Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Silné témy, tvorivé ženy

.peter Nágel . .časopis .film

Berlínsky filmový festival sa niesol v rytme osvedčeného konceptu. Početnú štafáž hollywoodskych celebrít vyvažovali silné témy, ktorých politický akcent je pre tunajšiu metropolu príznačný. Výsledná poľovačka na „medvede“ to len potvrdila.

Berlínsky filmový festival sa niesol v rytme osvedčeného konceptu. Početnú štafáž hollywoodskych celebrít vyvažovali silné témy, ktorých politický akcent je pre tunajšiu metropolu príznačný. Výsledná poľovačka na „medvede“ to len potvrdila.


Zasiahne prehlbujúca sa globálna hospodárska kríza aj do prvého festivalu z „veľkej trojky“ (okrem Berlinale jú tvoria festivaly v Cannes a v Benátkach)? Otázka, ktorá nemohla ostať nevyslovená. „Toto Berlinale sa jednoznačne postavilo proti kríze,“ okorenil záverečný ceremoniál usmiaty Dieter Kosslick, ktorého riaditeľský mandát sa aktuálne predĺžil do roku 2013 (v čele je od roku 2001). „Najväčším prekvapením sa pre mňa stala neuveriteľná atmosféra festivalu. Berlinale potvrdilo, že je filmovou udalosťou v prvom rade pre divákov, ktorí svojím nadšením vyjadrujú lásku k filmu.“
Optimistické slová mohol podoprieť excelentnými číslami: program ponúkol 383 titulov, ktoré ožili prostredníctvom viac ako 1 200 predstavení. Festival navštívilo takmer 20-tisíc návštevníkov zo 136 krajín. A predalo sa rekordných vyše 270-tisíc vstupeniek, čo je o 30-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku.
.hviezdy nad Berlínom
Zdalo by sa, že jedenásť berlínskych dní sa nieslo v znamení hviezd. Demi Moore, Michelle Pfeiffer, Clive Owen, Keanu Reeves, Renée Zellweger, Kate Winslet, Angela Bassett, Robin Wright Penn, Willem Dafoe naznačovali, že Hollywood nemá najmenší problém predstaviť sa na druhom konci zemegule aj v studenej zime. Možno síce argumentovať, že spomínané hviezdne mená predstavili väčšinou značne diskutabilné filmy. To však nič nemení na tom, že Berlinale ostáva dôležitým miestom pre hviezdy, a preto má neoddiskutovateľnú pozíciu v kalendári svetových festivalov. Berlín je navyše vyhľadávanou lokalitou pre veľké produkcie: aj počas Berlinale v štúdiach v Babelsbergu nakrúcali napríklad Quentin Tarantino a Roman Polansiki.

.ocenené Peru
Berlínsky festival sústreďuje na seba veľkú medzinárodnú mediálnu pozornosť. Akreditovalo sa viac ako tritisíc novinárov z celého sveta, ktorí si vychutnávali tunajší fenomén: Berlinale síce patrí očakávaným hviezdam, ale ceny sa rozdeľujú spravidla „zvyšku“ sveta. Najvyššie ocenenie putovalo v posledných rokoch do krajín, ktoré určite nepatria k festivalovým premiantom (Brazília, Čína, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika). Aj tentoraz sa predpokladalo, že sedemčlenná jury na čele s neodhadnuteľne silnou Tildou Swinton z osvedčeného koloritu príliš nevybočí. A záverečný verdikt „nesklamal“.

Zlatého medveďa (uchádzalo sa oň 18 filmov) si odniesla 32-ročná peruánska režisérka Claudia Llosa za svoj druhý hraný film La teta asustada (Mlieko utrpenia). Obrovské prekvapenie – prvýkrát v histórii je peruánsky film v berlínskej súťaži a hneď získa najvyšší triumf! Hlavnou hrdinkou je večne ustráchané dievča, ktoré svoj permanentný strach akoby nasalo s materským mliekom. Narodila sa totiž znásilnenej matke, jednej z mnohých obetí zneužívania v dôsledku politického násilia v krajine v 80. rokoch minulého storočia. Mladá Fausta je postihnutá zvláštnou chorobou, ktorou údajne trpia Peruánky, čo zažili roky teroru v čase pôsobenia gerilovej organizácie Svetlý chodník. „Cena je pre Peru, pre našu krajinu,“ vyhlásila silne dojatá režisérka po prevzatí pozlátenej sošky a dodala: „Pre mňa je dôležité, aby sa spomenulo na ženy, ktoré sužovalo násilie, a aby sa uctili, pretože o tom v mojej vlasti takmer nikto nehovorí.“ Filmu, určenému pre vnímavého diváka, nemožno uprieť štylistickú precíznosť, vizuálnu presvedčivosť, úspornosť dialógov a predovšetkým silné posolstvo.

.najlepší film?
Pre mnohých z prítomných novinárov bol najlepším filmom festivalu uruguajsko-argentínsko-holandsko-nemecká koprodukcia Gigante argentínskeho tvorcu Adriana Binieza. Troma cenami to napokon potvrdila aj porota. Veľkú cenu jury, Cenu Alfreda Bauera (za inováciu vo filme) i Cenu za najlepší debut získal minimalistický portrét nesmelého strážcu v supermarkete, ktorého posadnutosťou sa stane sledovanie upratovačky prostredníctvom priemyselných kamier. Striedmy a ľudský príbeh, vyznačujúci sa napriek vážnej téme humorom a spontaneitou.
Druhú cenu Alfreda Bauera si prevzal 84-ročný klasik Andrzej Wajda za komornú drámu Tatarak (Sladká horúčka), v ktorej spojil literárnu predlohu Jaroslawa Iwaskiewicza s autentickou rodinnou tragédiou protagonistky filmu, známej herečky Krystyny Janda.
„Povinné“ percentá pre domácu kinematografiu tentoraz zastupovovala snímka režisérky Maren Ade Alle Anderen (Všetci ostatní), ktorej porota udelila druhú Veľkú cenu, ako aj Cenu pre najlepšiu herečku (Rakúšanke Birgit Minichmayr). Vzťahová dráma síce príliš neoslovila mimonemeckých recipientov, zato potvrdila jeden z trendov tohtoročného Berlinale – dominantný postoj silných žien pred a za kamerou. Túto tému rozvíjali viac alebo menej úspešne aj dánska snímka Lille soldat (Malá vojačka) režisérky Annette K. Olesen, Rage (Zlosť) Sally Potter, The Reader (Predčítač) Stephena Daldryho, Cheri Stephena Frearsa, Katalin Varga Petra Stricklanda alebo spomínaný Tatarak.
Strieborného medveďa za najlepší scenár získali Oren Moverman a Alessandro Camon za americký príbeh The Messenger (Posol) debutujúceho O. Movermana. Zachytáva osudy dvoch armádnych dôstojníkov, ktorí po návrate z Iraku dostávajú nevďačnú úlohu informovať rodiny o úmrtiach ich synov, bratov či manželov padlých v tej istej vojne. Silnému príbehu dominujú herecké výkony Bena Fostera a Woodyho Harrelsona.
Za najlepšiu réžiu porota ocenila iránskeho tvorcu Asghara Farhadiho za jeho pomerne nekonvenčný pohľad na iránsku dobre situovanú „strednú“ triedu s názvom Darbareye Elly (Hľadá sa Elly).
Azda najviac skloňovaným favoritom na Zlatého medveďa sa stal francúzsky tvorca alžírskeho pôvodu Rachid Bouchareb so snímkou London River, týkajúcou sa teroristických útokov na londýnske metro v júli 2005. Komorný príbeh spojil kresťanskú matku s muslimským otcom, hľadajúcim svoje deti bezprostredne po atentáte. Hoci časť kritikov snímke vyčítala istú dávku politickej nekorektnosti, jeho umelecké kvality prevážila realizačná precíznosť a civilné interpretácie protagonistov Brendy Blethyn a Sotiguia Kouyatého. A práve 73-ročný rodák z Mali si prevzal striebornú sošku za mužský herecký výkon. Ten sa postaral aj o patričné vzrušenie v dvaapoltisícovej sále festivalového paláca, keď svoju ďakovnú reč v dĺžke takmer 20 minút využil na filozofovanie a rozprávanie berberských príbehov.
Čestným Zlatým medveďom za celoživotné dielo dekoroval Dieter Kosslick 84-ročného Mauricea Jarreho, okrem iných aj držiteľa troch Oscarov za hudbu k filmom Lawrence z Arábie, Doktor Živago a Cesta do Indie.

.publikum, trh
Hoci najmä americkí novinári sa ešte v priebehu festivalu vyjadrovali s patričným dešpektom o kolísavej úrovni Berlinale, nemeckí diváci a fanúškovia nedali na svoju „top“ udalosť dopustiť. Berlín žije festivalom naplno. To je neoddiskutovateľné plus v porovnaní s odvekými konkurentmi Cannes a Benátkami. Napriek prírodnému (zimné počasie) a vonkajšiemu (veľkomesto) hendikepu dominuje prirodzený kontakt s bežným divákom. Program v Cannes a Benátkach je z tohto hľadiska striktne uzavretá záležitosť. V Berlíne sa premieta po celom meste vo všetkých veľkých kinách. Ani najväčšie hviezdy tu nie sú žiadne tabu. Získať autogram, stretnúť sa vo foyer kina alebo diskutovať po predstavení nie je nič výnimočné. Aj to jeden z dôvodov, prečo sem obdivované celebrity rady chodia. Nielen červený koberec, honosné kluby, snobské párty, ale aj priamy kontakt s nadšenými divákmi nie sú žiadnymi povinnými jazdami
Prejavila sa teda svetová hospodárska kríza na festivale? Odpoveď mal poskytnúť Berlínsky filmový trh. Reakcie však boli opatrné, a vôbec nie jednoznačné. Renomované spoločnosti oznámili, že žiadny veľký obchod neurobili. „Chýbali projekty, ktoré by hýbali trhom,“ vyhlásil   Alex Walton, obchodný šéf spoločnosti Paramount Vantage. Kontrakty sa uzavierali nanajvýš pri projektoch s rozpočtom 4 až 8 miliónov dolárov. Projekty medzi 20 – 45 miliónov dolárov, označované ako strednonákladné, mali zrazu minimum garancií a javili sa ako riskantné. „Ak sa neponúka komerčný titul s hviezdnym obsadením alebo veľmi špecifický umelecký film, je taký projekt veľmi ťažké financovať alebo predať,“ povedal britský obchodný zástupca Will Machin. Je zložité v tejto situácii odhadnúť, do akej miery sa pod tento stav podpísala skutočnosť, že postavenie Berlínskeho trhu je skôr preceňované. Najpodstatnejší obchod sa už dlhodobo koná v Cannes. Jasný signál však nezaznel. Finančná kondícia kľúčových hráčov svetového filmového biznisu ostáva aj naďalej neprehľadná…

Autor je programový riaditeľ Art Film Fest.


„Slovensko vstáva z popola!“
Tento expresívny titulok použila spravodajkyňa MF Dnes v článku glosujúcom prítomnosť českých a slovenských filmov v Berlíne. Hoci ani jedna krajina nemala svojho zástupcu v hlavnom programe, zopár filmov uviedli na filmovom trhu. Slovensko predstavilo päť noviniek – Pokoj v duši, Nedodržaný sľub a Ženy môjho muža a tiež dve koprodukcie (Tobruk a Sněženky a machři po 25 letech). Uvedenie filmu na takom prestížnom festivale je síce zaujímavá skúsenosť predovšetkým pre jeho tvorcov, ale ešte dôležitejšou vecou sú nadviazané kontakty a následná komunikácia. Získať zástupcu renomovanej distribučnej spoločnosti pre menšiu a menej známu kinematografiu je vždy beh na dlhú trať. Potvrdila to aj producentka Veronika Skořepová (Pokoj v duši): „Sme v rokovaniach s dvoma európskymi spoločnosťami, ktoré prejavili predbežný záujem. Marec-apríl, to je obdobie, keď by sme mali poznať definitívne vyjadrenie.“ Iný spôsob „prieniku“ do európskej distribúcie zvolila spoločnosť SPI International, ktorá vo svojom portfóliu zriadila divíziu na propagáciu a uvádzanie slovenských filmov v zahraničí. Tak či onak, dnes nestačí už len film nakrútiť a uviesť v domácej distribúcii. Slovenský film by sa mal stať aj medzinárodným obchodným artiklom.
.pn
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite