November 1989 ma zastihol na prahu puberty. Vždy, keď si na to spomeniem, poviem si, že to bol zrejme najlepší čas. Ešte som nebol na strednej, ale už som ako-tak chápal, o čo v tom čase išlo.
Aj z pohľadu dieťaťa išlo o veľa: Havla, ktorého meno som poznal len z chrčiaceho Hlasu Ameriky, som zrazu videl v televízii. Najskôr na balkóne a na tribúnach a koncu roka na Pražskom hrade. V deň, keď som išiel do školy s pripnutou trikolórou či vtedy, keď nám brat rozprával, ako bol v Bratislave na demonštráciách, som sa naraz cítil hrdý. A iné to bolo, aj keď som pozeral na tých ľudí vo svetroch, ako sa rozprávajú s tými v oblekoch. Dúfal som, že tí vo svetroch vyhrajú a že potom bude všetko v poriadku.
Televízne debaty aj prvé voľby síce vyhrali, ale v poriadku nakoniec nebolo nič. Nešlo mi do hlavy, prečo je tu najpopulárnejší Mečiar: veď toho v tom Novembri nebolo vidieť. Už vôbec som nerozumel tomu, prečo s ním išiel Kňažko, ktorý na tých tribúnach bol. Nebolo mi jasné, čo zrazu všetci majú proti Havlovi a prečo všetci mávajú slovenskými vlajkami. Komu tí v tých svetroch urobili zle? Prečo im nadávajú? Veď bez nich by tí druhí nemohli nič povedať, nieto ešte mávať vlajkami. A kde sa vlastne vzala všetka tá nenávisť?
V našom časopise začneme od budúceho čísla uverejňovať seriál článkov, ktorých autorom je jeden z hlavných protagonistov novembra 1989 Fedor Gál, a ktoré budú sprevádzané fotografiami Jána Lorincza. Texty, ktoré už vyšli v jeho knihe Z prvej ruky a ktoré bude postupne uverejňovať aj na svojom blogu, napísal Gál ešte v rokoch 1990 a 1991. Hoci v tom čase tu ešte nebolo najhoršie, je z nich, napriek optimistickým slovám na záver, cítiť istá obava. Obava, ktorá sa naplnila tak, ako asi nikto netušil. Gál sa už zakrátko stal verejným nepriateľom číslo jedna. Stelesňoval to najhoršie, čo si nenávisťou naplnená duša v tom čase dokázala predstaviť: bol bývalým šéfom Verejnosti proti násiliu, ako prvý povedal o vtedajšom slovenskom božstve Mečiarovi, že jeho pracovnou metódou je lož. A akoby to nestačilo, bol tiež Žid.
Gálov seriál uverejňujeme pri príležitosti dvadsiateho výročia novembra 1989. Hoci dnes tu znovu vládnu ľudia, ktorým tento dátum nič nehovorí, mnohí z nás majú svoju trikolóru stále odloženú.
Aj z pohľadu dieťaťa išlo o veľa: Havla, ktorého meno som poznal len z chrčiaceho Hlasu Ameriky, som zrazu videl v televízii. Najskôr na balkóne a na tribúnach a koncu roka na Pražskom hrade. V deň, keď som išiel do školy s pripnutou trikolórou či vtedy, keď nám brat rozprával, ako bol v Bratislave na demonštráciách, som sa naraz cítil hrdý. A iné to bolo, aj keď som pozeral na tých ľudí vo svetroch, ako sa rozprávajú s tými v oblekoch. Dúfal som, že tí vo svetroch vyhrajú a že potom bude všetko v poriadku.
Televízne debaty aj prvé voľby síce vyhrali, ale v poriadku nakoniec nebolo nič. Nešlo mi do hlavy, prečo je tu najpopulárnejší Mečiar: veď toho v tom Novembri nebolo vidieť. Už vôbec som nerozumel tomu, prečo s ním išiel Kňažko, ktorý na tých tribúnach bol. Nebolo mi jasné, čo zrazu všetci majú proti Havlovi a prečo všetci mávajú slovenskými vlajkami. Komu tí v tých svetroch urobili zle? Prečo im nadávajú? Veď bez nich by tí druhí nemohli nič povedať, nieto ešte mávať vlajkami. A kde sa vlastne vzala všetka tá nenávisť?
V našom časopise začneme od budúceho čísla uverejňovať seriál článkov, ktorých autorom je jeden z hlavných protagonistov novembra 1989 Fedor Gál, a ktoré budú sprevádzané fotografiami Jána Lorincza. Texty, ktoré už vyšli v jeho knihe Z prvej ruky a ktoré bude postupne uverejňovať aj na svojom blogu, napísal Gál ešte v rokoch 1990 a 1991. Hoci v tom čase tu ešte nebolo najhoršie, je z nich, napriek optimistickým slovám na záver, cítiť istá obava. Obava, ktorá sa naplnila tak, ako asi nikto netušil. Gál sa už zakrátko stal verejným nepriateľom číslo jedna. Stelesňoval to najhoršie, čo si nenávisťou naplnená duša v tom čase dokázala predstaviť: bol bývalým šéfom Verejnosti proti násiliu, ako prvý povedal o vtedajšom slovenskom božstve Mečiarovi, že jeho pracovnou metódou je lož. A akoby to nestačilo, bol tiež Žid.
Gálov seriál uverejňujeme pri príležitosti dvadsiateho výročia novembra 1989. Hoci dnes tu znovu vládnu ľudia, ktorým tento dátum nič nehovorí, mnohí z nás majú svoju trikolóru stále odloženú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.