Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boj o rozhlas

.časopis .týždeň doma

STV už niekoľko mesiacov riadi nominant vládnej koalície, tá však – zdá sa – nie je s vplyvom vo verejnoprávnych médiách spokojná. Rozhlas má vedenie, ktoré koalícia neovplyvnila, a to sa jej nepáči. Čo chystá?

STV už niekoľko mesiacov riadi nominant vládnej koalície, tá však – zdá sa – nie je s vplyvom vo verejnoprávnych médiách spokojná. Rozhlas má vedenie, ktoré koalícia neovplyvnila, a to sa jej nepáči. Čo chystá?
Minulotýždňové mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru pre kultúru a médiá prebehlo bez väčšej pozornosti. Málokto asi očakával, že by mohol byť svedkom takého zrejmého poodhalenia, že po „dobytí“ Slovenskej televízie sa ďalším koaličným cieľom môže stať verejnoprávny rozhlas.



.s kladivom v ruke
Vládni poslanci si na zasadnutie pozvali generálnu riaditeľku SRo Miloslavu Zemkovú a podrobili ju zdrvujúcej kritike. Ako sa na správnych zástupcov ľudu patrí, argumentovali tým, že konajú výhradne v záujme verejnosti. To, že verejnosť je krokmi vedenia rozhlasu skutočne pobúrená, mali dokumentovať aj zhromaždení zástupcovia ľudu. Viacerí z nich sú však zo zázemia vládnych strán – ľudia, ktorí ťažko nesú, že napriek volebnému víťazstvu im „pravicová“ riaditeľka bráni uskutočniť v rozhlase tie správne pronárodné predstavy.
Tvrdia napríklad, že „len barbar dokáže k dielu, ktoré formovali generácie tvorcov, pristúpiť s ťažkým kladivom v ruke a vidiac pred sebou len bezduchý stavebný materiál, tu okyptiť, tam rozdrviť, na hlavu prevrátiť a v duchu postmoderny plastelínovými prílepkami zavŕšiť perestrojku čohosi na úbohé nič“.
Okrem patetického plaču sa na výbore aj výdatne kádrovalo. Oponentom z radov politikov a „verejnosti“ sa napríklad nepáčilo, že v rozhlase pôsobia aj niektorí novinári z bývalého Rádia Slobodná Európa. Že politici radia manažérom formálne nezávislej inštitúcie, ktorý novinár tam má či nemá pracovať, neprekážalo nikomu. Ani prítomnej šéfke Slovenského syndikátu novinárov Zuzane Krútkej nie. Zemková dostala po niekoľkých hodinách zdrvujúcej kritiky tridsať minút na odpoveď, tá však viacerých poslancov vôbec nezaujímala. „Na konci zasadnutia za mnou prišiel poslanec zo Smeru Ján Podmanický a povedal mi, že keby on musel sedem hodín čeliť takejto kritike, tak sa vzdá funkcie. Odpovedala som mu, že to beriem na vedomie, ale pýtam sa, či to náhodou nie je politický nátlak,“ opisuje svoj zážitok z výboru Zemková. „Nebolo to zasadnutie výboru, ale lynč a som veľmi smutný, že som to musel viesť. Podľa mňa sa začala systematická príprava na to, aby sa vládna koalícia mohla zmocniť vedenia rozhlasu,“ hovorí šéf výboru a poslanec za KDH Pavol Minárik.
.keď chýbajú fakty
„Poslucháčska skupina SRo je sklamaná,“ tvrdil vo výbore poslanec za SNS Sergej Chelemendik. Jeho tézu však prieskumy nepotvrdzujú – nielenže sa nedá hovoriť o odlive poslucháčov, naopak, podľa najnovšieho výskumu počúvanosť všetkých okruhov SRo stúpla. Dá sa samozrejme, namietať, že ide iba o jeden výskum. Dá sa hovoriť o vplyve nedávnej reklamnej kampane. Rozhodne sa však nedá tvrdiť, že rozhlasu hromadne odchádzajú poslucháči.
Časť výhrad sa týkala aj nového prerozdelenia frekvencií medzi jednotlivými okruhmi rozhlasu. Tento krok skutočne na niektorých miestach viedol k tomu, že poslucháči mali krátkodobo problém naladiť si svoju obľúbenú stanicu. Bolo to tak v prípade Rádia Devín v Košiciach či Rádia FM v niektorých mestách na strednom Slovensku. Niektoré z týchto problémov však už rozhlas odstránil, ďalšie postupne odstraňuje. Navyše, prerozdelenie frekvencií bolo nutným krokom. Do januára tohto roku totiž rozhlas len fiktívne vysielal na piatich celoplošných okruhoch, teda tak, ako mu predpisuje zákon. Tým, že sa preusporiadali frekvenčné okruhy, sa pri všetkých piatich dostal nad úroveň 80 percent pokrytia. Sú oblasti, kde je prijímanie signálu stále problémom, reálne si však dnes Slovenský rozhlas môže naladiť viac poslucháčov.
Ďalším terčom kritiky boli programové zmeny v rozhlase, najmä to, že údajne rezignoval na staršiu generáciu. Viacerí poslucháči sa vraj výboru sťažovali, že ubudla slovenská hudba na úkor agresívnej americkej. Aká je skutočnosť? V rozhlase je na tento rok schválený pomer 35 percent slovenskej a 65 percent zahraničnej hudby. Je to presne taký istý pomer ako v posledných piatich rokoch. Je pravda, že ubúda produkcia z 50. a 60. rokov na úkor hudby z rokov 80. a 90., lenže ľudia, ktorí odrástli na pesničkách z tohto obdobia a páčia sa im, tvoria čoraz väčšiu časť koncesionárov. Je to až také nepochopiteľné? „Žiadne rádio nie je stav, ale proces. Nemôže zastať v jednom historickom bode. Pred programovými zmenami sme si urobili špeciálne prieskumy, podľa ktorých sme upravovali vysielaciu štruktúru. Tá úprava vôbec nebola taká dramatická, ako sa to dnes prezentuje,“ vysvetľuje Zemková.
.rozhorčená verejnosť?
„Slovenský rozhlas podľa názoru občanov nespĺňa verejnoprávne poslanie,“ vyhlásil poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Kto sú tí nespokojní občania a ako dávajú svoje názory najavo? Podľa šéfa Rady pre rozhlasové vysielanie Vladimíra Taliana dostala táto kontrolná inštitúcia rozhlasu v čase po programovej zmene (od 29. januára tohto roka) 70 sťažností, z toho štyri mali charakter otvoreného listu. „Veľa ľudí sa sťažovalo len všeobecne, že nesúhlasí s programovými zmenami, ale neuviedli konkrétne výhrady,“ hovorí Talian. Ďalšie sťažnosti sa týkali redukcie orchestra. Drvivá časť z nich však boli podľa Taliana podporné stanoviská od iných orchestrov a inštitúcií.
Niektorým divákom sa nepáčilo zrušenie relácie Nočné dialógy s politikmi a jej nahradenie reláciou Z prvej ruky. Argumentovali stratou možnosti telefonicky priamo vstupovať do vysielania a klásť otázky. Kto však niekedy počul túto reláciu, asi sa len ťažko mohol ubrániť dojmu, že cieľom živého vstupu bolo len zriedka položenie konkrétnej otázky. Značná časť poslucháčov telefonovala s jediným zámerom – niekomu vynadať a najlepšie tomu, kto práve nie je v štúdiu. „Vysielateľ je podľa zákona zodpovedný za všetko, čo odvysiela, teda aj za vstup poslucháča. Mali sme viacero upozornení, že poslucháči použili vulgarizmus či invektívy, na ktoré sa nedalo reagovať. Hrozili nám za to pokuty,“ tvrdí Zemková.
Niekoľko poslucháčov sa sťažovalo aj na to, že svoju reláciu bude mať v rozhlase Štefan Hríb (šéfredaktor .týždňa). Tieto listy však podľa Taliana prišli ešte predtým, ako sa s  reláciou začalo, a teda nemali ju možnosť počuť.
.možné scenáre
Z množstva i obsahu sťažností vyplýva, že občania programové zmeny či ohrozenie verejnoprávnosti nevidia zďaleka tak dramaticky ako poslanci Smeru, SNS a HZDS, ktorí rozhlas tvrdo kritizujú. Oháňajú sa verejnosťou, ktorú tvorí niekoľko desiatok občanov. Ignorujú fakt, že rozhlas výrazne zlepšil hospodárenie a po rokoch dlhov má dnes vyrovnaný rozpočet.
Ako jediné logické vysvetlenie sa preto núka snaha o politické ovládnutie rozhlasu. Možných scenárov je niekoľko. Brutálny – zmenou zákona a transformáciou verejnoprávnych médií na štátne pod priamym riadením ministerstva kultúry. Elegantnejší – keď parlament dvakrát konštatuje, že rozhlasová rada porušuje zákon, bude to mať za následok jej odvolanie. Koaličná väčšina už zabezpečí zvolenie nových spoľahlivých členov a cesta k výmene riaditeľky bude otvorená. Dosiahnuť sa môže napríklad tak, že výbor bude radu zavaľovať množstvom úloh s nesplniteľnými termínmi. Do úvahy prichádza aj scenár zákerný. Vláda sa môže vyhýbať financovaniu vysielania na stredných vlnách (ktoré vyplýva zo zákona) či riešeniu starého dlhu voči Rádiokomunikáciám a prezentovať vedenie ako babrákov.
Vládni poslanci vyhlasujú, že chcú otvoriť verejnú diskusiu o riešení problémov rozhlasu. Má to dva háčiky: Okrem nich problémy pociťuje ako vážne málokto. A tiež, že viac než verejnú debatu to pripomína politický útok.  
JOZEF MAJCHRÁK

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite