Rozhovor s profesorom Karolom Holomáňom, bývalým hlavným odborníkom MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo o tom, ako sa mení prax vykonávania sterilizácií.
.overovali ste tvrdenia správy Telo a duša v teréne?
Samozrejme. Spoločne s vtedajším prezidentom odbornej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti profesorom Jánom Štenclom sme cestovali v roku 2003 po pôrodniciach na východnom Slovensku, kde sme kontrolovali všetky pôrodopisy cisárskych rezov.
.čo ste zistili?
To, čo sme už vedeli. Že sterilizácie sa na Slovensku prakticky nevykonávajú. Percento riešenia antikoncepcie pomocou sterilizácie bolo v tom čase neporovnateľne nižšie ako inde v EÚ. Zistili sme, že vykonané sterilizácie boli odsúhlasené pacientkami.
.dávali však nemocnice podpísať nedostatočne informovaným rómskym ženám súhlas so sterilizáciou krátko pred pôrodom?
Niekedy asi áno, ale vtedajšia legislatíva to umožňovala. Neskôr sa zmenila.
.z vášho odborného pohľadu to bola zlá prax?
Nejde až tak o môj pohľad, naše zdravotníctvo vtedy nepoznalo taký prísny pohľad na informovaný súhlas ako dnes.
.konfrontovali ste správy o cisárskych rezoch s tvrdeniami rómskych žien?
Nie, to už bola úloha policajtov.
.dá sa dodatočne dokázať, či bola žena sterilizovaná?
Veľmi ťažko. Vyžadovalo by to operačný zákrok.
.pripúšťate možnú prax, že aj keď sa v pôrodopise ženy neuvádza sterilizácia, vykonali ju na nej?
Na to neviem odpovedať. To by sa dalo zistiť iba tak, že by sa žena opäť operovala, skontroloval sa vajíčkovod, zobrala sa histológia.
.viete o takých prípadoch?
Nie.
.ak je to však tak, nedá sa verifikovať tvrdenie niektorých rómskych žien, že ich sterilizovali bez ich súhlasu...
Akákoľvek zápalová komplikácia po cisárskom reze môže spôsobiť, že sa vajíčkovod „zlepí“ a bude nepriechodný. To však nemôže slúžiť ako dôkaz toho, že bola vykonaná sterilizácia.
.dá sa spätne preukázať, či išlo o zápal, alebo o sterilizáciu?
Určite sa to dá, ale vyžaduje to aj histologické vyšetrenie.
.je sterilizácia reverzibilný zákrok?
Dá sa to vrátiť späť, ale úspešnosť nie je stopercentná. Viaceré pacientky, ktoré legálne požiadali o sterilizáciu, a potom nejakou tragédiou prišli o deti alebo sa druhýkrát vydali, sme však reoperovali a otehotneli opäť.
.v koľkých percentách sterilizácií sa robia resterilizačné operácie?
Je to možno 0,1 percenta.
.kedy sa môže aplikovať sterilizácia?
Dnes to zákon presne definuje. Zrušili sme sterilizáciu zo zdravotných dôvodov, lebo EÚ taký pojem nepozná, „zaváňalo“ im to rasovou diskrimináciou. Dnes môžete urobiť sterilizáciu, ak o to ktorákoľvek pacientka staršia ako osemnásť rokov požiada v lehote jedného mesiaca – aj keď ešte nerodila. U osôb zbavených svojprávnosti rozhoduje súd, predtým stačil súhlas, alebo žiadosť poručníka. Schválenie sterilizácie komisiou bolo limitované počtom detí, zdravotným stavom, dvoma cisárskymi rezmi a podobne.
.skúma jej žiadosť komisia?
Nie, rozhodne o tom lekár. Môže odmietnuť, že je to v rozpore s jeho presvedčením, ona však môže ísť k inému lekárovi. Dokonca sa ani neudáva dôvod.
.je to podľa vás dobrá legislatíva?
Naopak, je to proti zdravému rozumu a tomu, čo presadzujeme my pôrodníci! Keď sme to schvaľovali na komisiách, etickej a ministerskej, hlasoval som proti tomu, bolo to proti môjmu osobnému presvedčeniu. Predsa nemôže byť jediným dôvodom sterilizácie to, že sa pacientka dajme tomu poháda s frajerom. Rozhodnutie môže už čoskoro veľmi oľutovať, no bude neskoro.
.overovali ste tvrdenia správy Telo a duša v teréne?
Samozrejme. Spoločne s vtedajším prezidentom odbornej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti profesorom Jánom Štenclom sme cestovali v roku 2003 po pôrodniciach na východnom Slovensku, kde sme kontrolovali všetky pôrodopisy cisárskych rezov.
.čo ste zistili?
To, čo sme už vedeli. Že sterilizácie sa na Slovensku prakticky nevykonávajú. Percento riešenia antikoncepcie pomocou sterilizácie bolo v tom čase neporovnateľne nižšie ako inde v EÚ. Zistili sme, že vykonané sterilizácie boli odsúhlasené pacientkami.
.dávali však nemocnice podpísať nedostatočne informovaným rómskym ženám súhlas so sterilizáciou krátko pred pôrodom?
Niekedy asi áno, ale vtedajšia legislatíva to umožňovala. Neskôr sa zmenila.
.z vášho odborného pohľadu to bola zlá prax?
Nejde až tak o môj pohľad, naše zdravotníctvo vtedy nepoznalo taký prísny pohľad na informovaný súhlas ako dnes.
.konfrontovali ste správy o cisárskych rezoch s tvrdeniami rómskych žien?
Nie, to už bola úloha policajtov.
.dá sa dodatočne dokázať, či bola žena sterilizovaná?
Veľmi ťažko. Vyžadovalo by to operačný zákrok.
.pripúšťate možnú prax, že aj keď sa v pôrodopise ženy neuvádza sterilizácia, vykonali ju na nej?
Na to neviem odpovedať. To by sa dalo zistiť iba tak, že by sa žena opäť operovala, skontroloval sa vajíčkovod, zobrala sa histológia.
.viete o takých prípadoch?
Nie.
.ak je to však tak, nedá sa verifikovať tvrdenie niektorých rómskych žien, že ich sterilizovali bez ich súhlasu...
Akákoľvek zápalová komplikácia po cisárskom reze môže spôsobiť, že sa vajíčkovod „zlepí“ a bude nepriechodný. To však nemôže slúžiť ako dôkaz toho, že bola vykonaná sterilizácia.
.dá sa spätne preukázať, či išlo o zápal, alebo o sterilizáciu?
Určite sa to dá, ale vyžaduje to aj histologické vyšetrenie.
.je sterilizácia reverzibilný zákrok?
Dá sa to vrátiť späť, ale úspešnosť nie je stopercentná. Viaceré pacientky, ktoré legálne požiadali o sterilizáciu, a potom nejakou tragédiou prišli o deti alebo sa druhýkrát vydali, sme však reoperovali a otehotneli opäť.
.v koľkých percentách sterilizácií sa robia resterilizačné operácie?
Je to možno 0,1 percenta.
.kedy sa môže aplikovať sterilizácia?
Dnes to zákon presne definuje. Zrušili sme sterilizáciu zo zdravotných dôvodov, lebo EÚ taký pojem nepozná, „zaváňalo“ im to rasovou diskrimináciou. Dnes môžete urobiť sterilizáciu, ak o to ktorákoľvek pacientka staršia ako osemnásť rokov požiada v lehote jedného mesiaca – aj keď ešte nerodila. U osôb zbavených svojprávnosti rozhoduje súd, predtým stačil súhlas, alebo žiadosť poručníka. Schválenie sterilizácie komisiou bolo limitované počtom detí, zdravotným stavom, dvoma cisárskymi rezmi a podobne.
.skúma jej žiadosť komisia?
Nie, rozhodne o tom lekár. Môže odmietnuť, že je to v rozpore s jeho presvedčením, ona však môže ísť k inému lekárovi. Dokonca sa ani neudáva dôvod.
.je to podľa vás dobrá legislatíva?
Naopak, je to proti zdravému rozumu a tomu, čo presadzujeme my pôrodníci! Keď sme to schvaľovali na komisiách, etickej a ministerskej, hlasoval som proti tomu, bolo to proti môjmu osobnému presvedčeniu. Predsa nemôže byť jediným dôvodom sterilizácie to, že sa pacientka dajme tomu poháda s frajerom. Rozhodnutie môže už čoskoro veľmi oľutovať, no bude neskoro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.