil, že bude dobre, keď to dá do poriadku, lebo dlžná suma bola už dosť vysoká. Povedal som – splaťte polovičku. Hovoril mi, ako mu ukradli auto, so ženou sa rozvádza, a ja debil som mu ešte vyšiel v ústrety a znížil mu nájom.“ Daráni mal potom v noci poskladať všetky satelity a steny obliať farbou. Žeby zo zlosti? „Dal som podnet na políciu, na deväťdesiat percent som presvedčený, že to spravil on. Nemal to kto iný spraviť, mal kľúče, dokonca ho jedna pani videla v noci aj ako vynáša všetky tie veci,“ tvrdí Saniga.
O praktikách na fare a v Katolíckom dome hovorí podnikateľka v oblasti internetových služieb Zuzana Mrázová, u ktorej Daráni dnes pracuje: „Moja spoločnosť sa venuje poskytovaniu internetových služieb a množstvo klientov aj nájmov prebrala od podobnej firmy. V marci prišiel za mnou do kancelárie konateľ EK.RE.ST-u. Tvrdil, že je novým prenajímateľom Katolíckeho domu, a že ak mám záujem, vypracuje mi zmluvu. Začal však s tým, že pán Daráni tam má nejaký dlh. Neskôr som zistila, že nájomcom nebol on, ale spoločnosť jeho exmanželky. Keďže pre mňa robí, tak som sa rozhodla, že pohľadávku odkúpim a on si ju odpracuje.“ Konateľ EK.RE.ST-u sa však vyjadril, že pohľadávka sa nedá predať. „Chcela som vedieť, prečo. Povedal, že sú to peniaze, ktoré si chcel Vladko ušetriť. Potvrdil, že ide o čierne fondy. Počula to aj moja asistentka,“ dodáva Mrázová. Tým Vladkom mal byť podľa nej dekan Vladislav Saniga.

.ako dekan podviedol farára

 Predbežným vrcholom svetských aktivít dekana Sanigu je založenie  súkromného účtu, na ktorý boli poukazované peniaze za predaj pozemkov vo vlastníctve viacerých liptovských farností.
Koncom októbra 2007 bol právnik Jaroslav Micenko oslovený podnikateľkou Ľubicou Hrončekovou, dekanovou známou, aby sa stal jej spoločníkom v novovznikajúcej 1. realitno-obchodnej spoločnosti. Dekan Saniga tvrdil, že biskup o všetkom vie a vydal súhlas, že iba táto firma môže obchodovať s cirkevnými pozemkami. Súbežne so vznikom realitnej eseročky Hrončeková so Sanigom založili v ČSOB účet – svoj súkromný. Právnik Micenko o tom netušil. Až neskôr zistil, že spoločníčka konala poza jeho chrbát. Šokujúce je, že to netušil ani dovalovský farár Ferdinand Marton, za ktorým prišli Saniga s Hrončekovou s tým, aby podpísal súhlas s predajom cirkevných pozemkov vo výške dvanásť miliónov korún. Keďže je farár Marton starší človek s horším zrakom, nevšimol si, že ho podviedli.  „Ani som si to neprečítal, nemal som pri sebe okuliare. Dôveroval som mu, je to predsa môj nadriadený. Zmanipulovali ma a peniaze nie sú,“ hovorí nešťastný farár Saniga. V marci 2008 žiadal Marton v zlej predtuche biskupa Tondru, aby nevydal súhlas k odpredaju. Bolo však už neskoro. Vo vzduchu pritom ešte stále „lietajú“ štyri milióny korún, ktoré po predaji pozemkov firme z Trnavy cirkvi chýbajú.
Zvláštne je aj to, že Hrončeková so Sanigom založili v ČSOB účet, ktorý v jednej zmluve figuruje ako účet realitky, v ďalšej ako účet farnosti – raz dovalovskej, inokedy mikulášskej. Existujú ďalšie zmluvy, na ktorých pri transakciách s pozemkami figuruje tento súkromný účet. Navyše, dekan podviedol svojho farára, čo je nonsens. Dovalovská farnosť teda dodnes nemá všetky peniaze za 4,2 hektára predaných pozemkov, kupujúci nikdy nevidel predávajúceho, každý tvrdí o predaji a stratených miliónoch niečo iné a Ľuba Hrončeková odmieta záležitosť komentovať. Navyše sme zistili i to, že pri niektorých transakciách boli dohodnutá a kúpna cena diametrálne odlišné. Rozdiel medzi nimi bol doplácaný formou cirkevného daru. Opäť na účet, o ktorom je reč. Podľa Sanigu preto, aby sa ušetrilo na daniach...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite