O tom, ako investovať, ako neprerobiť ani v kríze a ako sa v týchto časoch správajú úspešní ľudia, hovorí riaditeľ odboru privátneho bankovníctva v Privatbanke Michal Šubín.
.čo to vlastne znamená, to privátne bankovníctvo?
Je to sofistikovaná banková služba zameraná na správu majetku bonitných ľudí, teda ľudí s väčším objemom voľných finančných prostriedkov.
.väčší objem voľných finančných prostriedkov znamená v tomto prípade čo?
Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Veľmi záleží na tom, ako sa chce poskytovateľ takejto služby profilovať. Či chce byť bankou len pre top klientelu, kde objem majetku môže byť viac ako jeden milión eur, alebo ako my, ktorí poskytujeme služby klientom s majetkom od 33-tisíc eur. Aby však mohli využiť naozaj celú škálu služieb, ktoré ponúkame, mali by mať okolo 200-tisíc eur a viac, pretože pri tomto objeme už naplno vidieť dopad toho, akým spôsobom manažujeme aktíva. Inak povedané – čím je objem finančných prostriedkov vyšší, tým efektívnejšie zhodnotenie sa dá dosiahnuť.
.koľko je na Slovensku ľudí, ktorí využívajú také služby?
Vo finančnom vyjadrení predstavuje trh privátneho bankovníctva na Slovensku približne 5 miliárd eur. Pokiaľ ide o počet potenciálnych klientov privátneho bankovníctva, presné čísla neexistujú, ale domnievame sa, že je to viac ako desaťtisíc ľudí.
.v čom sa správa majetku v privátnom bankovníctve líši oproti správe majetku v bežnej retailovej banke?
Je to určite veľký rozdiel. Najmä v tom, že privátna banka je na to od začiatku stavaná, má na to vytvorené interné procesy. Jej postupy vychádzajú z toho, že každý jeden klient potrebuje individuálnu a na mieru šitú starostlivosť. To znamená, že neuplatňujeme nejaké vopred napísané postupy, neponúkame vopred nadefinované produkty alebo balíky. Keď kupujete produkt, ktorý už je vytvorený, musíte sa mu prispôsobiť, urobiť kompromis. U nás je to tak, že my sa snažíme prispôsobiť predstavám a očakávaniam klientov, nechceme, aby sa oni prispôsobovali nám.
.vaša klientela je špecifická – sú to majetní a úspešní ľudia. Zmenili títo ľudia svoje správanie od príchodu ekonomickej krízy?
Určite áno. Oproti predchádzajúcim dvom rokom je hlavná zmena v tom, že klienti sú konzervatívnejší, dávajú väčší pozor na to, ako sú ich prostriedky spravované, ich ochota akceptovať investičné aj podnikateľské riziko je menšia. Zmenu cítiť napríklad v správaní niektorých aktívnych biznismenov. Tí síce vnímajú krízu ako priestor pre nové príležitosti, ale tiež si uvedomujú, že ekonomické vzťahy nefungujú ako v konjunktúre, a aj preto sú prístupnejší myšlienke poradiť sa a dať si spravovať svoje financie.
.ako kríza vašu klientelu zasiahla?
My sme do spravovania majetku zaviedli istú disciplínu predaja – pretože dôležité nie je len vedieť, kedy treba nakupovať, ale aj to, kedy treba predávať. Uplatňujeme pravidlá stop-loss a profit-take, čo znamená, že predajom jednotlivých cenných papierov uzatvárame pozíciu pri dosiahnutí malej, akceptovateľnej straty či slušného zisku. V skratke povedané, nejdeme do extrémov. Nebažíme po 30 či 50-percentných rastoch. Tie „smrdia“ aj rovnakou výškou straty. Našou ambíciou je zveľadenie majetku klienta.
.prepady akciových trhov na jeseň minulého roka vašich klientov nepostihli?
