Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sviatok veľkej fľaše

.dana Miháliková .časopis .ostatné

Stretnutie pod holým nebom, fľaša kúpená v supermarkete, plastové poháre, hudba, nekonečné debaty, cigarety, drogy. Akcia, ktorá prerástla do rituálu. Koná sa každý víkend a je súčasťou každého španielskeho mesta.

Stretnutie pod holým nebom, fľaša kúpená v supermarkete, plastové poháre, hudba, nekonečné debaty, cigarety, drogy. Akcia, ktorá prerástla do rituálu. Koná sa každý víkend a je súčasťou každého španielskeho mesta.


Podujatie nesie názov botellón, čo znamená „veľká fľaša“. Na domyslenie, čo je hlavnou náplňou, fantáziu netreba. Hlavným aktérom je španielska mládež. Vekové rozmedzie účastníkov je pomerne široké – od 25 sa rúti dole až k nevinným dvanástim.

Obrázok s prekrikujúcimi sa bytosťami s pohárom v jednej a s cigaretou v druhej ruke neraz pripomína paródiu na „dospelákov“ a tvorí jeden z hlavných atribútov prázdnin či sviatkov. Španielsky kalendár je k milovníkom fiesty štedrý a Španieli sú národ vynaliezavý. Ak dni pracovného pokoja náhodou pripadnú na víkend, jednoducho sa „prenesú“. Voľným sa tak stane predchádzajúci alebo nasledujúci pracovný deň. Okrem toho školské rady udeľujú tzv. mostík, ktorý je verný svojmu názvu – vypĺňa „dieru“ medzi dvoma voľnými dňami. V životnej praxi školákov a študentov to znamená, že ak sviatok od víkendu oddeľuje jeden pracovný deň, vyučovanie sa nekoná. A predvečer prázdninových dní, ale i obyčajného víkendu sa partiami mladých v supermarketoch len tak hemží. Obsah nákupného košíka je vždy rovnaký: fľaša tvrdého, kokakola, zemiakové lupienky.

.neposedný národ
Botellón sa odohráva kdekoľvek. Za mestom, na rozľahlých parkoviskách, v centre mesta. Počet účastníkov je neobmedzený. Tak ako každý jav, aj tento píše svoje dejiny. Počas odmäku po Frankovej diktatúre v 80. rokoch sa mladí stretávali v parkoch alebo na námestiach. Skupinové popíjanie proletariátu malo slúžiť ako lacná alternatíva posedenia v bare. Nešlo o masové stretnutia. Zvyčajne to bol len zraz s partiou na ceste do podniku.
Tento spôsob vychádzania do ulíc funguje doteraz a poskytuje to, čo je pre cudzincov atraktívne a pre španielsky životný štýl typické: pohyb. Španieli dlho na mieste neobsedia. Chodia z baru do baru, postávajú na ulici, presúvajú sa. Mládežnícky botellón sa tak stal vlastne mladšou verziou toho, čo praktizujú Španieli v zrelšom veku.

Zlom nastal v 90. rokoch, keď zažil „sviatok veľkej fľaše“ renesanciu. Skromné stretnutia sa zmenili na masovú akciu a mladí uštrikovali španielskej spoločnosti svetrík z problémov. Hluk, terorizovanie pokojných obyvateľov, demolovanie životného prostredia. Po akcii sa priestor zmení na more fliaš, igelitových tašiek a plastových pohárov. Počet účastníkov treba vynásobiť dvoma kilami odpadu. Výsledkom sú tony, ktoré sa odpracú za štátne. Situácia sa vymkla z rúk nielen rodičom, psychológom, sociológom. Brzdu masovému popíjaniu dorastu sa snažia zatiahnuť dokonca politici. Botellón je témou diskusií a súčasťou kampaní. Vo volebných programoch obsadia „antibotellonovské kroky“ vždy popredné miesta. V roku 2002 španielsky parlament vydal Zákon Antibotellón. Vrátil sa ako bumerang – v roku 2006 sa v Seville uskutočnil prvý „makrobotellón“. Počet zúčastnených bol odhadnutý na päťtisíc. Odvtedy sa podobné akcie organizujú častejšie a dosahujú čoraz gigantickejšie rozmery. Pridáva sa snaha zlomiť rekord a veľkou výzvou je vždy posledný piatok pred prvým jarným dňom. „Sviatok jari“ môže osláviť aj 70-tisíc ľudí naraz. Tak to býva v Seville.

