Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Film Anjeli a démoni

.ľuba Heinzlová .tomáš Prištiak .časopis .film

Film Anjeli a démoni je po Da Vinciho kóde druhou adaptáciou románu Dana Browna.

Úspech Brownových kníh (a ich filmových adaptácií) spočíva v tom, ako obratne dokážu kombinovať obľúbené motívy a zároveň vytvárať falošné zdanie, že svojmu publiku prinášajú nové, prekvapivé poznanie. Hojne využívané konšpiračné teórie v ľuďoch živia predstavy o existencii početných právd, ukrytých pred ich zrakmi, ktoré im prezradí len dané dielo. Použitá symbolika vnáša do príbehov auru tajomnosti, ktorá v racionálnej modernej spoločnosti zákonite púta pozornosť. Tieto symboly sú však vyprázdnené, k ničomu neodkazujú, sú len lákadlom pre publikum bažiace po dotyku iracionality, ktorú moderná spoločnosť vytlačila na svoj okraj. Ako estetický objekt nemá film Anjeli a démoni režiséra Rona Howarda čím upútať. Je nakrútený bez fantázie a remeselného fortieľa. Na scénu opäť nastupuje konšpirácia tajuplného spolku, neznámu hrozbu môže Vatikán odvrátiť len s pomocou experta na symboly Roberta Langdona. V príbehu jedno klišé strieda druhé, napätie je nahradené zmäteným pobiehaním postáv z miesta na miesto. Vo filme vystupujú nezaujímavé, schematické postavy, ktoré často konajú vyslovene nelogicky a prednášajú vzletné, patetické frázy o význame vedy a viery. Ani talentovaní herci v hlavných úlohách (Tom Hanks, Ewan McGregor) nedokážu svojím charakterom vdýchnuť život. Anjeli a démoni sú nudným, šablónovitým filmom s prvoplánovou symbolikou a triviálnym posolstvom o potrebe zmierenia medzi vedou a náboženstvom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite