Euroúradníci sa rozhodli bojovať proti nezáujmu mladých o voľby do Európskeho parlamentu a vyčlenili na to 1,9 milióna eur.
„Pokiaľ chceme mladých ľudí mobilizovať, aby využili svoje volebné právo, musíme zvoliť iný spôsob komunikácie,“ múdro to komentovala Margot Wallstöm, podpredsedníčka Európskej komisie, zodpovedná za komunikáciu.
Čo je v predstavách euroúradníkov a ich zaiste nie lacných mediálnych poradcov ten správny spôsob komunikácie s laxnými prvovoličmi? Teda s tou mládežou, ktorá posledné eurovoľby väčšinovo odignorovala (podľa servera Euractiv.sk sa na nich zúčastnilo len 40 percent, pričom v národných voľbách zvykne byť účasť prvovoličov až 75-percentná)?
Kľúče k prvovoličským srdciam vidia euroexperti v MTV, Twitteri a v hromadnom pokrikovaní. V troch európskych mestách (Miláno, Praha, Berlín) sa uskutočnia 30. apríla o 15.30 happeningy, kde budú predpokladané tisícky mladých ľudí skandovať vetu „Počuješ ma, Európa?“
Ak tam nemáte cestu, zakričať si môžete kdekoľvek. Inde sa však nedostanete do priameho prenosu na MTV. K tejto vysoko kreatívnej záležitosti už existuje rovnomenná stránka www.caneuhearme.eu, kde závisláci od twittovania (t. j. posielania krátkych 140 znakových správ) môžu púšťať svoje názory, aké je perfektné byť Európanom. Najväčším ťahákom stránky majú byť pravdepodobne vyjadrenia umelcov o ich príslušnosti k tej najúžasnejšej z komunít, ktorou je Európa. Zatiaľ sa vyjadril Lenny Kravitz, ktorý považuje Európu za miesto, kde sa afroamerickým umelcom tvorí lepšie ako v Amerike, yeah, a dvaja z Depeche Mode, ktorí sa cítia viac Európanmi ako Britmi, lebo nahrávajú a sú populárni po celej Európe. Tiziano Ferro hovorí po taliansky, takže jeho nadšeniu pre Európu rozumejú len talianski Európania.
„Pridaj sa k akcii Výkrik,“ vyzýva stránka, „a staneš sa súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Tisíce európskych hlasov sa spoja v jeden, ktorým nahlas a jasne vyjadríme svoje názory.“ Rozmýšľam, ako sa dá jediným výkrikom vyjadriť také množstvo rozličných názorov, aké sa stretáva v každej jednej krajine, nieto ešte v celej Európe. Tiež mám trochu strach, či si to prvovoliči nepopletú a nenadobudnú pocit, že vykričaním sa na námestiach už majú odvolené.
„Pokiaľ chceme mladých ľudí mobilizovať, aby využili svoje volebné právo, musíme zvoliť iný spôsob komunikácie,“ múdro to komentovala Margot Wallstöm, podpredsedníčka Európskej komisie, zodpovedná za komunikáciu.
Čo je v predstavách euroúradníkov a ich zaiste nie lacných mediálnych poradcov ten správny spôsob komunikácie s laxnými prvovoličmi? Teda s tou mládežou, ktorá posledné eurovoľby väčšinovo odignorovala (podľa servera Euractiv.sk sa na nich zúčastnilo len 40 percent, pričom v národných voľbách zvykne byť účasť prvovoličov až 75-percentná)?
Kľúče k prvovoličským srdciam vidia euroexperti v MTV, Twitteri a v hromadnom pokrikovaní. V troch európskych mestách (Miláno, Praha, Berlín) sa uskutočnia 30. apríla o 15.30 happeningy, kde budú predpokladané tisícky mladých ľudí skandovať vetu „Počuješ ma, Európa?“
Ak tam nemáte cestu, zakričať si môžete kdekoľvek. Inde sa však nedostanete do priameho prenosu na MTV. K tejto vysoko kreatívnej záležitosti už existuje rovnomenná stránka www.caneuhearme.eu, kde závisláci od twittovania (t. j. posielania krátkych 140 znakových správ) môžu púšťať svoje názory, aké je perfektné byť Európanom. Najväčším ťahákom stránky majú byť pravdepodobne vyjadrenia umelcov o ich príslušnosti k tej najúžasnejšej z komunít, ktorou je Európa. Zatiaľ sa vyjadril Lenny Kravitz, ktorý považuje Európu za miesto, kde sa afroamerickým umelcom tvorí lepšie ako v Amerike, yeah, a dvaja z Depeche Mode, ktorí sa cítia viac Európanmi ako Britmi, lebo nahrávajú a sú populárni po celej Európe. Tiziano Ferro hovorí po taliansky, takže jeho nadšeniu pre Európu rozumejú len talianski Európania.
„Pridaj sa k akcii Výkrik,“ vyzýva stránka, „a staneš sa súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Tisíce európskych hlasov sa spoja v jeden, ktorým nahlas a jasne vyjadríme svoje názory.“ Rozmýšľam, ako sa dá jediným výkrikom vyjadriť také množstvo rozličných názorov, aké sa stretáva v každej jednej krajine, nieto ešte v celej Európe. Tiež mám trochu strach, či si to prvovoliči nepopletú a nenadobudnú pocit, že vykričaním sa na námestiach už majú odvolené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.