no dobre, nevravím, že treba zatvárať alebo čo, ale nejaké postihy by mali byť, lebo takto to nemôže ísť donekonečna, aj včera, prišli k nám do podniku, že vraj z televízie, aj s tou kamerou, a že chcú hovoriť s riaditeľom a ja som povedal Betke, aby im povedala, že momentálne nie som prítomný, Betka, to je moja hovorkyňa, a ona im to povedala a oni nechceli veriť a vypytovali sa, kedy sa vrátim a Betka povedala, že možno až zajtra a oni povedali, predstavte si tú drzosť, že teda počkajú, lebo mi chcú položiť nejaké otázky a Betka nevedela, čo má na to povedať, tak sa ma išla do mojej kancelárie opýtať a oni vtrhli za ňou, lebo otvorila dvere a oni ma tam uvideli, ako sa pokúšam vyliezť oknom, lebo sme na prvom a dá sa skĺznuť po hromozvode, ja vravím, Betka, čo ti drbe, načo si otvárala dvere a ona sa rozplakala, ona je ešte neskúsená, robí hovorkyňu ešte len dva mesiace, predtým bola v Baumaxe, predávala šrauby, ale jej mama Margita, chodil som s ňou do školy, mi ju priviedla na ukážku, že či by sa pre ňu dačo nenašlo, takže robí hovorkyňu, lebo tá stará hovorkyňa išla na materskú, aj to mi pekne otrieskali o hlavu, kurvy novinári, že či v tom nemám prsty, že sa to hovorí po celom podniku, aké prsty, Krista vášho, čo vás do môjho súkromia, toto je podľa vás sloboda, že človek už nemá právo robiť si, čo chce vo svojom voľnom čase, teda, aby som bol celkom fér, tú starú hovorkyňu som nabúchal v pracovnom čase počas obedňajšej prestávky, ale aj tak, čo koho do toho, nemusí sa to hneď roztrúbiť, čo budú hovoriť susedia a hlavne deti, deti by sa takéto veci nemali dozvedať a nedozvedeli by sa, keby nebolo tých zasratých novinárov, čo všetko vyňuchajú, a potom to ešte aj napíšu a všeličo si popridávajú a povymýšľajú, napríklad že tá stará hovorkyňa má tridsaťpäť rokov, a to je teda bohapustá lož, lebo ona nemá ešte ani tridsať a to, že napísali, že má tridsaťpäť, to ju pobúrilo najviac, chuderku a táto nová hovorkyňa ešte nie je celkom zaučená, ale snaží sa, ide jej to, len nemala otvárať tie dvere, tí sa tam vrútili aj s tou kamerou a že vraj, aby som im predložil majetkové priznanie a ja im vravím, moji milí, to je protiprávne, vy nemáte právo žiadať odo mňa moje majetkové a oni, že vraj som verejný činiteľ a že majú, tak som sa trochu nasral a vykopol som mu tú kameru z ruky a on mi na to, že vraj mu musím uhradiť vzniknutú škodu a ja som mu povedal, kamarát, ja ti neuhradím nič, lebo ja som neporušil zákon, ale ty si narušil moje súkromie a on, že aké súkromie, keď sme u mňa v robote, hajzeľ vydrbaný, myslí si, že si môže dovoliť všetko, len čo ich dostanem z kancelárie, zavolám Jožovi, aby s tým urobil poriadok, lebo takto sa už ďalej nedá, kvôli takýmto sráčom novinárskym nechcú ísť slušní ľudia do politiky, a tak aj tá politika vyzerá tak, ako vyzerá, jebem na to.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.