Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Orol pamírsky

.časopis .komentáre

Tento stĺpček sa volá plus týždňa alebo mínus týždňa. Tentoraz je to plus, a

Tento stĺpček sa volá plus týždňa alebo mínus týždňa. Tentoraz je to plus, a to napriek tomu, že reč bude o Drahoslavovi Machalovi (krycie meno Pamír) a jeho učebnici pre prvý stupeň základných škôl Čítanie o Slovensku.

Výstižnejší názov by hádam bol Tlačenie kalerábov do hlavy, ale autor má právo nazvať svoju učebnicu tak, ako sa mu páči. A ministerstvo školstva má zasa v tomto štáte právo schváliť ako učebnicu to, čo sa mu kedykoľvek zachce.

A tak si môžu deti čítať nezmysly o starých Slovákoch a o tom, aký bol knieža Svätopluk kráľ a v súvislosti s Milanom Rastislavom Štefánikom dokonca aj úlety o tom, že astronóm je človek, ktorý ďalekohľadom pozoruje hviezdy a podľa ich rozostavenia vie predpovedať počasie...Je pravda, že všetky tieto veci hovorí v učebnici orol. Tento vták nemá príliš veľkú hlavu, takže deti by si hádam mohli uvedomiť, že nejde o celkom dôveryhodné informácie. Nuž, ale Drahoslav Machala je podľa niektorých zručný pisateľ (Jaroslava Milčíková ho na stránke www.osobnosti.sk označila za „takmer novodobého Hemingwaya“ a Lukáš Fila ho v SME nepriamo prirovnal k speechwriterom G.W. Busha). A tak mnoho detí zrejme tomu vtákovi uverí.
A čo je na všetkom tomto šialenstve plusové? Nič, tým plusom je niečo celkom iné.
Ide o e-mail, ktorý sme do redakcie dostali od učiteľa s 34-ročnou praxou z Trebišova. Pán učiteľ bol z Machalovej učebnice úprimne zdesený a žiadal nás, aby sme verejne tlmočili kompetentným, že „ani tretiaci či štvrtáci zo základných škôl, ani ich rodičia nie sú hlupáci a veľmi citlivo reagujú na rôzne manipulácie, nech prichádzajú z ktorejkoľvek strany“.
Radi to tlmočíme a z mailu citujeme ešte niekoľko viet:
„Posledných desať rokov učím na prvom stupni základnej školy, kde ma práca s osem- až desaťročnými žiakmi napĺňa pocitmi zmysluplnosti a radosti nad ich každodennými pokrokmi pri objavovaní tajomstiev tohto sveta. Po dlhoročnej práci so žiakmi prvého stupňa môžem s čistým svedomím charakterizovať svojich žiakov ako nadané, po nových vedomostiach túžiace deti, ktoré – ak sa k tomu vedú – dokážu kriticky prijímať informácie a samostatne z nich vyvodzovať závery, primerané ich veku. Mňa texty z Čítania o Slovensku ešte viac utvrdili v snahe byť maximálne čestný k deťom, ktorých dušička je veľmi-veľmi citlivá.“
Klobúk dolu, pán učiteľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite