„Úbohá pamäť, jej vratká svetská existencia mi nedovoľuje podávať svedectvá. Odtiaľ nepochybne pochádza môj románopisecký apetít: vyhladovaná predstavivosť sa úporne snaží zostaviť život z náznakov spomienok,“ napísal rozprávač.
Daniel Pennac patrí k najoslavovanejším francúzskym spisovateľom, píše knižky pre deti, romány pre dospelákov, eseje (niektoré z nich, napríklad tie na pedagogickú nôtu, sa venujú obrane školopovinných lajdákov), jeho texty získali zopár významných literárnych cien a boli preložené do vyše tridsiatich jazykov.
Daniel Pennac – narodený v Casablanke; drevorubač z Pobrežia Slonoviny; parížsky taxikár; časopisecký ilustrátor; učiteľ z presvedčenia a z lásky k veci, čo rád a úspešne v triedach na perifériách zvláda najmä nezvládnuteľné prípady; vášnivý hltač kníh, ktorého knižka Ako román je krásnou oslavou radosti z čítania; Daniel Pennac – autor dokonalej tetralógie detektívok, kde hlavným hrdinom je Benjamin Mallaussêne, obetný baránok z obchodného domu. Daniel Pennac – vtipný ironik: „Mesto Brazília bolo ešte len staveniskom a šiesti psychoanalytici si tam už otvorili ordinácie.“ „Chemikovo mlčanie tiež patrí do mojej zbierky tích, do kategórie britských, poddruhu ostentatívnych.“
„Neobhájil by Al Capone najkompetentnejšie doktorskú prácu o mýtoch a realite v súčasnej kmeňovej organizácii?“ „Keď sa však Gouvan nezamýšľal nad vykúpením ľudstva prostredníctvom jeho vyvraždenia, bol jeden z najveselších ľudí na svete. Jeho zdravý smiech sa šíril v ozvenách a zapĺňal nekonečnosť...“ Tie vety pochádzajú zo spisovateľovho najnovšieho košatého románu Diktátor a hojdacia sieť, v ktorom sa prejavil ako Daniel Pennac – šikovný konštruktér hladkých a nápaditých spojení viacerých dejových línií plávajúcich hore-dole dvadsiatym storočím a naprieč zemeguľou.
V hlavnom meste trochu fiktívnej juhoamerickej banánovej republiky Teresine zabije Prezidenta Generála vzápätí na diktátorský stolec nastúpivší Manuel Pereira da Ponte Martins. Keď po ďalšej vražde zistí, že je agorafóbický, utiahne sa do Európy. Pred tým si však najme a vycvičí dvojníka, pôvodom holiča. Jeho úlohou je byť bábkou v Pereirových rukách a v žiadnom prípade sa nepomýliť, inak mu hrozí smrť. Cez deň sa na námestiach hromovým hlasom prihovára osprosteným davom, večer pod cezalpíniou počúva náreky jednotlivých nešťastníkov, potom im položí ruku na rameno a rečie: „Vypočul som ťa.“ Len raz holič vybočí z roly diktátora, vtedy, keď sa v meste objaví potulný premietač Chaplinových grotesiek s kľukovým prístrojom Motiograph 1908. Dvojník, napriek prísnemu zákazu premietania filmov v celej krajine („Kinosály smrdia potom, kým divadlá voňajú, a to mám radšej,“ zdôvodnil Pereira to okliesťujúce vytýčenie kultúrnej politiky.), zahorí prudkou láskou ku kinematografickému umeniu a je presvedčený, že ak dokázal toľké roky úspešne predstierať diktátorovho dvojníka, spraví v Hollywoode dieru do sveta. Tak sa tam vyberie a všelikomu skríži cestu a všelikto skríži cestu jemu. Napríklad
Pennac, autor čitateľského desatora, v šiestom prikázaní prisudzuje čitateľovi právo na bovaryzmus, chorobu prenosnú textom, (dočasné) zamieňanie všedného života za románové vidiny. V Diktátorovi a hojdacej sieti tomu akoby tiež prepadol a postupne čoraz častejšie stáva sa svojou vlastnou románovou postavou.
„Píšeš, aby si sa vyrovnal sám so sebou, ale s nádejou, že ťa budú čítať, a z toho protirečenia sa nijako nedá uniknúť. Je to, ako keď sa topíš a kričíš: ´Pozri, mama, plávam!´“ Ale Daniel Pennac vie plávať, aj kraul, aj prsia, aj znak, aj motýlika. Najväčšmi však obľubuje štýl udýchaného psíčka, ten najviac pripomína topiaceho sa.
Daniel Pennac: Diktátor a hojdacia sieť. (Preložila Beata Panáková.) Slovart 2008.
Daniel Pennac patrí k najoslavovanejším francúzskym spisovateľom, píše knižky pre deti, romány pre dospelákov, eseje (niektoré z nich, napríklad tie na pedagogickú nôtu, sa venujú obrane školopovinných lajdákov), jeho texty získali zopár významných literárnych cien a boli preložené do vyše tridsiatich jazykov.
Daniel Pennac – narodený v Casablanke; drevorubač z Pobrežia Slonoviny; parížsky taxikár; časopisecký ilustrátor; učiteľ z presvedčenia a z lásky k veci, čo rád a úspešne v triedach na perifériách zvláda najmä nezvládnuteľné prípady; vášnivý hltač kníh, ktorého knižka Ako román je krásnou oslavou radosti z čítania; Daniel Pennac – autor dokonalej tetralógie detektívok, kde hlavným hrdinom je Benjamin Mallaussêne, obetný baránok z obchodného domu. Daniel Pennac – vtipný ironik: „Mesto Brazília bolo ešte len staveniskom a šiesti psychoanalytici si tam už otvorili ordinácie.“ „Chemikovo mlčanie tiež patrí do mojej zbierky tích, do kategórie britských, poddruhu ostentatívnych.“
„Neobhájil by Al Capone najkompetentnejšie doktorskú prácu o mýtoch a realite v súčasnej kmeňovej organizácii?“ „Keď sa však Gouvan nezamýšľal nad vykúpením ľudstva prostredníctvom jeho vyvraždenia, bol jeden z najveselších ľudí na svete. Jeho zdravý smiech sa šíril v ozvenách a zapĺňal nekonečnosť...“ Tie vety pochádzajú zo spisovateľovho najnovšieho košatého románu Diktátor a hojdacia sieť, v ktorom sa prejavil ako Daniel Pennac – šikovný konštruktér hladkých a nápaditých spojení viacerých dejových línií plávajúcich hore-dole dvadsiatym storočím a naprieč zemeguľou.
V hlavnom meste trochu fiktívnej juhoamerickej banánovej republiky Teresine zabije Prezidenta Generála vzápätí na diktátorský stolec nastúpivší Manuel Pereira da Ponte Martins. Keď po ďalšej vražde zistí, že je agorafóbický, utiahne sa do Európy. Pred tým si však najme a vycvičí dvojníka, pôvodom holiča. Jeho úlohou je byť bábkou v Pereirových rukách a v žiadnom prípade sa nepomýliť, inak mu hrozí smrť. Cez deň sa na námestiach hromovým hlasom prihovára osprosteným davom, večer pod cezalpíniou počúva náreky jednotlivých nešťastníkov, potom im položí ruku na rameno a rečie: „Vypočul som ťa.“ Len raz holič vybočí z roly diktátora, vtedy, keď sa v meste objaví potulný premietač Chaplinových grotesiek s kľukovým prístrojom Motiograph 1908. Dvojník, napriek prísnemu zákazu premietania filmov v celej krajine („Kinosály smrdia potom, kým divadlá voňajú, a to mám radšej,“ zdôvodnil Pereira to okliesťujúce vytýčenie kultúrnej politiky.), zahorí prudkou láskou ku kinematografickému umeniu a je presvedčený, že ak dokázal toľké roky úspešne predstierať diktátorovho dvojníka, spraví v Hollywoode dieru do sveta. Tak sa tam vyberie a všelikomu skríži cestu a všelikto skríži cestu jemu. Napríklad
Pennac, autor čitateľského desatora, v šiestom prikázaní prisudzuje čitateľovi právo na bovaryzmus, chorobu prenosnú textom, (dočasné) zamieňanie všedného života za románové vidiny. V Diktátorovi a hojdacej sieti tomu akoby tiež prepadol a postupne čoraz častejšie stáva sa svojou vlastnou románovou postavou.
„Píšeš, aby si sa vyrovnal sám so sebou, ale s nádejou, že ťa budú čítať, a z toho protirečenia sa nijako nedá uniknúť. Je to, ako keď sa topíš a kričíš: ´Pozri, mama, plávam!´“ Ale Daniel Pennac vie plávať, aj kraul, aj prsia, aj znak, aj motýlika. Najväčšmi však obľubuje štýl udýchaného psíčka, ten najviac pripomína topiaceho sa.
Daniel Pennac: Diktátor a hojdacia sieť. (Preložila Beata Panáková.) Slovart 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.