My sme k čiastočnému predaju akcií pristúpili už v apríli roku 2007. Vtedy sa veľa našich klientov čudovalo, prečo to robíme. Postupne sme sa akcií zbavovali a aj vďaka tomu rok 2008 dopadol pre nás aj našich klientov v portfóliách, ktoré im spravujeme, veľmi dobre. Drvivá väčšina z nich skončila v minulom roku v pluse, s výnosmi nad infláciou či nad úrokovou sadzbou termínovaných vkladov.
.investiční poradcovia sa dnes delia na dve skupiny: prvá hovorí, že akcie sú dnes psychologicky podhodnotené, a preto sa do nich oplatí investovať, druhá zasa naopak, že doba akcií sa skončila a treba investovať do fyzických aktív, ako je zlato a podobne. Do ktorej patríte vy?
Náš pohľad je taký, že na investovanie do akcií ešte čas neprišiel. Nevieme, kedy sa vývoj na trhoch otočí, ale aj keď sa to stane, nezačneme do akcií investovať nejako masívne, ale bude to veľmi pozvoľný proces. Až keď bude jednoznačný rastový trend na akciových trhoch, naskočíme do akciového vlaku. Je jasné, že nenakúpime za minimá, ale to nie je ani náš cieľ – dôležitejšie je vyhnúť sa falošným pozitívnym signálom.
.ak akcie nie sú dobrou investičnou príležitosťou, aké iné aktíva pre vás zostávajú v hre?
Zaujímavé sú napríklad niektoré korporátne dlhopisy, ak presne viete, aký reálny biznis za nimi stojí. Snažíme sa, aby tí, ktorí chcú prostredníctvom nás investovať, vždy presne videli, do čoho investujú, čo sa v ich portfóliu nachádza.
.čo podľa vašich skúseností ľudia na Slovensku od investovania vlastne očakávajú?
Všeobecne je tu tendencia, že ľudia očakávajú veľké výnosy, ale nechcú znášať veľké riziko a niekedy nedokážu reálne zhodnotiť, čo môžu očakávať a čo im hrozí. Niektorí ľudia investovali do rôznych fondov a ich banky im zabudli povedať, keď bol čas predávať, a tak dnes stratili veľkú časť investovanej hodnoty. Najväčšou chybou však je, keď sa teraz snažia investovať do niečoho, od čoho očakávajú rýchle vymazanie minulých strát. Tie straty budú dobiehať spravidla len pomaly, a len ak investujú dobre. Investičný trojuholník – likvidita, výnos, riziko – je spravodlivý. Vyšší výnos je možno dosiahnuť iba za cenu vyššieho rizika.
.existuje nejaká stratégia, ako sa podobným výkyvom vyhnúť?
Filozofia našej banky stojí na tom, že by ste mali vedieť, aký výnos je reálny, čo máte v portfóliu, ako sa vyvíja situácia, ako môžete reagovať, čo môžete očakávať. Posledná vec, ktorú chceme klientovi urobiť, je nejako ho prekvapiť. V banke máme zavedený systém, keď sú privátni bankári oddelení od portfólio manažmentu. Portfóliá navrhujú a spravujú portfólio manažéri. Privátni bankári sú zodpovední za starostlivosť o klientov. Je za tým snaha o nadhľad, disciplínu a odosobnenie.
.ako sa potom premietnu predstavy klientov do spravovania ich majetku?
Ja sa ako privátny bankár porozprávam s klientom, zistím, čo presne očakáva, a dám detailnú správu manažérovi, ktorý rozhoduje o konkrétnych investíciách. Sú aj klienti, ktorí chcú o všetkom rozhodovať osobne, ale väčšina našich klientov na to nemá čas a ani na to nie sú špecialisti. Ak mi taký klient napríklad povie, že sa mu zdá, že by bolo dobré investovať do zlata, lebo to počul v televízii, ja by som mohol mať sklon urobiť to, byť ním ovplyvnený – ale manažér, ktorý s klientom do styku neprišiel, racionálne vyhodnocuje situáciu a potom sa rozhoduje. Na prospech klienta.
.čo to vlastne znamená, to privátne bankovníctvo?
Je to sofistikovaná banková služba zameraná na správu majetku bonitných ľudí, teda ľudí s väčším objemom voľných finančných prostriedkov.
.väčší objem voľných finančných prostriedkov znamená v tomto prípade čo?
Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Veľmi záleží na tom, ako sa chce poskytovateľ takejto služby profilovať. Či chce byť bankou len pre top klientelu, kde objem majetku môže byť viac ako jeden milión eur, alebo ako my, ktorí poskytujeme služby klientom s majetkom od 33-tisíc eur. Aby však mohli využiť naozaj celú škálu služieb, ktoré ponúkame, mali by mať okolo 200-tisíc eur a viac, pretože pri tomto objeme už naplno vidieť dopad toho, akým spôsobom manažujeme aktíva. Inak povedané – čím je objem finančných prostriedkov vyšší, tým efektívnejšie zhodnotenie sa dá dosiahnuť.
.koľko je na Slovensku ľudí, ktorí využívajú také služby?
Vo finančnom vyjadrení predstavuje trh privátneho bankovníctva na Slovensku približne 5 miliárd eur. Pokiaľ ide o počet potenciálnych klientov privátneho bankovníctva, presné čísla neexistujú, ale domnievame sa, že je to viac ako desaťtisíc ľudí.
.v čom sa správa majetku v privátnom bankovníctve líši oproti správe majetku v bežnej retailovej banke?
Je to určite veľký rozdiel. Najmä v tom, že privátna banka je na to od začiatku stavaná, má na to vytvorené interné procesy. Jej postupy vychádzajú z toho, že každý jeden klient potrebuje individuálnu a na mieru šitú starostlivosť. To znamená, že neuplatňujeme nejaké vopred napísané postupy, neponúkame vopred nadefinované produkty alebo balíky. Keď kupujete produkt, ktorý už je vytvorený, musíte sa mu prispôsobiť, urobiť kompromis. U nás je to tak, že my sa snažíme prispôsobiť predstavám a očakávaniam klientov, nechceme, aby sa oni prispôsobovali nám.
.vaša klientela je špecifická – sú to majetní a úspešní ľudia. Zmenili títo ľudia svoje správanie od príchodu ekonomickej krízy?
Určite áno. Oproti predchádzajúcim dvom rokom je hlavná zmena v tom, že klienti sú konzervatívnejší, dávajú väčší pozor na to, ako sú ich prostriedky spravované, ich ochota akceptovať investičné aj podnikateľské riziko je menšia. Zmenu cítiť napríklad v správaní niektorých aktívnych biznismenov. Tí síce vnímajú krízu ako priestor pre nové príležitosti, ale tiež si uvedomujú, že ekonomické vzťahy nefungujú ako v konjunktúre, a aj preto sú prístupnejší myšlienke poradiť sa a dať si spravovať svoje financie.
.ako kríza vašu klientelu zasiahla?
My sme do spravovania majetku zaviedli istú disciplínu predaja – pretože dôležité nie je len vedieť, kedy treba nakupovať, ale aj to, kedy treba predávať. Uplatňujeme pravidlá stop-loss a profit-take, čo znamená, že predajom jednotlivých cenných papierov uzatvárame pozíciu pri dosiahnutí malej, akceptovateľnej straty či slušného zisku. V skratke povedané, nejdeme do extrémov. Nebažíme po 30 či 50-percentných rastoch. Tie „smrdia“ aj rovnakou výškou straty. Našou ambíciou je zveľadenie majetku klienta.
.prepady akciových trhov na jeseň minulého roka vašich klientov nepostihli?
My sme k čiastočnému predaju akcií pristúpili už v apríli roku 2007. Vtedy sa veľa našich klientov čudovalo, prečo to robíme. Postupne sme sa akcií zbavovali a aj vďaka tomu rok 2008 dopadol pre nás aj našich klientov v portfóliách, ktoré im spravujeme, veľmi dobre. Drvivá väčšina z nich skončila v minulom roku v pluse, s výnosmi nad infláciou či nad úrokovou sadzbou termínovaných vkladov.
.investiční poradcovia sa dnes delia na dve skupiny: prvá hovorí, že akcie sú dnes psychologicky podhodnotené, a preto sa do nich oplatí investovať, druhá zasa naopak, že doba akcií sa skončila a treba investovať do fyzických aktív, ako je zlato a podobne. Do ktorej patríte vy?
Náš pohľad je taký, že na investovanie do akcií ešte čas neprišiel. Nevieme, kedy sa vývoj na trhoch otočí, ale aj keď sa to stane, nezačneme do akcií investovať nejako masívne, ale bude to veľmi pozvoľný proces. Až keď bude jednoznačný rastový trend na akciových trhoch, naskočíme do akciového vlaku. Je jasné, že nenakúpime za minimá, ale to nie je ani náš cieľ – dôležitejšie je vyhnúť sa falošným pozitívnym signálom.
.ak akcie nie sú dobrou investičnou príležitosťou, aké iné aktíva pre vás zostávajú v hre?
Zaujímavé sú napríklad niektoré korporátne dlhopisy, ak presne viete, aký reálny biznis za nimi stojí. Snažíme sa, aby tí, ktorí chcú prostredníctvom nás investovať, vždy presne videli, do čoho investujú, čo sa v ich portfóliu nachádza.
.čo podľa vašich skúseností ľudia na Slovensku od investovania vlastne očakávajú?
Všeobecne je tu tendencia, že ľudia očakávajú veľké výnosy, ale nechcú znášať veľké riziko a niekedy nedokážu reálne zhodnotiť, čo môžu očakávať a čo im hrozí. Niektorí ľudia investovali do rôznych fondov a ich banky im zabudli povedať, keď bol čas predávať, a tak dnes stratili veľkú časť investovanej hodnoty. Najväčšou chybou však je, keď sa teraz snažia investovať do niečoho, od čoho očakávajú rýchle vymazanie minulých strát. Tie straty budú dobiehať spravidla len pomaly, a len ak investujú dobre. Investičný trojuholník – likvidita, výnos, riziko – je spravodlivý. Vyšší výnos je možno dosiahnuť iba za cenu vyššieho rizika.
.existuje nejaká stratégia, ako sa podobným výkyvom vyhnúť?
Filozofia našej banky stojí na tom, že by ste mali vedieť, aký výnos je reálny, čo máte v portfóliu, ako sa vyvíja situácia, ako môžete reagovať, čo môžete očakávať. Posledná vec, ktorú chceme klientovi urobiť, je nejako ho prekvapiť. V banke máme zavedený systém, keď sú privátni bankári oddelení od portfólio manažmentu. Portfóliá navrhujú a spravujú portfólio manažéri. Privátni bankári sú zodpovední za starostlivosť o klientov. Je za tým snaha o nadhľad, disciplínu a odosobnenie.
.ako sa potom premietnu predstavy klientov do spravovania ich majetku?
Ja sa ako privátny bankár porozprávam s klientom, zistím, čo presne očakáva, a dám detailnú správu manažérovi, ktorý rozhoduje o konkrétnych investíciách. Sú aj klienti, ktorí chcú o všetkom rozhodovať osobne, ale väčšina našich klientov na to nemá čas a ani na to nie sú špecialisti. Ak mi taký klient napríklad povie, že sa mu zdá, že by bolo dobré investovať do zlata, lebo to počul v televízii, ja by som mohol mať sklon urobiť to, byť ním ovplyvnený – ale manažér, ktorý s klientom do styku neprišiel, racionálne vyhodnocuje situáciu a potom sa rozhoduje. Na prospech klienta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.