TLAČ Katolícki prezidenti
„Voliť zodpovedne je správna voľba,“ píše sa na titulke Katolíckych novín (KN) z 15. marca. Aby noviny pomohli čitateľom zorientovať sa pred prvým kolom prezidentských volieb v otázke, kto je tou „správnou voľbou“, ponúkli svoju tradičnú anketu o otázkach, ktoré sú pre katolíka podstatné. Siedmi kandidáti sa vyjadrujú o interrupciách eutanázii či homosexuálnych partnerstvách. Výsledok? Jediný kandidát, ktorý nápadne vybočil z radu, bol komunista Milan Sidor, nie však pre svoj svetonázor, ale preto, že do ankety nestihol prispieť, a tak redakcia prepísala jeho nekašírované odpovede zo SME. Ostatní kandidáti vedeli ako na katolícku dušu. Večná pionierka Dagmar Bollová chrlila slová ako stĺpčekárka KN, peknú grimasu vystrúhal prezident Gašparovič, inak vždy tolerantná Zuzana Martináková prípadné znepokojenie čitateľov zahnala ubezpečením, že ona by veru „nikdy nepodporila adopcie detí homosexuálmi ani zrovnoprávnenie ich zväzku s manželstvom“, zo svojho kresťanstva sa vyznal aj Mečiarov výsadok profesor Melník.
Problém ankety vystihol kňaz Anton Ziolkovský pre Postoy.sk: „Zneužitie ankety v Katolíckych novinách na kamuflovanie a zavádzanie veriacich sa zo strany prezidentských kandidátov dalo očakávať. Spracovanie témy je však pre mňa hlbokým sklamaním. Anketa bez komentára vytvorila dojem, že tu máme sedem svätcov.“
Nový šéfredaktor KN Ivan Šulík hovoril pri nástupe do funkcie o svätom Pavlovi ako príklade pre všetkých novinárov, „lebo úprimne hľadal pravdu“. Hádam raz dôjde na tieto slová aj v najčítanejšom katolíckom týždenníku.
.martin Hanus
MÉDIÁ Konflikt záujmov a novinári
V diskusii k blogu mediálneho analytika Gabriela Šípoša vznikla zaujímavá polemika – kedy je novinár v konflikte záujmov? Šípoš totiž pripomenul, že v TA3 spovedal Ivana Gašparoviča moderátor Peter Bielik, syn bývalej novinárky a neskôr poslankyne za HZDS Alice Bielikovej. Moderátorova matka tiež hlasovala za vylúčenie Gauliedera z parlamentu, navyše bola vo volebnom tíme I. Gašparoviča a pracovala aj v Kancelárii prezidenta. Šípoš preto nepovažuje voľbu moderátora za dobrý nápad. V diskusii sa objavili aj iné príklady – Beáta Lipšicová, ktorá robí dramaturgičku politickej diskusnej relácie TV JOJ, či manželka súčasného ministra zahraničných vecí, ktorá moderuje Správy STV. Čo s tým?
Konfliktu záujmov sa v takej malej krajine, ako je Slovensko, dá ťažko vyhnúť. Každý má nejakú rodinu, niekde sa už angažoval, s niekým sa pozná, s niekým má firmu či nemanželské dieťa. Tento problém dobre pozná aj redakcia .týždňa. Aj my máme príbuzných, ktorí sú politici, dokonca máme medzi sebou bývalých politikov, poslaneckých asistentov i blízkych priateľov politikov. Nehráme sa na objektívne médium, nebojíme sa priznať svojich favoritov, ale máme svoje limity – aj preto v .týždni padli pred prezidentskými voľbami interné rozhodnutia, kto nebude o prezidentskej kampani písať. Takto mohli uvažovať aj v TA3, ktorá musí byť oveľa nestrannejšia ako .týždeň. Moderátor Peter Bielik vôbec nemusí byť názorovo blízky svojej mame, ale z hľadiska dôveryhodnosti spravodajskej televízie mal s Gašparovičom robiť rozhovor niekto iný. Hádam by sa niekto podobne schopný v TA3 našiel.
.eva Čobejová
MÉDIÁ Stop kamerám
Kancelária českej Poslaneckej snemovne zakázala televíznym štábom nakrúcať politikov priamo pred rokovacou sálou. Ako napísali české Hospodářské noviny, pokiaľ doteraz niektorý z poslancov nechcel odpovedať na otázky novinárov alebo sa vyhýbal rozhovoru pred kamerou na určitú tému, existovala pre novinárov zaručená príležitosť, kde takého politika zohnať – najľahšie bolo zájsť s kamerou priamo pred rokovaciu sálu snemovne, počkať, až daný politik vyjde z miestnosti a na mieste s ním urobiť rozhovor. Niežeby teraz televízni novinári pred dvere nemohli, ale smú tam politika len osloviť a ak bude súhlasiť, tak ho môžu odviesť inam, napríklad do tlačového strediska. Kancelár snemovne rozhodnutie odôvodnil tým, že kamery spravidla zaberajú veľa miesta a prekážajú poslancom v pohybe. Niekoľko novinárov nové nariadenie komentovalo ako nehoráznosť. Najďalej asi zašiel komentátor Lidových novín Zbyněk Petráček, keď napísal, že snemovňa z hľadiska mediálneho spravodajstva pripomína Južnú Afriku v ére apartheidu: „Zatiaľ čo rokovacia sála je „aj pre farebných“, rozumej aj pre redaktorov, kameramanov a technikov, kuloáre sú ‚len pre bielych´, rozumej len pre redaktorov.“ Podľa Petráčka nejde o to, že kamery zaberajú veľa miesta, ale o to, čo zaberajú, napríklad zastupiteľov, trápne utekajúcich pred otázkou či arogantne odháňajúcich novinárov. Na tomto mieste je dôležité doplniť, že u nás taký zákaz neplatí. Žeby sme mali otvorenejších poslancov a osvietenejšie vedenie parlamentu?
.tomáš Gális
„Voliť zodpovedne je správna voľba,“ píše sa na titulke Katolíckych novín (KN) z 15. marca. Aby noviny pomohli čitateľom zorientovať sa pred prvým kolom prezidentských volieb v otázke, kto je tou „správnou voľbou“, ponúkli svoju tradičnú anketu o otázkach, ktoré sú pre katolíka podstatné. Siedmi kandidáti sa vyjadrujú o interrupciách eutanázii či homosexuálnych partnerstvách. Výsledok? Jediný kandidát, ktorý nápadne vybočil z radu, bol komunista Milan Sidor, nie však pre svoj svetonázor, ale preto, že do ankety nestihol prispieť, a tak redakcia prepísala jeho nekašírované odpovede zo SME. Ostatní kandidáti vedeli ako na katolícku dušu. Večná pionierka Dagmar Bollová chrlila slová ako stĺpčekárka KN, peknú grimasu vystrúhal prezident Gašparovič, inak vždy tolerantná Zuzana Martináková prípadné znepokojenie čitateľov zahnala ubezpečením, že ona by veru „nikdy nepodporila adopcie detí homosexuálmi ani zrovnoprávnenie ich zväzku s manželstvom“, zo svojho kresťanstva sa vyznal aj Mečiarov výsadok profesor Melník.
Problém ankety vystihol kňaz Anton Ziolkovský pre Postoy.sk: „Zneužitie ankety v Katolíckych novinách na kamuflovanie a zavádzanie veriacich sa zo strany prezidentských kandidátov dalo očakávať. Spracovanie témy je však pre mňa hlbokým sklamaním. Anketa bez komentára vytvorila dojem, že tu máme sedem svätcov.“
Nový šéfredaktor KN Ivan Šulík hovoril pri nástupe do funkcie o svätom Pavlovi ako príklade pre všetkých novinárov, „lebo úprimne hľadal pravdu“. Hádam raz dôjde na tieto slová aj v najčítanejšom katolíckom týždenníku.
.martin Hanus
MÉDIÁ Konflikt záujmov a novinári
V diskusii k blogu mediálneho analytika Gabriela Šípoša vznikla zaujímavá polemika – kedy je novinár v konflikte záujmov? Šípoš totiž pripomenul, že v TA3 spovedal Ivana Gašparoviča moderátor Peter Bielik, syn bývalej novinárky a neskôr poslankyne za HZDS Alice Bielikovej. Moderátorova matka tiež hlasovala za vylúčenie Gauliedera z parlamentu, navyše bola vo volebnom tíme I. Gašparoviča a pracovala aj v Kancelárii prezidenta. Šípoš preto nepovažuje voľbu moderátora za dobrý nápad. V diskusii sa objavili aj iné príklady – Beáta Lipšicová, ktorá robí dramaturgičku politickej diskusnej relácie TV JOJ, či manželka súčasného ministra zahraničných vecí, ktorá moderuje Správy STV. Čo s tým?
Konfliktu záujmov sa v takej malej krajine, ako je Slovensko, dá ťažko vyhnúť. Každý má nejakú rodinu, niekde sa už angažoval, s niekým sa pozná, s niekým má firmu či nemanželské dieťa. Tento problém dobre pozná aj redakcia .týždňa. Aj my máme príbuzných, ktorí sú politici, dokonca máme medzi sebou bývalých politikov, poslaneckých asistentov i blízkych priateľov politikov. Nehráme sa na objektívne médium, nebojíme sa priznať svojich favoritov, ale máme svoje limity – aj preto v .týždni padli pred prezidentskými voľbami interné rozhodnutia, kto nebude o prezidentskej kampani písať. Takto mohli uvažovať aj v TA3, ktorá musí byť oveľa nestrannejšia ako .týždeň. Moderátor Peter Bielik vôbec nemusí byť názorovo blízky svojej mame, ale z hľadiska dôveryhodnosti spravodajskej televízie mal s Gašparovičom robiť rozhovor niekto iný. Hádam by sa niekto podobne schopný v TA3 našiel.
.eva Čobejová
MÉDIÁ Stop kamerám
Kancelária českej Poslaneckej snemovne zakázala televíznym štábom nakrúcať politikov priamo pred rokovacou sálou. Ako napísali české Hospodářské noviny, pokiaľ doteraz niektorý z poslancov nechcel odpovedať na otázky novinárov alebo sa vyhýbal rozhovoru pred kamerou na určitú tému, existovala pre novinárov zaručená príležitosť, kde takého politika zohnať – najľahšie bolo zájsť s kamerou priamo pred rokovaciu sálu snemovne, počkať, až daný politik vyjde z miestnosti a na mieste s ním urobiť rozhovor. Niežeby teraz televízni novinári pred dvere nemohli, ale smú tam politika len osloviť a ak bude súhlasiť, tak ho môžu odviesť inam, napríklad do tlačového strediska. Kancelár snemovne rozhodnutie odôvodnil tým, že kamery spravidla zaberajú veľa miesta a prekážajú poslancom v pohybe. Niekoľko novinárov nové nariadenie komentovalo ako nehoráznosť. Najďalej asi zašiel komentátor Lidových novín Zbyněk Petráček, keď napísal, že snemovňa z hľadiska mediálneho spravodajstva pripomína Južnú Afriku v ére apartheidu: „Zatiaľ čo rokovacia sála je „aj pre farebných“, rozumej aj pre redaktorov, kameramanov a technikov, kuloáre sú ‚len pre bielych´, rozumej len pre redaktorov.“ Podľa Petráčka nejde o to, že kamery zaberajú veľa miesta, ale o to, čo zaberajú, napríklad zastupiteľov, trápne utekajúcich pred otázkou či arogantne odháňajúcich novinárov. Na tomto mieste je dôležité doplniť, že u nás taký zákaz neplatí. Žeby sme mali otvorenejších poslancov a osvietenejšie vedenie parlamentu?
.tomáš Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.