Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oxford po slovensky

.jaroslav Daniška .časopis .fenomén

Ivanka pri Dunaji je príjemná malá prímestská obec neďaleko Bratislavy. V jej centre, v neveľkom neogotickom kaštieli, ktorý patrí jezuitom, sa v týchto mesiacoch rodí niečo pozoruhodné. Skupina mladých ľudí sa rozhodla, že podľa oxfordského vzoru tu založí prvú „college“ na Slovensku.

Vo svojom názve nesie meno Antona Neuwirtha, zosnulého slovenského disidenta a intelektuála, ktorý po roku 1989 pôsobil ako veľvyslanec vo Vatikáne. Pri dverách nás víta zakladateľ kolégia, ako znie poslovenčený názov college, Martin Luterán. Práve on stál na začiatku myšlienky.
Onedlho absolvent doktorandského štúdia na Oxforde, študent filozofie práva u prominentného akademika svetového mena Johna Finnisa, ktorý namiesto komerčnej sféry mieri do akademického života, navyše sám zakladá novú inštitúciu. Ale nielen tým je nový a v strednej Európe „pioniersky“ projekt zaujímavý.

.život v kaštieli
V samotnom kaštieli je ticho a pomerne pusto. Na zemi sa suší natrhaná baza, väčšie aj menšie sály sú prázdne, okná pozatvárané. Život sem vnášajú prví zamestnanci vznikajúceho kolégia. „College v Oxforde znamená, že študenti a učitelia začali bývať spolu, podľa istých pravidiel. Spolu jedli, modlili sa a bývali,“ vysvetľuje Luterán. Ide teda v podstate o svojský internát, kultivovaný prítomnosťou univerzitných profesorov, ktorí študentov formujú aj vo voľnom čase. V čom to vedenie spočíva? „Plánujeme tri kurzy večerných prednášok na témy kresťanstva a kultúry, praktickej filozofie a diskusiu o súčasných politických a spoločenských otázkach,“ hovorí Juraj Šúst, ktorý učí a študuje filozofiu v Trnave a spolu s Luteránom vedie kolégium.
Obidvaja mladí ľudia pôsobia nenápadne až skromne, neskromné sú ambície. Študenti na slovenských univerzitách podľa nich nečítajú základné texty, keď už, tak len skriptá. O témach, ktoré memorujú, nerozmýšľajú, a preto sú výsledky také, aké ich poznáme.
Obaja sa pomaly rozhovoria o kríze vysokých škôl. „Zmeniť celý systém nedokážeme, chceme teda urobiť aspoň niečo konkrétne a brať myšlienky vážne,“ hovorí jeden z nich. O tom, že nejde len o nadšenie, svedčí rozpočet a prvé úspechy. Zakladatelia Kolégia Antona Neuwirtha vyzbierali medzi sponzormi prvý milión korún. Na slovenské pomery pozoruhodný výkon. V týchto týždňoch organizujú prijímačky pre študentov a od septembra začínajú. A hneď zostra. Prvým prednášajúcim bude hosťujúci profesor z Oxfordu William Carroll, ktorý povedie kurz o Augustínových Vyznaniach. Carroll, pôvodom Američan, pôsobí na Blackfairs College a v Oxforde prednáša o vede a náboženstve. Na otázku, kto ďalší bude na kolégiu učiť, Luterán s úsmevom odpovedá „učiť budú u nás najmä Platón, Aristoteles a ďalší učitelia západnej tradície.“

.nech žije stredovek
Zaujímavé je aj ideové vymedzenie KAN-u. „Dnes sa humanistické vzdelávanie zužuje na posledných 300 rokov, akoby existoval len novovek, a to je obrovské ochudobnenie,“ hovorí Juraj Šúst. Preto sa chcú vrátiť ku klasickej filozofii a náboženstvu, antike a stredoveku. Neznamená to len čítanie filozofických textov. Plánujeme kurz o umení, čítanie Danteho a samozrejme Shakespeara. Ducha však má kolégiu dodať najmä spoločný život. „Chceme integrovať vzdelanosť a vieru, remeselnú zručnosť a kultúrnosť,“ dodáva Šúst. Jezuiti ponúknu pravidelné bohoslužby, spovede a vybudovaná kuchyňa s jedálňou spoločné stravovanie. Od septembra by malo v Ivanke, vzdialenej od Bratislavy asi 15 minút vlakom či autobusom, bývať prvých 20 študentov. Poplatok bude rovnaký, ako v prípade bežného internátu.

.v strede mesta
 Nová college napriek vyššie napísanému nie je na Slovensku prvá. V bratislavskom Starom Meste, neďaleko Jakubovho námestia, sídli iná college, Bratislavská medzinárodná škola slobodných umení, známa pod anglickou značkou BISLA, ktorá existuje už tri roky. Na rozdiel od Ivanky a oxfordského vzoru je inšpirovaná skôr americkými vzormi.
„Sme štandardná vysoká škola, fungujúca podľa zákona,“ hovorí pre .týždeň hlavný garant štúdia František Novosád. O tom, že to tak celkom nie je, svedči prostredie, v ktorom sa nachádzame. Priestranná pracovňa, nový nábytok, vkusné zariadenie. Na škole s bakalárskym stupňom vzdelania študuje 38 študentov, často už absolventov alebo študentov iných magisterských oborov. Venuje sa im asi dvadsať učiteľov. Štvrtina z nich tu pracuje na hlavný, väčšina na polovičný úväzok. Školné má výšku 660 eur na semester, ale asi polovica študentov má na základe výsledkov a rozhodnutia rektora štipendium a školné neplatí.
„Škola nie je šoubiznis, nemôže študenta len zabávať, ale trochu aj trápiť,“ hovorí o kríze vzdelania u nás Novosád. Mladý človek sa podľa neho musí naučiť čítať, písať a reagovať, ale tieto zručnosti ani zďaleka nie také samozrejmé, majú zmysel až na pozadí istých vedomostí. A práve na to dávajú odpoveď liberálne umenia, pestujú v človeku schopnosti aj zručnosti.
Podobne ako v prvom prípade, aj tu sa tak deje najmä prostredníctvom čítania primárnej literatúry. Aristoteles, Augustín či Shakespeare. „Aby nečítali o Platónovi, ale Platóna,“ dodáva Novosád. A k tomu veľa diskutovania, pravidelné písanie esejí a v podstate žiadne skúšky. Napokon, v škole, kde na dvoch študentov pripadá jeden učiteľ, celkom prirodzená vec. BISLA sa od KAN v mnohom líši. Nie je to internát, nemá explicitne kresťanské zameranie a študentov sa tu po škole snažia „zdržiavať“ organizovanými prednáškami či polemikami. Rozdiel je aj v sponzoroch.
Sem pribudne sto slov

.čo na to mládež?
Prečo by malo štúdium alebo život na kolégiu mladých študentov zaujať? „Hoci je štúdium u nás náročnejšie a treba sa pripravovať na každý jeden seminár, pre študentov je takéto štúdium istým uvoľnením, cítia sa rešpektovaní a nie sú súčasťou masy,“ hovorí Novosád. „Kolégium nie je na Slovensku nová myšlienka, vraciame sa k úspešnej tradícii bratislavského Svoradova, katolíckeho internátu, ktorý fungoval pred obdobím komunizmu,“ začína svoju odpoveď Luterán.
Navyše, obidve inštitúcie majú svoj základ v dvoch odlišných spolkoch. KAN vzniká ako pokračovanie úspešného Spolku Ladislava Hanusa, 12-týždňovým kurzom založeným na čítaní textov západného kánonu prešlo za 7 rokov asi 150 študentov. Dnes mnohí z týchto absolventov patria nielen k okruhu spolupracovníkov, ale aj pravidelných darcov, ktorí kolégium podporujú.
BISLA vznikla ako pokračovanie Výberového vzdelávacieho spolku, ktorým za desaťročie prešlo asi 300 študentov, ktorých viedli individuálni tútori. Oba spolky mali spoločnú istú dobrovoľnosť a nelicencované vzdelávanie. A obidve college predstavujú odlišný krok smerom ďalej. A minimálne pri BISLE, ktorá už funguje dlhší čas, sa zdá, že úspešný.  
Myšlienka kolégia má úspech zakódovaný sama v sebe, hovorí Luterán. „Veď prečo by inak v Oxforde po tom, ako tam existovalo už 20 kolégií, postupne založili ďalších 20?“ Luterán aj Šúst majú z predchádzajúceho spolku skúsenosť, že humanitné vzdelanie nezaujíma len humanitne zameraných študentov, ale aj ekonómov či informatikov. „Nikdy nečítali žiadnu encykliku, nerozmýšľali nad tým, prečo Cirkev učí to, čo učí a my im na to dávame odpoveď.“

.boj o študentov
Obidve kolégiá však majú spoločný aj jeden problém: o talentovaných študentov sa musia aktívne uchádzať, vyhľadávať ich. Akademici z BISLA chodia počas jesene po stredných školách, predstavujú svoju školu a roznášajú propagačné materiály. Mladí akademici z KAN organizujú letné školy práve pre stredoškolákov a reklamu robia najmä prostredníctvom univerzitných pastoračných centier. Prirodzene, obidve inštitúcie musia vysvetľovať najmä to, čo cudzie slovo college či kolégium vlastne je. V jednom aj druhom prípade však musíte získať pocit, že im to ide. Možno pomalšie, než by si sami želali, ale ide. Napokon, prihlásiť svoje dieťa do jedného alebo druhého kolégia nie je vôbec zlý nápad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite