Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zrada v údolí Svát

.časopis .týždeň vo svete

Pakistan spravil veľmi zlý krok: odovzdal krásne údolie Svát do rúk militantom z

Pakistan spravil veľmi zlý krok: odovzdal krásne údolie Svát do rúk militantom z Talibanu. Uplatňovanie šaríje aj tu znamená bičovanie žien, verejné odsekávanie rúk a popravy, ničenie škôl pre dievčatá. Svát je pritom pre Taliban iba testom, či sa zmocní vlády nad touto krajinou s jadrovými zbraňami.


.video z mobilu nie je síce tým najhorším výjavom zo Svátu, ktorý sa dá momentálne vidieť, slabšie európske nátury však viac nepotrebujú. Dňa 4. apríla ho vysielala súkromná pakistanská televíza Dawn New. Na zemi leží mladá žena. Má burku, takže jej nevidno tvár. Kričí o pomoc, no okolostojaci sa iba prizerajú. Dvaja príšlušníci Talibanu ju držia, tretí ju udiera bičom. Tridsaťštyrikrát. Potom ju pustia a žena s krikom utečie. Má šťastie, prežila. Trest bol iba na výstrahu. Alah býva aj milosrdný.
Podobné šťastie však nemalo viac ako 1 200 ľudí, ktorí tu od roku 2007 zahynuli počas bojov militantov s armádou. Zo svojich domov ušla tretina z 1,5 milióna obyvateľov údolia, ktoré leží iba 150 kilometrov od hlavného mesta Islamabád. Koncom roka 2008 Červený kríž hlásil, že Taliban kontroluje 80 percent tohto územia. Osemsto policajtov dezertovalo zo štátnej služby a z obáv o život sa pridali k Talibanu. Čosi tu však nesedí. Ako môže tritisíc členov Talibanu úspešne bojovať proti dvanástim tisícom vládnych vojakov? Na jednu podstatnú súvislosť upozorňuje britský denník The Guardian. Až 67 percent obyvateľov údolia podporuje prax zabíjania pre zachovanie rodinnej cti, každý druhý verí, že islamské právo prinesie mier a iba 3,6 percenta považuje Taliban za teroristov. Pritom vyspelý Svát s nižšou mierou negramotnosti ako na okolitých pakistanských územiach doteraz vôbec nepripomínal stredovek. Teroristický štát v štáte však nevznikol zo dňa na deň.

.druhé Švajčiarsko
Je taký stereotypný obraz. Bradatí zamračení ozbrojenci s kalašnikovmi a protipancierovými päsťami sa vezú na terénnych toyotách. V kamennej pustatine na afgansko-pakistanskej hranici, kde centrálna vláda nevládne a kde sa zrejme dodnes ukrýva Usáma bin Ládin, sa dvíha prach. Kdesi v diaľke sa objaví F-16 či bojový vrtuľník. Vojny tu s prestávkami pokračujú už tridsať rokov. Kmeňové územia hrdých Paštúnov nedobyli Sovieti a nekontrolujú ich dnes ani spojenci z NATO. Iba Alah a prostredníctvom neho Taliban. Jeho režim po piatich rokoch vlády v Afganistane v roku 2002 padol. Militanti sa presunuli najmä do príhraničných oblastí Pakistanu, kde ich občas rušia americké bezpilotné lietadlá či zásahy pakistanskej armády. Hranicu, ktorú tvorí 2 500 kilometrov dlhá Durandova línia, vytýčená britskými úradníkmi v roku 1947 pri vzniku Pakistanu, dodnes Paštúni ani Afganistan neuznávajú. Až 60 percent kmeňových území pritom leží v Pakistane, zvyšok v Afganistane.
Sto kilometrov dlhé údolie Svát, ktoré s Afganistanom priamo nesusedí, je však, aspoň podľa turistických prospektov, iné ako nehostinné hory na hranici. Prominentný turistický rezort, ktorý svojho času obdivovala aj anglická kráľovná Alžbeta, bol považovaný za druhé Švajčiarsko. Vyše 500 hotelov, zjazdovky, ihličnaté lesy a sneh na štítoch pohoria Hindukúš. Na nerozoznanie od Álp... Idylka však trvá, iba kým si uvedomíte, že lyžiar, ktorý na krátkom videu televízie al-Džazíra predvádza slalom, je možno bývalý vlekár Fazlullah Maulan, dnes 33-ročný klerik a krutý vodca miestneho Talibanu. Veľa sa podučil od svojho svokra, 77-ročného Muhammada Sufiho. Tento starček s bielou bradou je kľúčovou postavou príbehu, ktorý so športom a turistikou nemá vôbec nič spoločné.