.rodičovská peňaženka
Víkendové pitky mladých sa zaradili k poznávacím znakom španielskej súčasnosti. Triedny boj a náboženskú konfrontáciu vystriedal iný typ konfliktu. Identitu pomáha vymodelovať grupovanie na základe konzumu. Pôvodný význam botellónu spočíval v zábave, no keď je zábava jedného utrpením druhého, je to horšie. Vrieskajúci dav „funguje“ do rána. Vandalizmus, potýčky s policajnými jednotkami, desiatky priotrávených alkoholom odvážajú húkajúce sanitky, keď číslo záchranky vyťukajú o trošku triezvejší kamaráti.
Ale milovníci masových pitiek si stoja za svojím. Noc strávená v uliciach s fľašou zo supermarketu je neporovnateľne lacnejšia ako bar či diskotéka. Hoci sa tohto dobrodružstva zúčastňujú aj zarábajúci, silná väčšina mladých je z radov žiakov a študentov a finančný doping od rodičov je pred nastupujúcim víkendom nevyhnutný.  Za hlavnú príčinu popíjania pod holým nebom teda mladí označujú vysoké ceny alkoholu v nočných podnikoch. Samozrejme, zákaz predaja alkoholu neplnoletým platí aj v Španielsku. Predajcovi hrozí finančná pokuta až do výšky státisícov eur. Postup je však jednoduchý. V partii sa vždy vyskytne osôbka, ktorá prah dospelosti prekročila a je ochotná zadovážiť zásoby pre mladších. Keby šlo naozaj do tuhého, istotu predstavujú „číňáky“. Čínski predajcovia nemajú s morálnymi ani finančnými hrozbami v podobe pokút žiaden problém. Predajú všetko, čo sa od nich žiada.
Masové popíjanie pod holým nebom postavilo mladé pokolenie do iného svetla.  Problém nespočíva v samotnom botellóne, ale v tom, čo sa s mladými deje, keď sa ocitnú na ulici. Kombinácia alkoholu, drog, rastúca agresivita, výtržníctvo. Samozrejme, nič z toho nebolo neznáme. Zmenilo sa len vnímanie alkoholu. Je vstupenkou do sveta s názvom „všetko môžem“.  Dorast už nepotrebuje piť preto, aby zapadol do skupiny. Pitka pod holým nebom je okorenená vedomým páchaním priestupku. Je symbolom slobody a toho, že členovia teritória nie sú ako „buržuji“, ktorí si môžu dovoliť utrácať v baroch. Tí, ktorí sa už necítia deťmi, vystupujú ako páni svojho času a do určitej miery i peňaženky. Víkend je posvätný, omladina si vyzametala priestor po skončení a pred začatím školských povinností. Výsledkom je životný štýl v podobe zlepenca. Podriadenie sa autoritám sa strieda s únikom a víkendové noci poskytujú možnosť prelomiť stereotyp. Z obyčajného študenta sa rodí protagonista. A napriek rečiam o šetrení peňazí si podobné úlety do sveta slobody môže dovoliť len jedinec materiálne zabezpečený. Španielsko patrí ku krajinám, ktoré postihol syndróm „večných detí“. Mladí žijú s rodičmi do obdobia zrelej dospelosti a pohodlie „mamahotelu“ opúšťajú v priemere až okolo tridsiatky. Víkendová bezstarostnosť je teda oprávnená.

.víkendoví alkoholici?
Španieli sa na botellón pozerajú zhovievavo, kým im ho nevystroja rovno pod oknami. Perličky z úst kompetentných potom len tak lietajú: vinou spoločnosti mládež nenachádza životné priority, doba nie je schopná dodať okruh záujmov. Niektorí vidia riešenie v stretnutiach bez alkoholu – na športoviskách. Akosi sa však pozabúda na to, že po skúsenosti s botellónom tradičné a neškodné odreagovanie na ihrisku neláka. Kto raz okúsil silu davu s fľašou v ruke, ťažko nájde potešenie len v behaní za loptou.
Definitívne riešenie sa asi nečrtá, najmä keď dôvodov piť a aspoň na chvíľu zabudnúť neubúda. Ekonomická kríza sa do mladých Španielov ešte len zahryzne. Na rozdiel od ich rodičov, ktorí zakúsili opojenie z rastu národnej ekonomiky, sa mladí po skončení štúdia stretnú s tvrdou realitou na trhu práce. Európsky chvostík vo vedomostiach, na ktorom sa ocitajú, mnohým stačiť nebude. Španielska spoločnosť sa snaží vyrovnať s tým, že zrodila „víkendových alkoholikov“. Hľadá spôsob, ako počas piatkových a sobotných nocí zabezpečiť v uliciach aký-taký pokoj. Ale botellón je oslava, a tá je v Španielsku neodmysliteľnou súčasťou oddychu. Veď relax v podobe hlučnej debaty v prepchatom podniku tu bežne pestujú aj dospelí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite