Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fíni sú majstri sveta. Vyhrali nad favorizovanou Kanadou 3:1.

Irán: obete viery

. .časopis .týždeň vo svete

Zastrašovanie, vyhrážky, ale aj väznenie, mučenie či dokonca popravy. Tomu všetkému musí v

Zastrašovanie, vyhrážky, ale aj väznenie, mučenie či dokonca popravy. Tomu všetkému musí v stupňujúcej sa vlne represálií čeliť približne 300-tisícové bahaiské spoločenstvo v Iráne. Dôvodom je ich náboženské presvedčenie. O „neznámej genocíde“ sme už v .týždni písali. Teraz je čas vrátiť sa k téme.


.táto orientálna krajina je a  ešte dlho bude v epicentre svetových správ. Západ sa dôvodne obáva, že režim prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý nedávno pompézne oslavoval 30. výročie islamskej revolúcie, robí všetko pre to, aby vyrobil a vlastnil atómové zbrane. Je čoraz očividnejšie, že striedajúca sa rétorika hrozieb a prosieb Západu, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu a podpory teroristických skupín, je neúčinná. Naopak, reakciou Teheránu je výsmech a ďalšie urážky, ktoré musí prehltnúť (nielen) Obamova administratíva. Zlou správou je aj to, že umiernený exprezident Muhammad Chatámí stiahol svoju kandidatúru pred júnovými voľbami hlavy štátu. Príznačné je, že Američania nedávno zostrelili iránske špionážne bezpilotné lietadlo nad Irakom, zatiaľ čo Rusi rokujú s Teheránom o dodávke zbrojných systémov.

.príbeh popravených učiteliek
Žiaľ, na pôdoryse týchto správ zanikajú informácie o novej vlne represálii voči bahaistom, najväčšej neislamskej náboženskej komunite v Iráne (pozri rámček), početnejšej ako sú kresťania, židia či zoroastriáni. Desivá je aj krátka rekapitulácia. V rokoch 1978 až 1998 bolo v Iráne popravených približne dvesto bahaistov a viac ako tisíc ich uväznili. V auguste 1980 bez akejkoľvek stopy zmizla kompletná deväťčlenná Národná duchovná rada. Následne síce Rada zvolila nových členov, prišlo však opäť k únosu a poprave ôsmich z nich. V tom istom roku bolo v krajine zabitých 24 bahaistov, nasledujúci rok dvakrát toľko. V priebehu 80. rokov prišlo o prácu vo vládnych a vzdelávacích inštitúciách odhadom až desaťtisíc bahaistov. Tisícky stratili prácu, ich majetok skonfiškovali. Pustošeniu Revolučných gárd, ktoré pripomína Taliban, neodolali mnohé pamiatky vrátane domu zvestovateľa Bába v Širaze či bahaistických cintorínov, ktoré zrovnali so zemou bagre.
Azda najodpornejším činom však bola verejná poprava desiatich iránskych učiteliek vo veku od 17 do 57 rokov, ktoré v júni 1983 odsúdil režim na smrť obesením za údajný zločin domácej výučby náboženstva v duchu zásad bahaistickej viery. Statočné ženy mali možnosť sa zachrániť, ak by sa zriekli svojej viery a presvedčenia – ani jedna tak neurobila.
Ak nič iné, tieto fakty by mali dostatočne demaskovať povahu režimu v Iráne a vyburcovať svetovú verejnú mienku. Desaťročia sú už realitou perzekúcie voči bahaistom v Iráne. Tie sa síce neskôr o niečo zmiernili, OSN vydala s trochu väčším ako nulovým výsledkom viac ako dvadsať rezolúcií na túto tému, najviac na obranu bahaistov vystupujú Spojené štáty, Kanada, Nemecko a Veľká Británia, ale represálie pokračujú. A v nijakom prípade nie sú mierne.

Kto sú bahaisti?

Pôsobením v 205 krajinách tvorí päť miliónov bahaistov po kresťanstve druhé územne najrozšírenejšie a zároveň najmladšie svetové náboženstvo. Príchod Posla božieho zvestoval v noci z 22. na 23. mája 1844  perzský mladík menom Báb, ktorého o šesť rokov neskôr verejne popravili. Zakladateľom bahaistickej viery bol Bahá´u´lláh z Teheránu vo vtedajšej Perzii. Bahaistická viera hlása porozumenie, mier a jednotu medzi ľuďmi a náboženstvami sveta. Bahaisti veria, že všetci ľudia majú spoločného Stvoriteľa. Prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi sú podľa nich poslovia boží, výnimočné osobnosti, ktoré žili na tejto zemi a boli zakladateľmi veľkých svetových náboženstiev. V súčasnosti žije vo vyše 200 krajinách sveta viac ako šesť miliónov nasledovníkov bahaistickej viery, ktorí sú príslušníkmi rozmanitých národov a etnických skupín. Na území bývalého Československa bola bahaistická viera známa ešte pred vznikom prvej republiky a rozvíjala sa až do roku 1950. Činnosť bahaistického spoločenstva na našom území sa obnovila po roku 1989, zaregistrované bolo v apríli 2007. Centrá bahaistov sú v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach a ďalších mestách SR.