Sufi, aktivista náboženskej strany Džamát-e-Islamíja sa koncom 80. rokov vrátil z Afganistanu, kde bojoval proti Sovietom. Ako iní mudžahedíni, aj on bol v rodnom Sváte považovaný za hrdinu. Tým skôr, že centrálna pakistanská moc tu nikdy nemala rešpekt. Ľudia vedeli, že vláda sa ich nikdy nezastane. V roku 1975 tu napríklad vypukli boje medzi vládnymi jednotkami a obchodníkmi s drevom o licenčné poplatky. Mocenské vákuum bez riadneho súdnictva a správneho systému musel niekto vyplniť. Sufi sa už v máji 1994 pokúša o zavedenie šaríje a zakladá Hnutie za presadzovanie islamského práva (TNSM). To v priebehu niekoľkých týždňov preberá kontrolu nad celým územím Malakand (tvoria ho oblasti Dir, Svát a Čitral) vrátane úradov a letiska. Pomáhajú aj skúsení legionári z Afganistanu. Pakistanská vláda reaguje pomaly a vojakov vyšle až o pol roka. Krátka vojna zanecháva štyridsať obetí a prímerie, ktoré si obe strany vyložili po svojom. Sufimu z neho zostal pocit, že šaríja tu neplatí dôsledne – a pokračoval v boji.
Taliban očami Pakistanca

.s 27-ročným Syedom Kamranom Ali Šachom som sa zoznámil vo februári 2006, keď sme po zemetrasení v Pakistane spoločne distribuovali humanitárnu pomoc v mene organizácie Človek v ohrození. Džípom plným jedla a diek sme sa štverali do odľahlých horských oblastí Kašmíru a Severozápadnej  provincie, kam sa veľké zahraničné organizácie zdráhali ísť. Na príšerných cestách hrozilo každú chvíľu zrútenie. „Prežijeme to, Inshallah!“ vraveli sme si. Pod Inshallah myslia moslimovia „ak Boh dá“. Pili sme zelený čaj a po večeroch sme rozoberali naše svety. Môj kresťansko-židovský, plný strachu z „nich“ a jeho moslimský, plný predsudkov o „nás“. No rozdiel medzi „my“ a „oni“ sa postupne strácal. Blízky priateľ Kamran sa bál o mňa viac ako ja – nič netušiaci hlúpy Európan –, keď som v tradičnom pakistanskom odeve šalvar kamíz v Pešaváre, v meste považovanom za útočisko al-Káidy, fotil demonštráciu islamistov proti európskym karikatúram. Ťahali predo mnou po zemi dánsku vlajku a pálili figurínu znázorňujúcu Georgea Busha. Iného Európana som vtedy nevidel ani na kmeňových územiach Paštúnov pri Chajbarskom priesmyku, kde nás pod svojou ochranou vzal šéf islamistickej strany Džamát-e-Islamíja na afganskú hranicu. Spätne sa na to pozerám ako na šialenstvo. Uvedomoval si to skôr Kamran, nie ja. Dobrota tohto muža s hustou čiernou bradou, tmavšou pleťou  a mandľovými očami znamená pre mňa viac ako to, že má tri master degrees a ovláda dvanásť jazykov. Keď sme ho potom pozvali na Slovensko, iba pre jeho výzor ho zatkla ako „teroristu“ na letisku v Bratislave naša polícia. Smial sa na tom... Kamran mi už niekoľko mesiacov naliehavo píše o údolí Svát. Prosí ma, či vieme pomôcť jeho bratom a sestrám, ktorým Taliban zničil školy, ktorých verejne bičujú či odsekávajú im ruky. Žiaľ, nevieme. Svát je dnes pre Európana cestovný lístok do pekla. „Taliban nie sú moslimovia. Infikovanie terorizmom nie je náboženstvo. Viera musí učiť Láske a Mieru. A oni majú zvrátené chápanie islamského džihádu. Svätá vojna musí byť odsúhlasená celou Ummou, teda spoločenstvom moslimov. V žiadnom prípade neznamená zabíjanie nevinných či ľudí bez zbrane,“ píše mi Kamran a dodáva: „Taliban ľudí nepresviedča, ale terorizuje. Talibanizácia ničí sociálne a ekonomické štruktúry Pakistanu.“
.ab

.stredovek dnes
Po 11. septembri 2001 Sufi naverboval do Afganistanu asi osemtisíc mudžahedínov. Nepomohlo, americké jednotky režim Talibanu rozprášili. Väčšina Sufiho vojakov zahynula alebo padli do zajatia. On sa vrátil do Pakistanu, kde ho v apríli 2002 odsúdili na sedem rokov väzenia. Prezident Parvíz Mušarráf organizáciu TNSM zakázal. V práci svokra však pokračoval zať Fazllulah Maulan, ktorý obnovil islamistické štruktúry.
Z jednej z mešít vo Sváte začína vysielať Rádio FM 91. Spočiatku dve kázania militantného islamu denne, neskôr aj iné relácie. Talibanu prišlo propagandisticky vhod aj ničivé zemetrasenie v roku 2005, keď účinne zorganizoval humanitárnu pomoc. A vysvetlil ľudu, že otrasy boli Alahovým trestom za nedodržiavanie šaríje – potom sa už ničili televízory či videoprehrávače. Prvou vážnou indíciou, že centrálna moc tu pred Talibanom kapitulovala, bolo, že ustúpila od očkovania proti detskej obrne. Aj to je totiž údajne v rozpore s islamom. „Mám 45 rokov, nikdy ma neočkovali a ako vidíte, žijem,“ povedal teraz v marci hovorca Talibanu Muslim Chán. Desať zahraničných mimovládiek, okrem Červeného kríža a Lekárov bez hraníc, muselo opustiť údolie – vraj šíria kresťanstvo.
Pakistanská armáda v roku 2007 ovládla Svát, ale nie nadlho. Stovky militantov Talibanu zahynuli, no podmienkou prímeria, ktorú slabá vláda splnila, bolo prepustenie ďalších stoviek z väzenia. Začiatkom tohto roka Taliban vyostril vo Sváte ofenzívu. V marci otvorili štyri súdy podľa šaríje. Taliban zrovnal so zemou dvesto dievčenských škôl. Ženy nesmú chodiť na trh. Previnilcom voči islamu verejne odsekávajú ruky a kameňujú ich. Sťali aj sedemdesiat policajtov, ktorí sa nepridali k Talibanu. Porážku pritom vláda vydáva za víťazstvo či kompromis, čo je absurdné. Svát sa podľa slávnostne podpísanej dohody ocitol v rukách Talibanu. Nový zvláštny americký vyslanec, skúsený diplomat Richard Holbrook, sa dozvedá tieto, podľa jeho slov hrôzostrašné správy počas cesty v Indii.
Medzitým v údolí Svát pôsobia špióni Talibanu. Udávajú všemocnému Maulanovi tých, ktorí porušujú šaríju: kradnú, pijú alkohol, tancujú neprimeraným spôsobom, majú nemanželský sex alebo si strihajú brady. Zradcov verejne označí aj Rádio FM 91 a neminie ich trest. Zo Svátu utekajú umelci. Do Karáčí na juh odchádza Muhammad Šahíd, ktorý sa živil maľovaním kvetov, zvierat a portrétov celebrít na autá. V údolí nájdu rozstrieľané telo tanečnice Šabany, ktorá neposlúchla výstrahu. Stredovek sa vrátil. Sufi, ktorý jazdí po dedinách v údolí so svojou „karavánou mieru“, vyhlasuje, že je to iba začiatok: Taliban chce ovládnuť celý Pakistan. „Skutočný islam nepovoľuje voľby ani demokraciu,“ kričí Sufi. A pakistanský prezident Asíf Alí Zardárí, vdovec po zavraždenej Benazír Bhuttovej, možno už príliš neskoro chápe, že jeho krajina bojuje o holé prežitie.
Taliban za úspech vďačí aj postoju pakistanskej armády, ktorá sa tradične venuje viac konfliktu s Indiou než islamistickému teroru doma. Vláda vlani v decembri po teroristickom útoku na indický Mumbaj presunula k hraniciam Indie tisícky vojakov. A Taliban je v tomto konflikte pre armádu spojencom. Pritom čím viac vojakov je nasadených na hranici s Indiou, tým menej ich môže bojovať proti silnejúcemu Talibanu. Vodca jeho pakistanskej odnože Bajtulláh Mehsúd je zodpovedný za nedávny vražedný útok na policajnú akadémiu vo východopakistankom Lahore a je aj hlavným podozrivým v prípade atentátu na Bhuttovú v decembri 2007. Teraz sa dokonca vyhráža útokom na Biely dom. Vysokí predstavitelia americkej armády už dávnejšie upozorňujú, že pakistanské tajné služby podporujú Taliban.

.rodinný album zo smetiska
svet sa už roky zameriava na Afganistan s 35 miliónmi obyvateľov. Zabúda, že Pakistan, ktorý má päťkrát viac obyvateľov a jadrové zbrane, bol už pri vzniku Talibanu v roku 1994 a zostal jeho hlavnou základňou. Z Pakistanu odišlo za sedem rokov počas vojny do Afganistanu 50-tisíc mudžahedínov. Ak prežili, vrátili sa ako hrdinovia. Ak nie, stali sa z nich mučeníci. Z Pakistanu pochádza zakladateľ islamistickej strany Džamát-e-Islamíja Maulana Abdul Ala Maududi, ktorý pred 30 rokmi presviedčal prezidenta generála Zijáula Haka o nevyhnutnosti džihádu, svätej vojny voči bezvercom.
Mnohí príšlušníci afganského Talibanu sa narodili v pakistanských utečeneckých táboroch, kde ich indoktrinovali nenávisťou voči Západu. Nepoznajú dejiny svojej krajiny ani jej pestré etnické a kultúrne zloženie. Týchto chlapcov a mladíkov v madrásach vytrhli z rodín, nikdy nevideli svoje matky či sestry. Aj preto tak nenávidia ženy.
Fotograf agentúry Magnum Thomas Dworzak pracoval v Afganistane po páde Talibanu v roku 2002. Na smetisku v meste Kandahár objavil zariadenie a obrazy z fotografického ateliéru. Portréty bojovníkov Talibanu, teda hnutia, ktoré spodobovanie tvárí výslovne zakazovalo ako čosi, čo je v rozpore s islamom. „Teba to zaujíma?“ pýtali sa ho prekvapení domáci. Dworzak „rodinný album“ Talibanu vydal knižne. Na väčšine záberov sú v ateliéri bojovníci so zbraňou v ruke a čiernym turbanom na hlave. Obočie a mihalnice si zvýraznili čiernou farbou – veria, že ich to ochráni. Mnohí z nich sú ešte chlapci. Tých mali homosexuálne orientovaní vodcovia hnutia najradšej.

.rokovať s Talibanom?
Taliban toho napáchal v mene Alaha veľmi veľa. Na okraji Kábulu stojí prázdna a schátraná plaváreň, ešte z čias sovietskych poradcov. Taliban ju využil po svojom. Nútil zo skokanského mostíka skákať odsúdencov – do vypusteného bazéna. Ak prežili, čo sa nestávalo často, dostali milosť. „Tak to chce Alah,“ znelo odôvodnenie.
A ako to chcú politici? Afganský prezident Hamíd Karzáí vlani navrhol rokovania s Talibanom. Dokonca žiada, aby OSN odstránila zo svojho zoznamu 142 príslušníkov tohto hnutia tie mená, ktoré nie sú súčasťou teroristických sietí. Prvou reakciou Američanov bolo odmietnutie Karzáího návrhov, dnes však menia názor. Pod podmienkou, že sa menej radikálne skupiny zrieknu spolupráce s tvrdým jadrom. Za rozumné to považuje aj prominentný komentátor Fareed Zakaria. „So Saudskou Arábiou tiež nevedieme vojnu,“ reagoval v Newsweeku na kritiku, že Taliban predsa zle zaobchádza so ženami a nenávidí demokraciu. Kam však vedie ustupovanie tejto bande zločincov, ukazuje „mierový kompromis“, ktorý s ňou uzavrela pakistanská vláda v údolí Svát. V údolí, kde by sa dalo podľa geológov vyťažiť ročne 13,2 milióna karátov smaragdov. Popri príjmoch z biznisu s ópiom tak majú islamisti ďalší možný zdroj príjmov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite