Rozhovor s Aladárom Horváthom, rómskym občianskym aktivistom a publicistom v Maďarsku.
.ako dlho sa venujete tejto problematike?
Pochádzam z Miškovca, kde som sa aktívne zúčastnil premien v roku 1989. Mestská rada chcela zriadiť v roku 1988 so súhlasom komunistickej strany rómske geto, proti čomu som vystúpil a stal som sa známy v celej republike. V rokoch 1990 až 1991 som bol parlamentným poslancom za socialistov. V roku 1995 sme založili Nadáciu pre občianske práva Rómov a stal som sa jej šéfom. S pomocou sociálnych pracovníkov a právnikov sa venujeme interetnickým konfliktom.
.v čom vidíte príčiny narastania interetnických konfliktov v Maďarsku?
Nemožno zovšeobecňovať, lebo istá časť konfliktov sa odohráva medzi občanmi, nie príslušníkmi etník. Etnickým problémom sa to stáva, keď to tak označia úrady a vyšetrovacie orgány. Treba vychádzať z toho, že do pádu režimu v roku 1989 žili Cigáni integrovane s majoritou, mali prácu. Potom začali „vypadávať“ zo spoločnosti, dnes je takých ľudí v Maďarsku asi milión, z toho tretina sú Cigáni. Hovorím o nich ako o podspoločnosti. Väčšinou sú ticho, hladujú a prijímajú osud – iba malá časť pácha kriminalitu.
.aké vidíte riešenia?
Potrebujú možnosti na štúdium a pracovné príležitosti. Policajný nátlak je iba dočasným riešením. Terajšia vláda je politicky impotentná. Je náhoda, že ešte nevypukli ostrejšie pouličné boje, pretože súčasne s „podspoločnosťou“ sa objavila aj radikálna pravica. Majú spoločný prameň. .budú interetnické konflikty v Maďarsku narastať?
Nielen v Maďarsku. Treba začať veľké stavby, diaľnice a dať Cigáňom prácu. Naša nadácia navrhuje splácanie hypoték a úverov vo výške maximálne 10-tisíc forintov mesačne, oddialenie splátok na dodávky vody a tepla. Vypracovali sme osembodový návrh, ktorý sme predniesli premiérovi Gyurcsányovi. Treba však, aby teraz, v čase krízy, EÚ zastavila rôzne potemkinovské projekty.
.čo máte na mysli?
Obnovu hradov alebo zámkov v čase, keď tisíce ľudí hladujú.
.čo sa zmení, ak by sa vrátil k moci FIDESZ?
Neviem veštiť, čo bude. Tak ako v iných oblastiach, ani v cigánskej problematike FIDESZ nepovedal nič konkrétne. Kým spoločnosť „nevylezie“ zo psychózy, že všetko je nezmieriteľne ľavicové alebo pravicové, tak dovtedy nebude šanca riešiť túto otázku.
.čo si myslíte o politickej participácii maďarských Rómov?
Zakladanie strán na etnickom princípe je segregácia. Niekoľko Cigáňov sa dostalo do parlamentu na kandidátkach veľkých strán. Ich šéfovia dbali o to, aby počas výkonu mandátu získali maturitu alebo študovali na univerzitách. Tí poslanci sa snažia, ale zatiaľ nie sú schopní predkladať návrhy zákonov a lobovať.
.ako dlho sa venujete tejto problematike?
Pochádzam z Miškovca, kde som sa aktívne zúčastnil premien v roku 1989. Mestská rada chcela zriadiť v roku 1988 so súhlasom komunistickej strany rómske geto, proti čomu som vystúpil a stal som sa známy v celej republike. V rokoch 1990 až 1991 som bol parlamentným poslancom za socialistov. V roku 1995 sme založili Nadáciu pre občianske práva Rómov a stal som sa jej šéfom. S pomocou sociálnych pracovníkov a právnikov sa venujeme interetnickým konfliktom.
.v čom vidíte príčiny narastania interetnických konfliktov v Maďarsku?
Nemožno zovšeobecňovať, lebo istá časť konfliktov sa odohráva medzi občanmi, nie príslušníkmi etník. Etnickým problémom sa to stáva, keď to tak označia úrady a vyšetrovacie orgány. Treba vychádzať z toho, že do pádu režimu v roku 1989 žili Cigáni integrovane s majoritou, mali prácu. Potom začali „vypadávať“ zo spoločnosti, dnes je takých ľudí v Maďarsku asi milión, z toho tretina sú Cigáni. Hovorím o nich ako o podspoločnosti. Väčšinou sú ticho, hladujú a prijímajú osud – iba malá časť pácha kriminalitu.
.aké vidíte riešenia?
Potrebujú možnosti na štúdium a pracovné príležitosti. Policajný nátlak je iba dočasným riešením. Terajšia vláda je politicky impotentná. Je náhoda, že ešte nevypukli ostrejšie pouličné boje, pretože súčasne s „podspoločnosťou“ sa objavila aj radikálna pravica. Majú spoločný prameň. .budú interetnické konflikty v Maďarsku narastať?
Nielen v Maďarsku. Treba začať veľké stavby, diaľnice a dať Cigáňom prácu. Naša nadácia navrhuje splácanie hypoték a úverov vo výške maximálne 10-tisíc forintov mesačne, oddialenie splátok na dodávky vody a tepla. Vypracovali sme osembodový návrh, ktorý sme predniesli premiérovi Gyurcsányovi. Treba však, aby teraz, v čase krízy, EÚ zastavila rôzne potemkinovské projekty.
.čo máte na mysli?
Obnovu hradov alebo zámkov v čase, keď tisíce ľudí hladujú.
.čo sa zmení, ak by sa vrátil k moci FIDESZ?
Neviem veštiť, čo bude. Tak ako v iných oblastiach, ani v cigánskej problematike FIDESZ nepovedal nič konkrétne. Kým spoločnosť „nevylezie“ zo psychózy, že všetko je nezmieriteľne ľavicové alebo pravicové, tak dovtedy nebude šanca riešiť túto otázku.
.čo si myslíte o politickej participácii maďarských Rómov?
Zakladanie strán na etnickom princípe je segregácia. Niekoľko Cigáňov sa dostalo do parlamentu na kandidátkach veľkých strán. Ich šéfovia dbali o to, aby počas výkonu mandátu získali maturitu alebo študovali na univerzitách. Tí poslanci sa snažia, ale zatiaľ nie sú schopní predkladať návrhy zákonov a lobovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.