Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rómeo a Júlia v Londýne

.boris Ažaltovič . .časopis .hudba

Udalosťou jarnej londýnskej opernej sezóny je znovuuvedenie Pizziniho inscenácie opery Kapuletovci a Montekovci. Na jej pôvodnej premiére v roku 1984 zažiarila slovenská sopranistka Edita Gruberová.

Udalosťou jarnej londýnskej opernej sezóny je znovuuvedenie Pizziniho inscenácie opery Kapuletovci a Montekovci. Na jej pôvodnej premiére v roku 1984 zažiarila slovenská sopranistka Edita Gruberová.


I Capuleti e i Montecchi vznikli viac-menej náhodou. Písal sa začiatok roka 1830. Blížil sa Benátsky karneval, ale opera Romeo a Júlia, ktorú si organizátori objednali od Giovanni Paciniho, neprichádzala. V Benátkach sa v tom čase nachádzal mladý nádejný skladateľ Vincenzo Bellini. Benátčania mu ponúkli, aby na záver karnevalu napísal novú operu. Bellini súhlasil a za šesť týždňov vzniklo dielo na libreto Felice Romana. Predlohou nie je Shakespearova hra, ale jej zjednodušená talianska verzia.
Opera sa začína v momente, keď sú už Romeo a Júlia zaľúbení. Júlia sa má večer vydať za Tebalda. Do paláca Kapuletovcov prichádza prestrojený Romeo, vyslanec Montekovcov s ponukou prímeria. Kapuletovci odmietajú a sľubujú boj. Sálou Covent Garden sa prvýkrát rozozvučí zamatový hlas lotyšskej mezosopranistky Eliny Garanča (spieva Rómea).

Nástup Júlie je rovnako famózny. Po zdvihnutí opony sa otvorí pohľad na čierno-bielu scénu — sálu ohromného paláca, podopieranú korintskými stĺpmi. Na zemi sedí Júlia zakrytá bielym závojom — do úplného ticha spieva ruská sopranistka Anna Netrebko krištáľovočistým hlasom áriu o utrpení a nenaplnenej láske: „Tu som, oblečená na slávnosť, tu som, zbožňovaná, ako obeť na oltári.“
Akustika londýnskej Kráľovskej opery je neopísateľná: Z miesta v dvadsiatom rade máte zvukový zážitok, akoby ste sedeli vedľa Júlie. Nádherne a veľkoryso zrekonštruovaná opera ponúka návštevníkom bez ohľadu na miesto a cenu lístka skvelý hudobný zážitok.
Prichádza Rómeo a presviedča Júliu, aby s ním odišla. Tá sa však zmieta medzi láskou k milému a povinnosťou voči rodine. Znejú krásy belcanta: vyšperkované recitatívy, koloratúrne árie, nádherné duetá.
Schádzajú sa svadobčania. Zúfalá Júlia kráča v ústrety sobášu s Tebaldom. Na slávnosť však vtrhnú Montekovci a aktu zabránia. V súbojoch padajú mŕtve telá oboch rodín.
Opera sa končí tak ako u Shakespeara. V posledných minútach prináša hudba skvelú sekvenciu bolestných vzdychov, šepotov a výkrikov zúfalstva. Záverečná scéna vyráža dych. Romeo spieva nad mŕtvym telom Júlie: „Ach, ty nežná duša, ktorá odišla hore, do neba...“ Prehltne jed. Júlia sa zobúdza: „Och, aké kruté! Čo si to urobil?!“. Na scéne ostávajú telá mŕtvych milencov.
Elina Garanča a Anna Netrebko, jedny z najobsadzovanejších a najobľúbenejších operných speváčok súčasnosti, podali výborný výkon. Rovnako ako na rovnomennej nahrávke opery, ktorá vyšla vo februári v nakladateľstve Deutsche Grammophon. Garanča očarila nádherným frázovaním, plným zamatovým hlasom a pevným vysokým C. Netrebko zase krásnou farbou, výbornou technikou a hereckým nasadením. Svojím výkonom úplne zatienili ostatných sólistov i zbor.
Inscenácii obnovenej v naštudovaní Massima Gasparone ani štvrťstoročie neubralo na pôsobivosti. Hlavnou devízou čierno-bielej scény s nevtieravými kostýmami bola svetelná réžia. Akoby Rembrandtove obrazy spolu s citlivým hudobným naštudovaním dirigenta Marka Eldera vytvárali romantickú atmosféru Verony 16. storočia.
Belliniho opera nemá najsilnejší príbeh, Shakespearova hra aj Gounodova opera Rómeo a Júlia sú lepšie. Nemá ani najlepšiu hudbu, Prokofievov balet aj Čajkovského predohra Rómeo a Júlia sú lepšie. Avšak taký súzvuk známeho príbehu a nádhernej hudby zdôraznený skvelým výkonom predstaviteliek Rómea a Júlie v súčasnosti inde ako v Londýnskej kráľovskej opere nezažijete.

Vincenzo Bellini: Kapuletovci a Montekovci, londýnska Kráľovská opera, 5. marec 2009.

Autor je milovník opery.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite