Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.debora Pastirčáková .zuzana Mojžišová .časopis .ostatné

KNIHA Daniel Katz: Zákony Anttiho Keplera Slovart, 2009
Daniel Katz je fínsky spisovateľ židovského pôvodu. Tí, ktorí čítali jeho knihy Nemecký svinský pes (Slovart, 1998) vedia presne, o čo ide: fínska melanchólia a sarkazmus sa v tomto pozoruhodnom autorovi spája so židovským citom pre vtip a osudovú tragiku. Najdôležitejší je predsa len ten „vtip“ – Katz vie totiž vytvoriť mierne vyšinuté postavy, zasadiť ich do zvláštnych kulís a porozprávať ich príbeh s inteligentným humorom, ktorý väčšinou spájame s Woodym Allenom. V knihe, o ktorej je tu reč (autor ju napísal v roku 1987, k nám sa v brilantnom preklade Zuzany Drábekovej dostáva až teraz) sa zoznámime s fínskym spisovateľom židovského pôvodu Anttim Keplerom, ktorý sa snaží splynúť s davom Arabov. Sme v Káhire, Antti sem prišiel ako člen filmového štábu, nakrúcajúceho film o fínskom orientalistovi Oskarovi Augustovi Gamlinovi. Uteká pred moslimskými bratmi, aby sa vzápätí zúčastnil na ich protivládnej demonštrácii,  drží si odstup od izraelských turistov, no jeden z nich mu nakoniec zachráni život, vystúpi na kongrese arabských spisovateľov, uchádza sa o priazeň herečky Marie, vysedí vajíčka, cíti sa ako ťava, uvažuje o Alahovi a zákonoch pohybu nebeských telies, teší sa na lesy a jazerá. Daniel Katz to všetko rozpráva s citom pre vtipný detail a tragikomický celok. Radosť čítať.
.jk

FILM STRACHY Z TMY

Šesť rôznych animácií, každá od iného autora (Blutch, Charles Burns, Marie Caillou, Lorenzo Mattotti, Richard Maguire), nesie spoločnú tému strachu. Strach môže mať krajne abstraktnú, ale aj konkrétnu podobu. Tieto dva protipólne postupy, animácia geometrických obrazcov a ako jej kontrapunkt strach stelesnený vo svorke rozbesnených psov a ich diabolskom pánovi, tvoria akési spojivo medzi štyrmi krátkymi filmovými poviedkami. Katastrofická hrozba netvora, strach zo šikanovania privádzajúci až na pokraj šialenstva, obludnosť, do ktorej môže prerásť nevyvážený milostný vzťah a strach človeka uväzneného v strašidelnom dome, to sú témy, ktoré načrtávajú jednotlivé filmové poviedky. Výsledok spolupráce šiestich animátorov je výnimočne svieži, rôznorodý a nápaditý. Záhadné príbehy ostávajú nedopovedané, visiace niekde medzi snom a realitou. Nenesú jasné myšlienkové odkazy. Väčšina ideí o strachu a fóbiách odznie len v spájacích medzičastiach. Sú však vyjadrené verbálnou formou, čím trochu strácajú na pôsobivosti. Naopak, po vizuálnej stránke film pôsobí až prekvapujúco kompaktne, všetky typy animácie do seba zapadajú, sú zjednotené neutrálnou čierno-bielou farebnosťou. Tvorcovia filmu sa vyhrali so strihovými prechodmi medzi jednotlivými časťami. Premyslená, minimalistická kompozícia záberov a jednoduchá, ale pôsobivá kresba sú výraznými pozitívami filmu. Škoda, že filmu chýba zmysluplný príbeh, ktorý by divák mohol spolu s tvorcami prežiť. Napriek tomu sú Strachy z tmy premyslene usporiadanou mozaikou predstáv, obrazov a pocitov, ktorá určite patrí k tomu najzaujímavejšiemu z ponuky našich kín.
.debora Pastirčáková

KNIHA IULIAN CIOCAN: NEŽ ZEMŘEL BREŽNĚV Dybbuk 2009
Iulian Ciocan (1968) je moldavský spisovateľ, literárny kritik a vraj nekompromisný komentátor Rádia Slobodná Európa. Útla knižka Než zemřel Brežněv je jeho prozaický debut. Deväť poviedok (a jedno autorské Uprěsnění) charakterizuje jednota času (najmä 80. roky minulého storočia, ale i predchádzajúce dekády), miesta (sídlisko Ryškanovka) a niekoľkých postáv, ktoré prechádzajú z príbehu do príbehu. Deväť poviedok akoby spojených do novely, vypovedajúcej o živote obyčajných ľudí vtedy, keď ešte malý chlapec „nedokázal pochopit, jak může existovat Jižní Amerika, Afrika a Austrálie mimo zemi Sovětů. Jak může existovat imperialistické Německo, když po Hitlerovi nezbyl ani popel? Iulian si představoval Sovětský svaz, který začína v Portugalsku a končí v San Francisku.“ (Bŕŕŕ!) Knižka Iuliana Ciocana je rázu autobiografického, je kultivovaná, začína sa nenápadne, postupne sa však jej výpoveď – priamo úmerne s pribúdajúcimi dejovými priesečníkmi jednotlivých minihistórií – stáva čoraz nástojčivejšou či dusnejšou, rozkol medzi pokojnou formou a iritujúcim obsahom je naozaj čitateľsky zaujímavý. Než zemřel Brežněv  vypovedá aj o autorovej spisovateľskej a ľudskej snahe „vymítat vnitřní běsy“, ktoré v ňom (a žiaľ aj v nás) zanechala komunistická minulosť. „Proto k nim přistupuji, sotva ovládám svůj nepokoj, a nechávám je promlouvat, když píšu. Mám dojem, že jedině takto lze minulost snést a pochopit.“ Hoci to nie je nič nové pod slnkom, stále si treba opakovať: Správne porozumieť minulosti vždy znamená otvoriť si možnosť správne prežiť dnešok aj budúcnosť.
.zuzana Mojžišová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite