Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Sú mestá, v ktorých vítate, keď sa behom času menia. A sú také, v ktorých vás nadchne ich nemennosť. Poľský Krakov je jedným z nich. Odkedy bol Krakov hlavným mestom celého Poľska, uplynulo zopár storočí, a takmer storočie prešlo od čias, čo za Rakúsko-Uhorska zažil, ako mnohé iné mestá bývalej monarchie, svoju poslednú zlatú éru, a zmenil sa len málo.

Na monarchiu tu všeobecne, podobne ako dnes už v ukrajinskom Ľvove a inde vo vtedajšom Haliči, dodnes spomínajú so sladkou nostalgiou, ktorú my v Česku ani vy na Slovensku nepoznáte. Pretože najmä vo svojich posledných desaťročiach bol „haličský zábor“ (teda to, čo si pri delení Poľska vzali Rakúšania) pre Poliakov, ale vlastne aj pre tunajších Ukrajincov pomerne príjemným a priaznivým obdobím. Rozhodne lepším než pre Poliakov z nemeckého a ruského záboru, ktorých chceli na rozdiel od národnostne tolerantného a chápavého Rakúsko-Uhorska ponemčiť a poruštiť. Vo Viedni sa navyše poľská šľachta stala súčasťou vládnucej elity, o čom svedčí mnoho ministrov poľského pôvodu v cisárskych vládach koncom 19. a začiatku 20. storočia. Čo je opäť vec, ktorú Česi za monarchie neokúsili, o Slovákoch, diskriminovaných ešte aj neférovým volebným systémom v Uhorsku, ani nehovoriac.
Krakov má, jednoducho, monarchiu celkom rád a dodnes si tú časť elegancie z cisárskych dôb ráčil zachovať. Samozrejme, nielen z tejto doby. Vrchol Krakova bol v renesancii, keď bolo Poľsko najväčším štátom Európy a Krakov stále jeho hlavným mestom. Krakovský Wavel je preto dodnes hrad par excellence a gotické a renesančné domy  takmer v dokonale zachovanom Starom meste vrátane úchvatného námestia patria k tomu najkrajšiemu, čo sa dá v strednej Európe zažiť a vidieť.
Storočná tradícia sa v Krakove nosí a opatruje. Keď bol minulý týždeň na oslavách dvadsaťročnice od prvých poloslobodných volieb nový český premiér Jan Fischer, zašiel si večer na jedno pivo do café Hawelka. Mal som v delegácii kamaráta a predpokladali sme, že sa premiér rýchlo unaví a pôjde skoro spať. Lenže nešiel, tak som sa posadil obďaleč a dal som si tiež jedno pivo. Keď sa čas blížil k polnoci, usúdil som, že to nemá cenu, a zavolal som čašníka, že chcem platiť. „To je na účet delegácie,“ povedal vrchný a ja som sa márne bránil, že ako novinár k nej nepatrím. Odišiel som teda bez platenia z kaviarne, kde na stene visí portrét cisára Franza Josefa a mramorová doska pripomína, že u Hawelku je tu od roku 1896 alebo tak nejako.
Ráno som sa s výčitkami zveril priateľovi z delegácie. „Ale to bolo inak. Keď sme chceli platiť my, prišiel vrchný a povedal, že všetko je na majiteľa. Že u Hawelku to má český premiér so sprievodom vždy grátis.“ A dodal, že je to ten Hawelka, ktorý má známu kaviareň vo Viedni a že kaviareň v Krakove pretrvala celý komunizmus aj tých dvadsať rokov po ňom. Krásna monarchistická nemennosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite