Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri postrehy

.časopis .týždeň v ekonomike

Rekreačné poukážkyMinisterstvo hospodárstva, zodpovedné za kvalitu podnikateľského prostredia, pripravilo návrh na jeho „zlepšenie“.

Rekreačné poukážky
Ministerstvo hospodárstva, zodpovedné za kvalitu podnikateľského prostredia, pripravilo návrh na jeho „zlepšenie“.  Zavedú sa rekreačné poukážky. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť. Hm, porovnávaniu konkurencieschopnosti ekonomík sveta sa venuje viacero renomovaných inštitúcií. Svetová banka, Svetové ekonomické fórum, OECD, EBRD, IMD... 


Tie sledujú vývoj stoviek rôznych ukazovateľov, napríklad vymáhateľnosť práva, pružnosť trhu práce, výšku odvodového a daňového zaťaženia, úroveň korupcie a byrokracie, výšku dovozných bariér, kvalitu vzdelania či ochranu súkromných investícií. Vydávanie rekreačných poukazov veru nesleduje žiaden z týchto subjektov. Ani ako lokálnu pozoruhodnosť, pokiaľ viem. Po roku 1989 sa naša ekonomika stáva čoraz viac súčasťou celosvetového trhu, na ktorom sa nedá vyhnúť tlaku konkurenčného prostredia. Súťažíme na trhu výrobkov, služieb, ale aj hospodárskych systémov. Ak chceme uspieť, mali by sme sledovať, čo sa deje inde, u konkurentov. Dá sa to zistiť aj bezplatne na internete.

Hĺbka analýz
Občas sa stane, že futbalový tréner odpovie na otázku novinára „Prečo ste prehrali 1:2 takto: „Súper dal dva góly, my iba jeden a už sa nám nepodarilo vyrovnať.“ Z našich radov (ekonómov) sa zasa často pri „analýzach“ hospodárskeho rastu ozýva, že bol ťahaný spotrebou či exportom. Najvyššie kruhy tvrdia, že ekonomika u nás rastie, lebo ľudia boli ochotní pracovať za nízke mzdy. Iste. Ibaže analýza má nenulovú hodnotu, iba ak sa z nej dá odvodiť niečo užitočné. Skúsme teda, čo sa dá odvodiť z uvedených „analýz“: Ak chcete vyhrať zápas, nesmiete dostať viac gólov, než dáte. Ak chcete zvýšiť hospodársky rast, spotrebúvajte viac, napríklad pite viac borovičky. Prípadne, ak chcete, aby ekonomika rástla aj naďalej, znížte mzdy. Napríklad sestričkám a učiteľom. Problém nedostatočnej hĺbky analýz má podľa mňa pomerne hlboké príčiny. Najdôležitejšou je tolerancia spoločnosti voči alibizmu. Ak totiž poviete, že sme prehrali, lebo súper dal viac gólov, určite sa nevystavíte riziku vzniku polemiky. Ak ale poctivo hľadáte príčinu prehry a poviete, že útočníci nedostatočne trénovali, že majiteľ klubu nebol ochotný kúpiť dobrého brankára, alebo že sa vám zdá, že brankár predal zápas, máte do konca života o zábavu postarané.

Nezisk
V diskusii o ziskovom či neziskovom charaktere zdravotných poisťovní sa málo používa tento argument: V niektorých prípadoch si v praxi (a nielen v zdravotníctve) vyberáme dodávku služby alebo tovaru neziskovým spôsobom. Je to vtedy, ak vopred nedokážeme dostatočne presne opísať, aký produkt chceme kúpiť a súčasne si trúfneme skontrolovať náklady dodávateľa. Napríklad pri rekonštrukcii bytu si môžeme dohodnúť, že dodávateľ si nechá povedzme štyri percentá na vlastnú odmenu a zvyšok budú náklady. To však predpokladá, že máme schopnosť a kapacitu posúdiť, či firma nekúpila predražený materiál, či nezamestnala príliš drahých remeselníkov, či nepracovali zbytočne dlho a podobne. To všetko sú totiž spôsoby, ako si môže dodávateľ v neziskovom prostredí vytvoriť „zisk“ – jednoducho si napríklad objedná predražené kachličky a s dodávateľom sa dohodne na deľbe cenového rozdielu. Ak nie sme schopní a ochotní toto všetko skontrolovať, je lepšie nechať si urobiť práce v ziskovom režime. Inak sa vystavujeme riziku, že nás dodávateľ oklame a zaplatíme mu aj zvýšené náklady vyplývajúce z neefektívnosti spôsobenej jeho podvádzaním. Ak si ministerstvo zdravotníctva trúfa odkontrolovať efektívnosť použitia peňazí v zdravotníctve, má význam pripúšťať diskusiu o neziskovom charaktere časti tohto sektora. Za predpokladu, že úradníci budú schopní posúdiť, či sa v nemocniciach nenakupujú predražené prístroje, či sa neinvestuje do predražených stavebných úprav, či sa nevolia zbytočne drahé liečby, či lekári nepredpisujú zbytočne drahé lieky. Ak takúto kontrolu štát uskutočniť nedokáže, skupina ľudí, ktorí poisťovne riadia (súkromníci či politici) si dokážu „zisk“ zo systému zobrať. Spôsobom, ktorý systém ešte viac predraží.  
.eugen Jurzyca, riaditeľ INEKO.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite