Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .tomáš Prištiak .časopis .osobnosti

Na vysokom komíne starej, už odstavenej pálenice hniezdi bocian. Má tam krásne mäkkučké hniezdo a sedí na vajciach.Za ním je dramatická obloha. Tu vždy.

Toto je miesto s dramatickými oblakmi, búrkami a zvláštnymi nebeskými úkazmy. Teda miesto pre mňa. Je tu pár ulíc, ale kamkoľvek sa pozriem, v pozadí vždy vidím  les. Lúky, polia, les. Vtáčiky. Neďaleko je miesto odkiaľ vidieť tatry. Je tam taká malá dedinka Odorica, kde pestujú bylinky a pestujú Jersejské kravy. Z nich je výborná smotana. Majú tam aj kučeravé prasiatka. Na okolitých zelených stráňach som našla miesto, kde bol pravdepodobne Bill Gates fotiť svoj známy obrázok pre windovsácku plochu. Zelená lúka s modrým nebom. Máme tu blízko aj rómsku osadu. Žije ich tam v pár domoch 400 a vodu berú zo studne. Keď môj priateľ angličan videl ako žijú, nechcel mi veriť, že európska únia o tom vie. V domčekoch majú však krásne upratané a na stene majú ježiška a na stole dečky. A keď sa nebojíte dať si u nich kávu, príjmu vás medzi seba. Pre mňa sú to podmienky a vizuál blízky nepálu a tak sa cítim ako doma, čo ich teší. Decká sa na mňa tisnú a vyzerajú ako mojich 15 nepálskych sirôt o ktoré sa starám. Podaktorí rómovia z osady mi pomáhajú pripraviť neziskovú Nepálsku čajovňu u Dorotky, ktorú dneska otvárame. Už dva dni beháme s vŕtačkami a plátame čo sa dá. Výsledkom je unikátna kombinácia tradičných slovenských kolovrátkov a krosien a mažiarov s nepálskymi budhistickými vlajočkami a himalájskymi obrázkami. V neďalekej škole učí môj priateľ Jonny angličtinu a upravuje záhradu. Deti ho milujú. A učiteľky tiež. Prehovárajú ma, aby som ho už odtiaľ nebrala. Starosta mi včera pri vínku povedal, že som vniesla do dediny nový dych.  A ja teraz hovorím, že to mne dedina do života vniesla nový dych. Keď si každý deň sadám na svoju obľúbenú lavičku pred domom a nastavujem tvár slnku, keď pozorujem bociana z okna, keď sa kochám miestnym krajom pri každom prejazde autom a ukazujem prstom na krásy spiša. Jonny mi kladie ruku späť na volant, krúti hlavou a tvrdí, že som ako Hrušínsky z vesničky a že raz skončíme v priekope. Už je čas dať tomuto článku nadpis. Spišský Hrhov. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite