Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Medzi Štrasburgom a Nancy

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Je takmer letný večer. Pre tromi hodinami sme pristáli na letisku v Bazileji, kde šípky neukazujú k východom a zástavkám, ale do troch rôznych štátov, Nemecka, Francúzska a Švajčiarska. Teraz sedíme na pätnásťmetrovej lodi, ktorá bude na tento týždeň naša.

Pár minút zabrala kontrola dokladov a internetové rezervácie vo firme Locaboat, niekoľko desiatok minút potom predvádzanie lode a nákup v miestnom obchode, ale už sme na palube. Voda riečneho kanála sa ľahko pohojdáva, na okolí šumia stromy a v mestečku Lutzelbourg, pod veľkolepou hradnou zrúcaninou, odbíja zvon šiestu hodinu podvečernú. Čítame si, ako správne uviazať loď na vzdúvadle, akou rýchlosťou sa plaviť po kanále a po rieke, aké platia základné pravidlá, keď sa stretnú dve lode. Popíjame plné alsaské víno a lámeme čerstvú chrumkavú bagetu natretú jemne nasoleným maslom. Navôkol je inak ticho a takmer zázračný pokoj, aký má na vode byť. Pokoj, ktorý sa v človeku rozhostí, už keď na loď nastúpi, a prehĺbi sa, keď loď vypláva. Veď plávať, aspoň v tomto prípade, je také ľahké.

.stále živé vodné cesty
Západná Európa sa od svojej východnej časti odlišuje nielen hustotou diaľnic, čo každý tak akosi vie, ale aj sieťou kanálov a splavnených riek, čo si už málokto uvedomuje. Civilizačný pokrok a priemyselná revolúcia totiž do tejto časti Európy dorazili už v čase, keď o železnici, nieto ešte o  automobilovej doprave, nebolo ani chýru, ani slychu. Jediný spôsob, ako pomerne rýchlo dopraviť na veľké vzdialenosti do vnútrozemia množstvo surovín, výrobkov a potravín, ponúkali rieky, vodné kanály a prieplavy. Tie sa v priebehu 18. a 19. storočia stali nedeliteľnou súčasťou tunajšej krajiny. A hoci v 20. storočí lodná doprava z veľkej časti podľahla tlaku železnice a najmä ciest, zostáva veľká väčšina kanálov a lodných ciest v prevádzke.
Po mnohých sa aj dnes, vďaka daňovým zvýhodneniam, stále vozí uhlie, ruda, drevo alebo aj kontajnery s tovarom. Tie, na ktorých nákladná doprava utíchla, slúžia na rekreáciu a namiesto lodí s nákladmi sa tam plavia člny všetkých rôznych dĺžok, na ktorých sa dá stráviť víkend alebo úžasná dovolenka. A to aj na miestach, kde by ste to nečakali, a bez toho, aby ste na to potrebovali viac než hodinovú inštruktáž v požičovni lodí.

.suchozemci vo vzdúvadle

Kanál Rýn-Marna, vďaka ktorému sa dá dôjsť od hraníc Nemecka až k Bruselu a k Parížu, je jedným z takých prekvapujúcich miest. Vedie totiž cez pohorie Vogézy, čo sú hory vysoké asi ako česká Šumava alebo Slovenské rudohorie, takže žiadne malé kopčeky. Kanálom sa tu skutočne plavíte nielen horskými údoliami s hlbokými lesmi, ale doslova aj po vŕškoch hôr. Asi najkrajšia časť cesty vás čaká práve medzi alsaským Lutzelbourgom a Nancy, metropolou susedného Lotrinského vojvodstva, dnes jedným z francúzskych departmentov.
Cesta do kopcov a hôr smeruje cez plavebné komory. U tých najdôležitejších je ešte obsluha, ale väčšinu iných ovládate sami. Vzhľadom na to, že sú poloautomatické a dopravu lodí riadia aj lodné semafory a pre prípad núdze je v každom vzdúvadle telefón, nie je to nič zložité. Stačí loďou do vzdúvadla trafiť, a potom ju správne uviazať. Trafiť sa nepodarí vždy, lebo niektoré lode Locaboatu, na ktorých môže cestovať, variť aj bývať až dvanásť ľudí, merajú takmer pätnásť metrov. No keďže sa s nimi občas naťahujú neznalí suchozemci, sú dobre vybavené. Na všetkých bokoch majú poctivé „nárazníky“, okolo nich ešte ochranné bójky a pre všetky prípady, samozrejme, poistenie. Na vodných kanáloch sa však má plaviť, a aj sa to dodržiava, najviac osemkilometrovou rýchlosťou, teda riziko je naozaj minimálne, ak nie nulové.
Keď vojdete do komory, stačí potiahnuť modrú tyč uprostred vzdúvadla, vráta sa zavrú a voda odteká alebo preteká. A vy už len musíte kvôli prúdom pri napúšťaní držať loď lanami pripevnenými na kovové kotlíky na brehoch komôr. Nesmiete laná, samozrejme, pripútať napevno, pretože v každej komore loď najmenej o tri až päť metrov klesne alebo vystupuje. Nič ťažké.
Rovnako ľahké, ba dokonca ešte ľahšie, je ísť lodným výťahom. Ten na kanále Rýn-Marna je skutočne svetovým unikátom a zdvihne vás takmer o päťdesiat metrov nad krajinu. Je to aj s obsluhou, takže žiadne obavy. Len musíte prísť včas, na noc sa výťah zatvára a občas je pred ním rad, takže sa vám môže stať, že prenocujete pod alebo nad výťahom. To však tiež nie je žiadna tragédia, pretože čas na lodi beží inak ako na suchu a dobré víno a niečo na zjedenie nájdete vo Francúzsku takmer všade.

.michelinská hviezda na dedine

Príde aj ďalšie prekvapenie. Po plavbe doslova po vrcholoch hôr ste vo vyše dvojkilometrovom lodnom tuneli, z ktorého sa vynoríte doslova v inej krajine. V Lotrinsku, ktoré, nie náhodou, bolo v dobách delenia ríše Karola Veľkého pripojené k jej talianskej časti. Hory striedajú lúky, pole, pastviny a kopčeky.
V prístavisku neďaleko dediny vedľa nás zakotvila loď s desiatimi Slovákmi z Košíc a tí nám navyše prezradili, že kúsok odtiaľ, vo vedľajšej dedine Languimberg, asi so sedemtisícovou populáciou, je reštaurácia Chez Michele, ktorá nedávno získala michelinskú hviezdu –  jedno z najvyšších ocenení na svete, aké môže reštaurácia dostať. V celej postkomunistickej Európe je jediná taká reštaurácia – v Prahe, v najdrahšom päťhviezdičkovom hoteli.
Chez Michele je tohto ocenenia skutočne hodná. Krásne prostredie, elegantné a ťažko opísateľné, vynaliezavá kuchyňa vrátane takzvaného molekulárneho chodu, keď na tanieri prinesú niečo, čo vyzerá ako aspik na tortu, a ono je to čaj. Každé jedlo je vlastne obraz. A cena? Štyri chody za sumu, ktorá vám v pražskej reštaurácii nekúpi ani predkrm. Majiteľ reštaurácie i michelinský kuchár potom nás hostí ešte osobne vezú naspäť k lodiam.

.lotrinské Baťovany
No nemusíte ísť hneď do prvotriednej reštaurácie – vo Francúzsku sa, samozrejme, dobre jedáva takmer v každej krčmičke. V Alsasku a Lotrinsku sa navyše mieša nemecká a francúzska kuchyňa a z oboch sa zachováva to najlepšie. Prvotriedne sú alsaské biele vína, ale dobrých a lacných vín z celého Francúzska je v každom obchode kopa. V Alsasku, asi jedinej časti Francúzska, sa dá navyše piť aj miestne pivo, najlepšie to štrasburské.
Keď vás omrzí kormidlovanie lode, môžete na kanále rybárčiť: na vlastné oči som videl dvadsaťkilového kapra. Alebo sa vybrať na bicykli po cestičke, ktorá vedie okolo celého kanála. A zájsť napríklad do Bataville – čiže Baťovany, mestečko, ktoré v lesoch pred lotrinským Nancy postavil Baťov koncern okolo tamojšej továrne na obuv. Alebo si na opačnej strane urobiť výlet do Saverne, mesta, ktoré založili už Rimania, kde storočné hrazdené domy stoja vedľa zámku, letného sídla alsaských biskupov.
Nehovoriac o tom, že loďou môžete dôjsť až do Nancy, ktorého historické centrum s palácovým Stanislawovým námestím je v zoznamoch Unesco. Alebo navštíviť vodou pretkaný, podobne ocenený Štrasburg so stredovekým starým mestom a románsko-gotickou katedrálou – kde sa dá ísť loďou okolo budovy Európskeho parlamentu. A keď sa ten týždeň na vode skončí, máte pocit, akoby ste tu prežili celý mesiac. Čo sa dá povedať naozaj len o tých najlepších dovolenkách.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite