S Robertom Ficom je to tak trochu ako s istým kúzelníkom, ktorý prišiel do svetového cirkusu s ponukou riaditeľovi, že má fantastické, neopakovateľné číslo, ktoré ešte nikto nikdy nevidel.
Keď riaditeľ chcel, aby ho predviedol, povedal, že číslo sa dá predviesť iba raz. Riaditeľ ho teda požiadal, aby ho opísal. Umelec hovorí: „Do manéže dáte delo naplnené fekáliami. Delo vystrelí, všetci cirkusoví umelci, všetky zvieratá aj všetci zamestnanci sú od hlavy po päty hrozne špinaví od fekálií. A vtedy prichádzam ja, celý v bielom...
Tak to môže byť vo vtipe, nie v reálnom živote. Hoci i Fico by chcel ostať „celý v bielom“, kal a špina po všetkých tých nástenkových kauzách, po vymenovaní hlavného páchateľa za ministra, po všetkých predražených tendroch na mýto, na upratovanie, na všetko, spôsobujú, že to už dávno nie je možné. Len čudným predajom emisií sme stratili za tri minúty miliardy korún. Ale premiér nebude „celý v bielom“ ani po drancovaní zdravotníctva neprehľadnými nákupmi, o ktorých sa už šíria legendy. A ani po pokuse regulovať maloobchodné ceny, ak miliardy zbytočne tečú na šrotovné.
Premiér rozdáva peniaze namiesto toho, aby riešil krízu tam, kde mu to prislúcha – na vládnej úrovni. Nechápe, že v časoch zlých treba ešte viac šetriť, a nie míňať, keď navyše Slovensko zaznamená práve v tomto roku dvojciferný prepad ekonomiky, ktorý bude rekordný v celej Európe. Je to dôsledok krízy, ale je to už aj dôsledok jeho chápania štátnej politiky, podľa ktorej štát má tvoriť hodnoty. Všetci pritom vedia, že štát je najväčším mrhačom peňazí a že mu treba dať iba tak málo, ako sa len dá. Ficovo nervózne pokrikovanie, že ak má byť znižovanie daní, tak potom „zrušme štát“, nie je podrieknutie, ale iba zrkadlo populistovej duše, ktorý vie vládnuť iba vtedy, keď žne úrodu, ktorú nesial.
Ani zatváranie očí pred pravdou, jej cenzurovanie, ak nevyhovujú prieskumy, sústavné vytváranie nepriateľov z veľkej skupiny občanov tejto krajiny, z novinárov, z opozície, nedávajú tomuto premiérovi šancu na biely frak. Nesplnené veľkohubé sľuby o výstavbe diaľnic alebo o blahobyte v zdravotníctve začínajú ľudí nútiť na vážne zamyslenie. Tie holé zadky, ktorými kedysi chcel Fico a jeho družina vyhrať voľby, sa nakoniec pokojne môžu stať symbolom jeho vlády. Správať sa sociálne totiž neznamená mať plné ústa sociálna a pritom likvidovať národné bohatstvo v prospech pár jedincov, ale vytvárať podmienky na ekonomiku, na stály hospodársky rast, na zamestnanosť, na tvorbu hodnôt, na spravodlivú a najmä efektívnu solidárnosť.
Naša opozícia však ostane divákom v tomto cirkuse, ak nezmení svoje správanie. Stále je bezradná, slabá a neistá. Chýbajú v nej ľudia s jasnou víziou. Chýbajú v nej ľudia, ktorí budú vedieť, ako sa Slovensko z dôsledkov Ficovho cirkusového dela čo najrýchlejšie spamätá. Dobrá opozícia musí vymyslieť a zrealizovať reformu školstva, sociálno-zdravotnú ochranu občana, nižšie dane a odvody, diverzifikáciu energetických zdrojov. Len tieto kroky dokážu spoľahlivo vytvoriť prostredie, ktoré Slovensko čo najskôr vráti na trajektóriu úspechu. Perly ducha Jána Slotu, že „ak ide o Slovensko, tak SNS nejde o žiadne tendre“ nie sú ani v rámci nejakých promile vtipné. Slovensko stratilo 350 miliónov korún pre blaho SNS či Slotu. A to je koaličný partner, ktorého si Fico slobodne vybral.
Tento premiér už „celý v bielom“ neodíde.
Keď riaditeľ chcel, aby ho predviedol, povedal, že číslo sa dá predviesť iba raz. Riaditeľ ho teda požiadal, aby ho opísal. Umelec hovorí: „Do manéže dáte delo naplnené fekáliami. Delo vystrelí, všetci cirkusoví umelci, všetky zvieratá aj všetci zamestnanci sú od hlavy po päty hrozne špinaví od fekálií. A vtedy prichádzam ja, celý v bielom...
Tak to môže byť vo vtipe, nie v reálnom živote. Hoci i Fico by chcel ostať „celý v bielom“, kal a špina po všetkých tých nástenkových kauzách, po vymenovaní hlavného páchateľa za ministra, po všetkých predražených tendroch na mýto, na upratovanie, na všetko, spôsobujú, že to už dávno nie je možné. Len čudným predajom emisií sme stratili za tri minúty miliardy korún. Ale premiér nebude „celý v bielom“ ani po drancovaní zdravotníctva neprehľadnými nákupmi, o ktorých sa už šíria legendy. A ani po pokuse regulovať maloobchodné ceny, ak miliardy zbytočne tečú na šrotovné.
Premiér rozdáva peniaze namiesto toho, aby riešil krízu tam, kde mu to prislúcha – na vládnej úrovni. Nechápe, že v časoch zlých treba ešte viac šetriť, a nie míňať, keď navyše Slovensko zaznamená práve v tomto roku dvojciferný prepad ekonomiky, ktorý bude rekordný v celej Európe. Je to dôsledok krízy, ale je to už aj dôsledok jeho chápania štátnej politiky, podľa ktorej štát má tvoriť hodnoty. Všetci pritom vedia, že štát je najväčším mrhačom peňazí a že mu treba dať iba tak málo, ako sa len dá. Ficovo nervózne pokrikovanie, že ak má byť znižovanie daní, tak potom „zrušme štát“, nie je podrieknutie, ale iba zrkadlo populistovej duše, ktorý vie vládnuť iba vtedy, keď žne úrodu, ktorú nesial.
Ani zatváranie očí pred pravdou, jej cenzurovanie, ak nevyhovujú prieskumy, sústavné vytváranie nepriateľov z veľkej skupiny občanov tejto krajiny, z novinárov, z opozície, nedávajú tomuto premiérovi šancu na biely frak. Nesplnené veľkohubé sľuby o výstavbe diaľnic alebo o blahobyte v zdravotníctve začínajú ľudí nútiť na vážne zamyslenie. Tie holé zadky, ktorými kedysi chcel Fico a jeho družina vyhrať voľby, sa nakoniec pokojne môžu stať symbolom jeho vlády. Správať sa sociálne totiž neznamená mať plné ústa sociálna a pritom likvidovať národné bohatstvo v prospech pár jedincov, ale vytvárať podmienky na ekonomiku, na stály hospodársky rast, na zamestnanosť, na tvorbu hodnôt, na spravodlivú a najmä efektívnu solidárnosť.
Naša opozícia však ostane divákom v tomto cirkuse, ak nezmení svoje správanie. Stále je bezradná, slabá a neistá. Chýbajú v nej ľudia s jasnou víziou. Chýbajú v nej ľudia, ktorí budú vedieť, ako sa Slovensko z dôsledkov Ficovho cirkusového dela čo najrýchlejšie spamätá. Dobrá opozícia musí vymyslieť a zrealizovať reformu školstva, sociálno-zdravotnú ochranu občana, nižšie dane a odvody, diverzifikáciu energetických zdrojov. Len tieto kroky dokážu spoľahlivo vytvoriť prostredie, ktoré Slovensko čo najskôr vráti na trajektóriu úspechu. Perly ducha Jána Slotu, že „ak ide o Slovensko, tak SNS nejde o žiadne tendre“ nie sú ani v rámci nejakých promile vtipné. Slovensko stratilo 350 miliónov korún pre blaho SNS či Slotu. A to je koaličný partner, ktorého si Fico slobodne vybral.
Tento premiér už „celý v bielom“ neodíde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.