Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obchodníci s utrpením

.časopis .týždeň doma

Čínsky chlapček Fai so sestričkou každý večer zaspávajú s prázdnym žalúdkom. Beprizorná Alisha prespáva v Indii na smetiskách. Na kosť a kožu vychudnuté africké dievčatko lapá po dychu, koža plná záhybov pokrýva jej krehké kosti, ktoré už ťažko nesú utýrané telo. Pomôžete im? Pošlete súcitný dar 15, 30, 40 alebo 50 eur?

.apelatívne listy s podobnými srdcervúcimi výzvami prichádzajú už niekoľko mesiacov do desiatok tisícov poštových schránok na Slovensku. Rozosielajú ich tri u nás zatiaľ neznáme nadácie, ktoré sa označujú ako charitatívne. Spája ich rovnaká sofistikovaná metóda (direct mailing, teda listy konkrétnemu adresátovi) aj grafické spracovanie (fotky detí s nafúknutými bruškami a emotívny príhovor). Kto sú to?

.pozri, kto to zbiera

V listoch zasielaných týmito nadáciami je poštová poukážka s vypísaným menom, chýba však „maličkosť“ – akákoľvek informácia o presnom využití darov. Nadáciu Svetový fond detí (NSFD) vedie istý Dr. Joseph Lam z Kalifornie. Inak, logo a názov nadácie sú tak trochu podobné UNICEF-u. Vieme toho málo, vlastne iba to, že doktor Lam bol v Afrike, čo dokazujú jeho početné fotografie v kŕdli černošských detí. Pán Lam sa rád necháva zvečniť aj s pápežom Benediktom, biskupom Tutum, Georgeom Bushom alebo Billom Clintonom. Keď sa švajčiarski novinári pokúsili dokázať jeho totožnosť prostredníctvom kópie jeho cestovného pasu, nadácia to odmietla a uviedla: „Jeho existencia je dokázaná dostatočne.“ Druhá z organizácií, Nadácia Medzinárodnej lekárskej pomoci (NMLP), má na listoch logo podobné Červenému krížu, fotku na kosť vychudnutého afrického dieťaťa, ktoré „v kŕčoch lapá po dychu“ a naliehavé výzvy sestry Joan Clare o šírení TBC v Afrike s mottom „prosíme, nesklamte deti“.
V poradí tretia Nadácia Deti Matky Terezy (NDMT) má podobný obsah aj formu direct mailingu, avšak okrem obligátnej fotky vychudnutého dieťaťa pridala pre „priateľov chudobných“ aj bonus, na ktorý dôverčiví ľudia v našich končinách počujú. Je ním „prekrásny ruženec ako pamiatka na Matku Terezu“. Tú inak majú aj v logu. Pod obšírnym listom, v ktorom sa píše o „našej blahorečenej Matke Tereze“ je podpísaná sestra Myrna Velasco, medzinárodná poradkyňa. Identitu tejto osoby v šatách rehoľníčky skúmalo aj pražské arcibiskupstvo. Bezvýsledne. „Nikde nie je uvedené, členkou ktorého rádu je. Takú informáciu nemajú ani Misionárky Lásky, známejšie pod ľudovým názvom Sestry Matky Terezy. Navyše, nadácia ich nepožiadala o súhlas s použitím mena Matky Terezy,“ píše v marci 2008 arcibiskupstvo v stanovisku s tým, že aj pre nepreukázateľnosť využitia darov túto nadáciu nepovažuje za dôveryhodnú a varuje veriacich pred jej podporou.
NDMT má síce kanceláriu aj v Bratislave, tam nás však odkázali na Petra Kubíčka z Prahy, stredoeurópskeho riaditeľa nadácie. „V listoch nie je nikde ani naznačená príslušnosť nadácie ku katolíckej cirkvi. Sme nezisková organizácia založená na duchovných princípoch,“ tvrdí inžinier Kubíček a pokračuje: „Podporujeme však prevažne kresťanské organizácie v treťom svete.“ Reči sú to pekné, šokujúce sú však fakty. NDMT uvádza, že z vyzbieraných darov použije na projekty okolo 55 až 70 percent. Logicky, 30 až 45 percent z darov, čo je veľmi veľa, nadácia použije na svoju prevádzku a na organizovanie direct mailingu. Darca však netuší, že najmenej tretina jeho daru sa použije na výrobu listov, poštovné a platby fundraisingovej agentúre. Slovenská legislatíva pritom umožňuje použiť na chod organizácie iba do pätnásť percent výnosu verejnej zbierky. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že spomínané tri nadácie sú síce registrované, no ani jedna z nich nepožiadala o verejnú zbierku. Tá podlieha prísnym pravidlám podrobného vyúčtovania a podľa zákona ju musia vyhlásiť aj etablované humanitárne organizácie, ako napríklad Červený kríž, UNICEF, Človek v ohrození, eRko či Magna. Spomínané tri neznáme nadácie však tento inštitút ignorujú. Dôvod? „Podľa nášho právnika by oprávnenie na verejnú zbierku bolo potrebné iba v tom prípade, ak by sme oslovovali neznámu skupinu ľudí. Metóda direct mailingu však spočíva v zasielaní adresovaných zásielok konkrétnym ľuďom, čo zákon nepovažuje za verejnú zbierku, a preto povolenie na ňu nepotrebujeme,“ myslí si Kubíček. Fajn, platia teda z darov dane?

.na hranici nátlaku a vydierania
Právnik Peter Handiak, ktorý sa venuje mimovládnym organizáciám, upozorňuje, že zákon o verejných zbierkach z roku 1973 je „socialistický prežitok“, nezodpovedá nárokom doby. Tomu, kto vykonáva verejnú zbierku bez povolenia, hrozí iba pokuta od obvodného úradu do výšky 6 640 eur. Rôzne netransparentné organizácie môžu vďaka dôverčivosti darcov vyzbierať milióny, zaplatiť prípadne smiešnu pokutu, povedať „baj-baj“ a peniaze previesť bosovi na účet niekam do Švajčiarska alebo do USA...
Jediné, čo tieto nadácie predkladajú ministerstvu, sú nie príliš podrobné výročné správy plné všeobecných informácií. Kľúčový je údaj o výnose darov. A ten je mimoriadne vysoký. NDMT vyzbierala vlani v Českej republike 10 089 846 českých korún. Na porovnanie – iba o niečo viac vyzbieral v máji slávny operný spevák Andrea Bocelli na benefičnom koncerte pre obete zemetrasenia v Taliansku. Výročná správa slovenskej pobočky druhej z nadácií, NFSD, uvádza, že medzi úspechy v roku 2008 (založená bola 14. júla) patria tri verejné zbierky na Malawi, Etiópiu a Sudán. Bez povolenia ministerstva, treba zopakovať. Prvodarcom rozoslali 247-tisíc listov so žiadosťami o dar. Výsledok? 3 500 000 korún, teda 116 179 eur. Podozrivé je už toto zaokrúhlené číslo. Výročná správa menovite spomína piatich občanov s darmi nad desaťtisíc korún, pričom najvyšší dar dosiahol výšku 90 016 korún. Opäť na porovnanie – zbierka Modrý gombík vyniesla nedávno UNICEF-u 54-tisíc eur a Nadácia pre deti Slovenska počas jubilejného desiateho ročníka Hodiny deťom vyzbierala 531 579 eur. A to nehovoríme o dlhodobo najúspešnejšej zbierke Dobrá novina, ktorú už štrnásť rokov robí eRko. Tento rok 27-tisíc koledníkov vyzbieralo v slovenských farnostiach na projekty v Afrike 748-tisíc eur.
„Spôsob činnosti týchto nadácií je na hranici psychického nátlaku a vydierania,“ hovorí šéf Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko Maroš Čaučík, ktorý oslovil svojich partnerov v európskych krajinách s otázkou, či sa pri svojej práci v Afrike stretli s uvedenými tromi nadáciami. Odpovedali, že nie, Afrika je však veľká. Päť slovenských katolíckych a misijných organizácií  vydalo v máji vyhlásenie, v ktorom vyjadrili obavy z „pochybných nadácií“.

.afrika? Tam sa bojím ísť.

V dvoch neveľkých a skromne zariadených kanceláriách jedného z bratislavských bizniscentier sedí pôvabná blondínka. Radka Kubalová pracuje na polovičný úväzok ako správkyňa pre dve zo spomínaných nadácií – NSFD a NMLP.
„Nie, v Afrike som ešte nebola. Keď ja sa tam strašne bojím ísť...,“ odpovedá študentka. Aspoň že je úprimná. Afrika je skutočne horúca, hladná a nebezpečná. Kubalová však má isté cestovateľské úspechy, navštívila už Mjanmarsko a Dominikánsku republiku. A „videla videá z mnohých krajín“, ako dodáva. Ešte bizarnejšie je však čosi iné. Nepozná Magnu, Človeka v ohrození ani slovenskú rozvojovú pomoc SlovakAID. Napokon, ani to nepotrebuje. Veď iba štyri hodiny denne dvíha telefóny a odpovedá na e-maily. A dve nadácie, ktoré zastupuje, vyzbierali za pol roka šesť miliónov korún. Ide teda o humanitárne organizácie? Sotva, presnejšie je hovoriť o fundraisingových agentúrach. Pri otázke, či svojim šéfom Josephovi Lamovi v USA a Robbertovi Boelkensovi v Holandsku (pozri rozhovor v rámčeku) verí, že sú čestní, sa Kubalová ohradí: „Osočovanie ma zaráža, všetci sme na jednej lodi. A naše listy ako psychické vydieranie? Nemyslím si, ja sama som dala trvalý príkaz z môjho platu na účet nadácie.“  
Pre spravodlivosť treba uviesť, že Boelkens .týždňu poskytol informácie o niektorých konkrétnych projektoch, ktoré podporuje nadácia na Ukrajine (sirotinec v obci Petriovske pri Kyjeve), v Thajsku (starostlivosť o deti), v Malawi (sirotinec v Kutemwa a nemocnica v Nkhata bay) a v Ugande (distribúcia jedla). Na požiadanie .týždňa takisto potvrdila šéfka americkej organizácie Operation of Hope, lekárka Jennifer Trubenbach, že nadácia im poskytla neoceniteľnú finančnú pomoc potrebnú na operácie detí v Afrike.

.pochybný stroj na peniaze
Nikto netvrdí, že nadácie nerobia vôbec nič pre chudobné deti, časť vyzbieraných peňazí im asi pošlú. Určite však nie sú transparentné. Podľa výročnej správy za rok 2008 je slovenská NSFD súčasťou švajčiarskej štruktúry Nadácie World Children´s Fund (WCF) Europe, s cieľom „uľahčiť administratívu a a zredukovať náklady pridružených nadácií“ v ôsmich európskych krajinách. Zaujímavé je sídlo WCF, ktorým je známy daňový raj vo švajčiarskom kantóne Zug. Švajčiarsky denník Tages Anzeiger uverejnil 5. februára 2008 článok pod názvom Nepríjemný zápach v nadačnom raji. Autor René Staubli upozorňuje, že tamojšia Welt Kinder Fonds funguje ako prietoková nádoba: peniaze pre deti v treťom svete sa zbierajú v štrnástich krajinách, pričom tamojšie filiálky si z darov získaných prostredníctvom direct mailingu odčítavajú výdavky v neznámej výške (30 až 45 percent?) a zvyšok odvádzajú do Švajčiarska na WCF Europe. Centrála potom preberá za všetky filiálky výdavky v neznámej výške slúžiace na fundraising (poštové výdavky, call–center a pod.) Čo zostáva, plynie do projektov pomoci v osemnástich krajinách Afriky a Ázie.
Tages Anzeiger uvádza, že podpisové právo má iba Joseph Lam v Kalifornii, pričom nadácia tohto rodeného hongkonského Číňana označuje za „jedného z najväčších filantropov sveta“. Tento názor však nezdieľa nemecký Ústredný ústav pre sociálne otázky (DZI), ktorý už v júni pred nadáciou varoval verejnosť s tým, že odmieta zverejniť finančné ukazovatele a zbiera dary neserióznym spôsobom. Dozorná správa v spolkovej krajine Porýnie – Falcko dokonca uvalila na nemeckú pobočku nadácie zákaz zbierok. Pred „pochybným strojom na peniaze“ varuje aj švajčiarska Ústredňa pre sociálne inštitúcie (Zewo). Welt Kinder Fonds odmietol aj napriek viacnásobným výzvam umožniť nahliadnutie do svojho účtovníctva, a preto ho treba označiť ako netransparentný, píše Zewo. Denník Tages Anzeiger dodáva, že bankové doklady, ktoré má k dispozícii, vzbudzujú dojem, že veľká časť darov sa využíva na financovanie pracovníkov vlastnej organizácie a na zákazky pre blízke firmy.

.deťom v Afrike alebo ujovi v Kalifornii?
S direct mailingom ako účinnou, no agresívnou metódou oslovovania darcov, ktorú k nám „importovali“ niektoré nadácie, má veľký problém aj šéf renomovanej českej organizácie Člověk v tísni Šimon Pánek. „Ak vynechám etickosť získania adries ľudí, tak v prvých rokoch rozbiehania systému si firma, ktorá robí direct mailing pre humanitárnu organizáciu, necháva celý výťažok na pokrytie svojich nákladov. Systém „generuje“ zisk až potom a je podľa mňa nemorálne zbierať od ľudí peniaze na rozbehnutie systému,“ hovorí Pánek a dodáva: „Ani tento sektor nie je imúnny voči podvodom. Aj u nás pôsobia čudné organizácie a viackrát sme našich darcov upozorňovali, aby boli opatrní, komu dávajú. Člověk v tísni však nemôže nahradiť políciu alebo daňový úrad.“
Riaditeľka sekretariátu Českého fóra pre rozvojovú spoluprácu (FORS) Jana Krczmářová hovorí: „Keď plačeme, že máme nedostatok drobných darcov, tak nám na školeniach v zahraničí odporúčajú direct mailing ako najúčinnejšiu formu privátneho fundraisingu.“ Okrem organizácie Care International však Krczmářová nevie o nijakej inej charitatívnej mimovládke v Českej republike, ktorá by robila takúto „drsnú kampaň“. Podobná situácia je aj na Slovensku. Takže tri inkriminované nadácie sú vlastne priekopníkmi svojho druhu?  Žiaľ, áno. V konečnom dôsledku je vecou slobodného rozhodnutia každého človeka, komu a na čo dá svoje peniaze. Je však smutné, ak dobročinnosť ľudí ktosi zneužíva a charita funguje podobne ako neinvestičné fondy či pyramídové hry.
Kričať alebo mlčať? – tak znie dilema etablovaných humanitárnych organizácií na Slovensku, ktoré tu už dlhé roky budujú darcovské prostredie na princípoch adresnej pomoci, aby darca vedel, kde skončia jeho peniaze. Tento základný princíp spomínané netransparentné nadácie porušujú. A sú pritom úspešné. Ak o tom budú ostatní mlčať, hrozí, že takáto prax bude pokračovať. Ak však na to upozornia, hrozí, že darcovia si znechutene povedia, že „všetko sú to podvodníci“, čo nie je pravda. Iná možnosť ako kričať neexistuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite