Vatikán a informácie
Keď 19. marca pápež Benedikt XVI. povedal pri svätej omši na futbalovom štadióne v Kamerune, že Afrika je kontinentom nádeje, jeho posolstvo počúvali nielen uši šesťdesiatich tisícok prítomných. Zároveň vyhlásil, že Afriku ohrozuje aj tyrania materializmu – a že Afrika by mala rešpektovať ľudský život. Kamerun pri tom vystavil ako príklad harmónie medzi kresťanmi a moslimami a označil ho za „maják pre ostatné národy Afriky“. Prvá cesta Benedikta XVI. do Afriky od jeho nástupu na pápežský stolec je sledovaná ako významná udalosť a jej posolstvá sa rozoberajú zo všetkých strán. Mnoho médií si všíma jej pozitívny dopad, azda ešte viac ich komentuje to, že pápež „nepovolí Afrike kondómy“. Postoj Vatikánu k tejto otázke sa však dal očakávať a neprekvapil asi nikoho – a najmenej tých, ktorí ho kritizujú.
V súvislosti s Vatikánom sa však rozoberali aj iné správy. Médiá ďalej diskutovali o „afére Williamson“ a o tom, ako sa k nej pápež vyjadril v liste adresovanom primárne nemeckej biskupskej konferencii. List priniesol niekoľko zaujímavých bodov. Napríklad odhalenie o tom, ako sa pri zrušení exkomunikácie podcenilo pôsobenie internetu. „Povedali mi, že si stačilo preštudovať informácie dostupné na internete, a problém by sme boli zachytili omnoho skôr. Je mi to ponaučením, že v budúcnosti Svätej stolice budeme musieť venovať viac pozornosti tomu zdroju informácií,“ napísal v liste Benedikt XVI. Dnes, keď je pre obyvateľov vyspelého a značnej časti menej vyspelého sveta informácia otázkou niekoľkých kliknutí, pôsobí obraz Vatikánu ako kúta, ktorý si silu internetu neuvedomuje, bizarne. Bizarnosť však neznamená neúprimnosť – skôr naopak, pápežove slová pôsobia odzbrojujúco priznaním istej technologicko-informačnej naivity. V pápežovom liste nemôžu hľadať oporu ani tí, ktorí ho obviňujú z antisemitizmu, ani antisemiti. Pápež totiž hneď po tom, ako vyjadril sklamanie z katolíkov, ktorí vinili Vatikán zo zlých úmyslov, dodal: „... tým väčšmi ďakujem našim židovským priateľom, ktorí rýchlo pomohli vyjasniť nedorozumenie a obnoviť atmosféru priateľstva a dôvery, ktorá – tak ako za dní pápeža Jána Pavla II. – tiež vládla za celého môjho pontifikátu a, vďaka Bohu, ďalej vládne.“
Aféra spojená s Williamsonom tak aj zo spätného pohľadu vyzerá presne ako na začiatku: dobre myslené gesto, ale informačne, komunikačne a mediálne zúfalo nezvládnuté. Staromódna láskavosť – staromódna v tom, že nebrala do úvahy bežné možnosti tejto doby – tak zrejme poškodila povesť Vatikánu omnoho výraznejšie ako otázka „kondómy pre Afriku – áno či nie“.
.mg
Ruské plány
Rusko plánuje masívne prezbrojiť armádu a počas najbližších troch rokov investovať až 140 miliárd dolárov. Oznámil to ruský prezident Dmitrij Medvedev vo svojom vystúpení pred špičkami ruskej armády. O tom, že ruská zastaraná armáda potrebuje prezbrojiť, niet pochýb, Medvedevova iniciatíva sa však chápe ako príprava pôdy na stretnutie s americkým prezidentom Obamom.
.jd
Moc ulice
Francúzsku opäť vládne ulica. Milióny Francúzov sa na štrajkoch zúčastnili priamo a tri štvrtiny verejnosti ich v tom podporujú. Štrajk podporilo všetkých osem silných odborových zväzov a v prvom rade stál aj poštár Olivier Besancenot, ktorý vedie novú antikapitalistickú stranu. Prezident Sarkozy ustúpil a oznámil, že momentálne žiadne ďalšie reformy neplánuje.
.jd
Výpovede
Izraelský denník Haaretz uverejnil slová študentov vojenskej akadémie, ktorí slúžili počas zásahu v Gaze, a teraz sa vyjadrovali k tomu, čo pokladajú za príklad „brutalizácie armády“. Hovorili o streľbe na civilistov a o atmosfére, v ktorej sa životy palestínskych civilistov pokladali za menejcenné. Izraelská armáda odpovedala vyhlásením, že incidenty začína vyšetrovať.
.mg
Bilión
Americká centrálna banka (FED) chce do ekonomiky naliať ďalších 1,25 bilióna dolárov. Táto suma šokovala aj mnohých európskych politikov. Údiv neskrýval ani český premiér M. Topolánek: „Vidieť, že americké školstvo nemá dejiny vlastnej krajiny spracované veľmi dobre, pretože keby si niečo prečítali o 30. rokoch minulého storočia, tak by vedeli, že toto k cieľu nevedie.“
.mh
I ♥ IRAN
Iránci mohli začiatok svojho nového roku osláviť aj s videoposolstvom amerického prezidenta, určeným pre niektoré médiá regiónu. Barack Obama v ňom po anglicky, no s perzskými titulkami ponúkol začiatok novej éry vzájomných vzťahov USA a Iránu. Dokonca vyhlásil, že „Spojené štáty si želajú, aby iránska islamská republika zaujala svoje legitímne miesto v spoločenstve národov“. O tom, ako Irán dodržiava ľudské práva, viac na s. ...
.mg
José Manuel Barroso
Komisii končí mandát, ale Barroso chce v Bruseli zostať aj ďalších päť rokov. Rozhodne sa o tom na summite EÚ v júni, krátko po voľbách do EP. Pravicové strany z EPP však Barrosa podporujú už dnes, a rovnako kancelárka Merkelová a premiér Brown.
Josef Fritzl
Rakúsky netvor bol za obrovskej pozornosti médií v meste St. Pölten odsúdený na doživotie. Krátko predtým sa ku všetkým zločinom vrátane vraždy, znásilňovania a zotročovania sám priznal a zvyšok života strávi v psychiatrickej liečebni jednej rakúskej väznice.
Mirek Topolánek
Česká opozícia chce odvolať premiéra Topolánka. Jeho vláda visí na hlase prebehlíkov a situácii neprospieva správanie jeho poradcu ani vylúčenie dvoch poslankýň zo Strany zelených. Topolánek sa bráni útokom a hovorí o manipulovaní prezidentských volieb.
Keď 19. marca pápež Benedikt XVI. povedal pri svätej omši na futbalovom štadióne v Kamerune, že Afrika je kontinentom nádeje, jeho posolstvo počúvali nielen uši šesťdesiatich tisícok prítomných. Zároveň vyhlásil, že Afriku ohrozuje aj tyrania materializmu – a že Afrika by mala rešpektovať ľudský život. Kamerun pri tom vystavil ako príklad harmónie medzi kresťanmi a moslimami a označil ho za „maják pre ostatné národy Afriky“. Prvá cesta Benedikta XVI. do Afriky od jeho nástupu na pápežský stolec je sledovaná ako významná udalosť a jej posolstvá sa rozoberajú zo všetkých strán. Mnoho médií si všíma jej pozitívny dopad, azda ešte viac ich komentuje to, že pápež „nepovolí Afrike kondómy“. Postoj Vatikánu k tejto otázke sa však dal očakávať a neprekvapil asi nikoho – a najmenej tých, ktorí ho kritizujú.
V súvislosti s Vatikánom sa však rozoberali aj iné správy. Médiá ďalej diskutovali o „afére Williamson“ a o tom, ako sa k nej pápež vyjadril v liste adresovanom primárne nemeckej biskupskej konferencii. List priniesol niekoľko zaujímavých bodov. Napríklad odhalenie o tom, ako sa pri zrušení exkomunikácie podcenilo pôsobenie internetu. „Povedali mi, že si stačilo preštudovať informácie dostupné na internete, a problém by sme boli zachytili omnoho skôr. Je mi to ponaučením, že v budúcnosti Svätej stolice budeme musieť venovať viac pozornosti tomu zdroju informácií,“ napísal v liste Benedikt XVI. Dnes, keď je pre obyvateľov vyspelého a značnej časti menej vyspelého sveta informácia otázkou niekoľkých kliknutí, pôsobí obraz Vatikánu ako kúta, ktorý si silu internetu neuvedomuje, bizarne. Bizarnosť však neznamená neúprimnosť – skôr naopak, pápežove slová pôsobia odzbrojujúco priznaním istej technologicko-informačnej naivity. V pápežovom liste nemôžu hľadať oporu ani tí, ktorí ho obviňujú z antisemitizmu, ani antisemiti. Pápež totiž hneď po tom, ako vyjadril sklamanie z katolíkov, ktorí vinili Vatikán zo zlých úmyslov, dodal: „... tým väčšmi ďakujem našim židovským priateľom, ktorí rýchlo pomohli vyjasniť nedorozumenie a obnoviť atmosféru priateľstva a dôvery, ktorá – tak ako za dní pápeža Jána Pavla II. – tiež vládla za celého môjho pontifikátu a, vďaka Bohu, ďalej vládne.“
Aféra spojená s Williamsonom tak aj zo spätného pohľadu vyzerá presne ako na začiatku: dobre myslené gesto, ale informačne, komunikačne a mediálne zúfalo nezvládnuté. Staromódna láskavosť – staromódna v tom, že nebrala do úvahy bežné možnosti tejto doby – tak zrejme poškodila povesť Vatikánu omnoho výraznejšie ako otázka „kondómy pre Afriku – áno či nie“.
.mg
Ruské plány
Rusko plánuje masívne prezbrojiť armádu a počas najbližších troch rokov investovať až 140 miliárd dolárov. Oznámil to ruský prezident Dmitrij Medvedev vo svojom vystúpení pred špičkami ruskej armády. O tom, že ruská zastaraná armáda potrebuje prezbrojiť, niet pochýb, Medvedevova iniciatíva sa však chápe ako príprava pôdy na stretnutie s americkým prezidentom Obamom.
.jd
Moc ulice
Francúzsku opäť vládne ulica. Milióny Francúzov sa na štrajkoch zúčastnili priamo a tri štvrtiny verejnosti ich v tom podporujú. Štrajk podporilo všetkých osem silných odborových zväzov a v prvom rade stál aj poštár Olivier Besancenot, ktorý vedie novú antikapitalistickú stranu. Prezident Sarkozy ustúpil a oznámil, že momentálne žiadne ďalšie reformy neplánuje.
.jd
Výpovede
Izraelský denník Haaretz uverejnil slová študentov vojenskej akadémie, ktorí slúžili počas zásahu v Gaze, a teraz sa vyjadrovali k tomu, čo pokladajú za príklad „brutalizácie armády“. Hovorili o streľbe na civilistov a o atmosfére, v ktorej sa životy palestínskych civilistov pokladali za menejcenné. Izraelská armáda odpovedala vyhlásením, že incidenty začína vyšetrovať.
.mg
Bilión
Americká centrálna banka (FED) chce do ekonomiky naliať ďalších 1,25 bilióna dolárov. Táto suma šokovala aj mnohých európskych politikov. Údiv neskrýval ani český premiér M. Topolánek: „Vidieť, že americké školstvo nemá dejiny vlastnej krajiny spracované veľmi dobre, pretože keby si niečo prečítali o 30. rokoch minulého storočia, tak by vedeli, že toto k cieľu nevedie.“
.mh
I ♥ IRAN
Iránci mohli začiatok svojho nového roku osláviť aj s videoposolstvom amerického prezidenta, určeným pre niektoré médiá regiónu. Barack Obama v ňom po anglicky, no s perzskými titulkami ponúkol začiatok novej éry vzájomných vzťahov USA a Iránu. Dokonca vyhlásil, že „Spojené štáty si želajú, aby iránska islamská republika zaujala svoje legitímne miesto v spoločenstve národov“. O tom, ako Irán dodržiava ľudské práva, viac na s. ...
.mg
José Manuel Barroso
Komisii končí mandát, ale Barroso chce v Bruseli zostať aj ďalších päť rokov. Rozhodne sa o tom na summite EÚ v júni, krátko po voľbách do EP. Pravicové strany z EPP však Barrosa podporujú už dnes, a rovnako kancelárka Merkelová a premiér Brown.
Josef Fritzl
Rakúsky netvor bol za obrovskej pozornosti médií v meste St. Pölten odsúdený na doživotie. Krátko predtým sa ku všetkým zločinom vrátane vraždy, znásilňovania a zotročovania sám priznal a zvyšok života strávi v psychiatrickej liečebni jednej rakúskej väznice.
Mirek Topolánek
Česká opozícia chce odvolať premiéra Topolánka. Jeho vláda visí na hlase prebehlíkov a situácii neprospieva správanie jeho poradcu ani vylúčenie dvoch poslankýň zo Strany zelených. Topolánek sa bráni útokom a hovorí o manipulovaní prezidentských volieb.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.