.zločin byť bahaistom?
O tom, čo znamená byť bahaistom v Iráne, vypovedá aj iný príbeh. Vlani v auguste zažalovala nositeľka Nobelovej ceny mieru a známa obrankyňa ľudských práv Širin Ebadiová oficiálnu tlačovú agentúru IRNA a viacero novín za to, že napísali o jej dcére Nardžís, že pred rokom konvertovala na bahaistickú vieru. Je zrejmé, čo by sa stalo, keby správy o konverzii boli pravdivé. „Som hrdá na to, že môžem povedať, že moja rodina a ja sme šiíti,“ dištancovala sa Ebadiová od správy, ktorú označila za lživú.
Ťažko posúdiť, čo sa vlastne udialo. Je však pravda, že laureátka Nobelovej ceny prijala rozhodnutie obhajovať siedmich bahaistov, ktorých Teherán obviňuje z kontaktov s Izraelom. V máji 2008 ich zatkli agenti iránskej tajnej služby a odvtedy ich väznia, aby ich mohli vypočúvať, v malých samotkách bez postele. Oficiálne obvinenia voči nim však doteraz nevzniesli. Väznení bahaisti nemajú prístup k svojej obhajkyni Širin Ebadiovej, a podobne ako medzinárodné spoločenstvo, kategoricky odmietajú „špionáž pre Izrael, urážku náboženstva a propagandu proti Iránu“, z čoho sú údajne, podľa agentúry IRNA, obvinení. Opäť: svoje pobúrenie dali najavo USA, EÚ, Kanada, OSN aj Amnesty International. Ahmadínedžád si, zdá sa, z toho nič nerobí. V skromnej miere, ako súčasť stanoviska EÚ, dalo najavo svoje stanovisko aj Slovensko.
Okrem skupiny siedmich vedúcich predstaviteľov však v Iráne nedávno zatkli aj iné skupiny bahaistov. Znepokojenie vyjadrilo aj Bahaistické spoločenstvo na Slovensku. Jeho predstaviteľka Venus Jahanpourová hovorí: „Siedmim vedúcim predstaviteľom, ktorí sú väznení, hrozí rozsudok smrti. Pred pár dňami piatich bahaistov z inej skupiny šiestich obvinených prepustili na kauciu na slobodu. Jeden z nich je univerzitný profesor, druhý pracuje v organizácii na ochranu ľudských práv. Obávame sa, že represálie budú pokračovať. Režim medzičasom zatkol iných bahaistov, napríklad zo Sermanu. Skonfiškovali ich majetok, v niektorých menších mestách vylúčili študentov zo súkromných univerzít. Máme správy, že pred deviatimi mesiacmi začali dokonca vylučovať deti zo škôl. Aj mňa kedysi vylúčili, pretože pochádzam z bahaistickej rodiny. Iránska ústava pritom nespomína bahaistickú vieru, pretože na rozdiel od kresťanstva či židovstva Irán neuznáva, že sme náboženstvo, pokladá nás len za akúsi odnož islamu, za politickú skupinu...“
Čo je dôležité, prenasledovanie bahaistov v Iráne sa nedeje na etnickom ani politickom princípe. Ide o kultúrne čistky, urputnú snahu o systematické potieranie, dokonca vyhladenie celej náboženskej menšiny.

.režim strachu a udavačstva
Veľa o tom vie Ariane Sabetová, ktorá sa pred piatimi rokmi prisťahovala spoločne s kanadským manželom na Slovensko. V centre Bratislavy majú obchod s orientálnymi kobercami a iným tovarom. „V Iráne som nikdy nebola,“ hovorí žena, ktorá sa narodila v Nemecku a dodnes má nemecké občianstvo. Jej otec je Iránec, matka Nemka. Ona sama hovorí, že jej domovom je svet. V tomto prípade to neznie ako poetické klišé.
Pani Sabetová študovala medzinárodné vzťahy a politické vedy vo Švajčiarsku a v USA. Dodnes učí na jednej z amerických univerzít diplomaciu, so špecializáciou na boj proti terorizmu. Jej osobný príbeh je však nemenej silný ako jej schopnosť reflexie sveta. „Z Iránu emigrovalo asi sto členov našej bahaistickej rodiny. Dnes žijú roztrúsení po celom svete,“ hovorí Sabetová a pokračuje: „V Iráne ostalo iba desať mojich príbuzných. Máme strach o ich osud, pretože tragédie neobišli ani našu rodinu. Jedného strýka popravili za vieru ešte počas prvej vlny represálií v roku 1983. Popravili aj ďalšieho príbuzného, člena bahaistickej Národnej duchovnej rady. Iného príbuzného, známeho doktora, zavraždili. Iránske centrum ľudských práv na Yalskej univerzite v USA jasne zdokumentovalo, že dôvodom popráv a vrážd bolo ich bahaistické presvedčenie. Režim v Iráne klame, pretože to popiera.“
Aj príbuzní a známi Ariane Sabetovej možno mohli prežiť. Stačilo, ak by zapreli svoju vieru. Ani oni tak neurobili. „Ak niečo považujete za správne, treba podľa toho aj žiť,“ dodáva doktorka politických vied. Iránske úrady a tajná polícia začali pred niekoľkými rokmi kampaň, počas ktorej chceli zhromaždiť osobné údaje o všetkých bahaistoch v krajine. Využívajú na to aj sieť udavačov a iných tajných spolupracovníkov. Žiadajú majiteľov firiem, riaditeľov škôl či susedov, aby nahlásili bahaistov vo svojom okolí. Odporná prax, podobná pre všetky totalitné režimy vrátane „nášho“ európskeho fašizmu a komunizmu. Aj v Iráne sa však našli statoční moslimovia, ktorí odmietli udávať svojich susedov či kolegov, za čo však mali s režimom veľké nepríjemnosti.
S hrôzou si pritom treba uvedomiť paralelu s protižidovskými opatreniami v Európe pred vojnou a za vojny. Bahaista v Iráne nesmie študovať vysokú školu a nesmie zastávať pozíciu vo verejnej sfére, nehovoriac o vládnej pozícii. Bahaisti sú považovaní za „nečistých“, v dôsledku čoho nesmú vykonávať niektoré povolania, pri ktorých prichádzajú do fyzického kontaktu s inými ľuďmi. Nesmú byť napríklad holičmi. Môžu sa však venovať malému podnikaniu – pod prísnym dozorom štátu. Irán je pritom plný paradoxov. „Niektoré firmy rady zamestnávajú bahaistov, pretože na „podzemných univerzitách“ získali kvalitné vzdelanie. Ale keďže nezískali oficiálny diplom, majú nižší plat,“ vysvetľuje Venus Jahanpourová. Pred revolúciou, v roku 1979, za vlády šacha Rézu Páhlavího, mohli bahaisti získať pasy a legálne opustiť Irán. Revolučné gardy islamistov to však potom zakázali. Aj to sa medzičasom zmenilo. „Dnes ich režim púšťa rád, pretože sa ich tak aspoň zbaví. Moja matka mohla opustiť Irán až pred štrnástimi rokmi. Cestovný pas dostala až ako stará žena. Poznám však aj iné prípady, kedy úradníci na letisku bahaistom naschvál roztrhali pas,“ dodáva Jahanpourová.

.nositelia zmeny
Bahaistické spoločenstvo združuje na Slovensku asi tristo členov, z čoho sú iba štyria, možno piati Iránčania. Ostatní sú Slováci, ktorí chcú upozorniť na kritickú situáciu svojich druhov na Strednom východe.  Zhodou okolností si práve v tomto čase, 21. marca, pripomína aj Bahaistické spoločenstvo na Slovensku nový rok. Ariane Sabetová hovorí o iránskych bahaistoch ako o nositeľoch zmeny: „Aj obyvatelia Iránu chcú žiť v modernej spoločnosti. Po desaťročiach perzekúcií voči bahaistom začínajú ich moslimskí susedia lepšie chápať, kto sú a veria im. Je to zjavné najmä v malých mestách a na vidieku, kde ľudia nežijú v anonymite. Bahaisti menia iránsku spoločnosť zvnútra a toho sa vládnuci klerikálny establišment obáva najviac.“
Bahaistická viera je pre islam vážnou teologickou výzvou, a teda aj hrozbou. Moslimovia okrem iného ťažko prijmú názor, že prorok Mohamed nie je posledný v rade Spasiteľov. Zakladateľ Bahá’u’lláh  (1817 – 1892), narodený v Teheráne, zaviedol systém bez klerikov, s demokraticky voleným výborom. Zaviedol aj rovnosť mužov a žien. Pre mnohých mladých Iránčanov je preto čoraz atraktívnejší. Bahaisti hovoria, že ich viera nepopiera, ale zahŕňa ostatné vierovyznania. Bez ohľadu na vieroučné rozdiely či príbuznosti by svet nemal byť pokrytecký. Totalitné režimy, akým je aj ten v Iráne, vždy počítali s cynickým „výmenným obchodom“, podľa ktorého sú ľudské práva a osudy prenasledovaných druhoradé. Nová Obamova administratíva a Hillary Clintonová, žoviálne žartujúca s čínskymi vodcami či s ruským ministrom zahraničia, im v tom, žiaľ, iba pomáha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
. .časopis
.diskusia
.neprehliadnite