Rozhovor s konateľom spoločnosti AUTO AZ Zohor Ľubomírom Farenzenom o tom, že šrotovné má na spracovateľov starých vozidiel zničujúce dopady.
.čo robíte so starými vozidlami?
V prvom rade sa musia zbaviť všetkých nebezpečných častí, ktoré by mohli ekologicky zaťažiť prostredie. Vysúšajú sa od prevádzkových kvapalín (benzín, oleje), odstránia sa nebezpečné časti (batérie), potom sa odstránia využiteľné zložky odpadov (pneumatiky, plasty, čiastočne sklá). Napokon sa na zníženie prepravných nákladov auto „spaketuje“ do balíka a následne ide do šrédrovacieho zariadenia. Kríza však spôsobila prepad cien druhotných surovín, pričom vstupné a prevádzkové náklady máme naďalej vysoké.
.fungujete teda so stratou?
Dnes áno. Systém je nastavený tak, že občanovi, ktorý dobrovoľne dopraví svoje vozidlo na spracovanie, platíme 33,19 eura za jeho „snahu splniť si zákonnú povinnosť“. Pozor, nie za materiál, ale za snahu. Následne sú tieto peniaze refundované z rezervného fondu spracovateľovi. Dnes zápasíme s tým, aby sme mali vôbec hotovosť. Selektívnou metódou vychádzalo ručné rozobratie jednému pracovníkovi na dvanásť hodín práce. Dnes je to asi päťkrát rýchlejšie, náklady na spracovanie jedného vozidla sme znížili na 180 eur. Iné firmy ich majú vyššie, na úrovni okolo 250 eur.
.koľko potom získate od železiarní za takto spracované vozidlo?
Málo. Priama strata sa v našej firme pohybuje po odpočítaní refundačného príspevku 33,19 eura vo výške osemdesiat eur.
.prosím? Za každé spracované auto máte stratu?
Presne tak.
.prečo to potom robíte?
Tu sa prijalo šrotovné bez účasti a dialógu s firmami, ako je tá naša, bez analýzy, aké to bude mať dopady. Čo je zásadná chyba. Nikto nepočítal s takým vysokým záujmom. Aj kapacitné možnosti spracovateľov sú už naplnené. Denne preberáme približne sto vozidiel. A viac ako štyridsať ich denne spracovať nezvládneme.
.čo teda robíte?
Narastá nám počet uložených vozidiel, šrot na dvore. Dohodli sme sa však s niektorými predajcami a staré autá prechodne uskladňujeme u nich. Ak to takto pôjde ďalej, budeme musieť zastaviť preberanie vozidiel, čo by nám však bolo ľúto. Podobnú situáciu majú aj iné firmy.
.kedy sa vaše kapacity naplnia?
Ak to pôjde takýmto tempom, o dva týždne. Uvažujeme, že vezmeme ľudí na ďalšiu zmenu, čo však s nimi urobíme o pár mesiacov, keď tento boom opadne?
.ak máte stratu 80 eur na vozidlo, ako potom fungujete?
Nemôžeme čakať, kým cena starých kovov na burze opäť porastie. Bez zisku sa fungovať nedá. Dnes však túto činnosť – verejnú objednávku – zabezpečujeme z rezerv z minulých období. Na rovinu poviem, máme rezervy ešte na tento mesiac a koniec...
.vláda vám nepomôže?
Smernica EÚ hovorí o tom, že výrobcovia a predajcovia sa majú podieľať na vyrovnávaní nákladov. Pôvodne bola taká cenová úroveň druhotných surovín, ktorá zabezpečovala vyrovnanosť tohto segmentu. Lenže ceny železných kovov medziročne štvornásobne klesli. Preto sme v strate. Oslovili sme s prosbou o pomoc recyklačný fond, čakáme na odpoveď.
.čo robíte so starými vozidlami?
V prvom rade sa musia zbaviť všetkých nebezpečných častí, ktoré by mohli ekologicky zaťažiť prostredie. Vysúšajú sa od prevádzkových kvapalín (benzín, oleje), odstránia sa nebezpečné časti (batérie), potom sa odstránia využiteľné zložky odpadov (pneumatiky, plasty, čiastočne sklá). Napokon sa na zníženie prepravných nákladov auto „spaketuje“ do balíka a následne ide do šrédrovacieho zariadenia. Kríza však spôsobila prepad cien druhotných surovín, pričom vstupné a prevádzkové náklady máme naďalej vysoké.
.fungujete teda so stratou?
Dnes áno. Systém je nastavený tak, že občanovi, ktorý dobrovoľne dopraví svoje vozidlo na spracovanie, platíme 33,19 eura za jeho „snahu splniť si zákonnú povinnosť“. Pozor, nie za materiál, ale za snahu. Následne sú tieto peniaze refundované z rezervného fondu spracovateľovi. Dnes zápasíme s tým, aby sme mali vôbec hotovosť. Selektívnou metódou vychádzalo ručné rozobratie jednému pracovníkovi na dvanásť hodín práce. Dnes je to asi päťkrát rýchlejšie, náklady na spracovanie jedného vozidla sme znížili na 180 eur. Iné firmy ich majú vyššie, na úrovni okolo 250 eur.
.koľko potom získate od železiarní za takto spracované vozidlo?
Málo. Priama strata sa v našej firme pohybuje po odpočítaní refundačného príspevku 33,19 eura vo výške osemdesiat eur.
.prosím? Za každé spracované auto máte stratu?
Presne tak.
.prečo to potom robíte?
Tu sa prijalo šrotovné bez účasti a dialógu s firmami, ako je tá naša, bez analýzy, aké to bude mať dopady. Čo je zásadná chyba. Nikto nepočítal s takým vysokým záujmom. Aj kapacitné možnosti spracovateľov sú už naplnené. Denne preberáme približne sto vozidiel. A viac ako štyridsať ich denne spracovať nezvládneme.
.čo teda robíte?
Narastá nám počet uložených vozidiel, šrot na dvore. Dohodli sme sa však s niektorými predajcami a staré autá prechodne uskladňujeme u nich. Ak to takto pôjde ďalej, budeme musieť zastaviť preberanie vozidiel, čo by nám však bolo ľúto. Podobnú situáciu majú aj iné firmy.
.kedy sa vaše kapacity naplnia?
Ak to pôjde takýmto tempom, o dva týždne. Uvažujeme, že vezmeme ľudí na ďalšiu zmenu, čo však s nimi urobíme o pár mesiacov, keď tento boom opadne?
.ak máte stratu 80 eur na vozidlo, ako potom fungujete?
Nemôžeme čakať, kým cena starých kovov na burze opäť porastie. Bez zisku sa fungovať nedá. Dnes však túto činnosť – verejnú objednávku – zabezpečujeme z rezerv z minulých období. Na rovinu poviem, máme rezervy ešte na tento mesiac a koniec...
.vláda vám nepomôže?
Smernica EÚ hovorí o tom, že výrobcovia a predajcovia sa majú podieľať na vyrovnávaní nákladov. Pôvodne bola taká cenová úroveň druhotných surovín, ktorá zabezpečovala vyrovnanosť tohto segmentu. Lenže ceny železných kovov medziročne štvornásobne klesli. Preto sme v strate. Oslovili sme s prosbou o pomoc recyklačný fond, čakáme na odpoveď.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.