Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Médiá

. .časopis .ostatné

TELEVÍZIE Žltá rodinka s novou zvučkou
Nová zvučka, zvýšená kvalita a veľká kampaň. Všetky tieto znaky sprevádzajú oslavy dvadsiateho výročia asi najslávnejšieho animovaného seriálu na svete – Simpsonovci. Takmer po dvadsiatich rokoch zažil najdlhšie vysielaný seriál Ameriky prerod. Televízna stanica Fox ho začala vysielať vo vysokom rozlíšení. So zmenou kvality bola predstavená aj nová úvodná zvučka. Až na niekoľko zmien je zvučka rovnaká, Líza stále hrá na saxofóne, Bart je po škole a Marge s Meggy šoférujú. Takmer po dvadsiatich rokoch sa v nej už objavujú aj dedko Simpson, Apuové deti a Bob. Diváci sa teda nemusia obávať výrazných zmien. Kampaň k okrúhlemu výročiu obľúbeného animovaného seriálu sa nesie pod heslom Best. 20 Years. Ever. Skončí sa 14. januára 2010, keď žltá rodinka oslávi dvadsať rokov na televíznych obrazovkách.
Slovenskí fanúšikovia sa série s novou zvučkou a kvalitou zrejme ešte dlho nedočkajú. Najnovšie práva na vysielanie seriálu odkúpila televízia Joj, ktorá však zaplatila len za časti, ktoré už odvysielala STV. Dôvodom je najmä audiovizuálny zákon z minulého roku. Ten prikazuje slovenským televíziám, aby uvádzali všetky časti seriálov, ktoré ešte nemali na Slovensku premiéru, v slovenskom jazyku. Pre Joj by to znamenalo predabovanie všetkých nových častí alebo využite alternatívy v podobe slovenských titulkov. Obe možnosti predstavujú veľký zásah do Simpsonovcov, na ktorý by si diváci ťažko zvykali. Okrem toho by sa televízii zvýšili náklady na vysielanie najznámejšieho animovaného seriálu na svete.
.veronika Folentová

MÉDIA Študovať žurnalistiku
Záujemcovia o magisterské štúdium žurnalistiky či marketingovej komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského musia čakať alebo si hľadať inú školu. Ako taktne oznámilo vedenie fakulty „s ohľadom na aktuálnu personálnu situáciu na niektorých katedrách fakulty, FiF UK v prebiehajúcom procese komplexnej akreditácie zatiaľ nepožiadala o udelenie práv na uskutočňovanie magisterských študijných programov“ – okrem iných aj žurnalistiky. Znamená to hádam, že ubudne dobrých novinárov, keď naše najstaršie univerzitné pracovisko vzdelávajúce novinárov nebude mať nejaký čas dostatok garantov na svoje štúdium? Určite nie. Ak sa aj podarí do roka – ako sľubuje dekan – obnoviť magisterské štúdium, pre úroveň slovenskej žurnalistiky to veľa znamenať nebude. Štúdium žurnalistiky prežíva totálny boom. Budúcich novinárov vychováva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Katolícka univerzita v Ružomberku, Prešovská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Bratislavská vysoká škola práva – a nevylučujem, že sa tento odbor rozšíril aj inde. Aj preto je teraz o profesorov so špecializáciou na médiá mimoriadny záujem a je ich akútny nedostatok.
Priama úmera medzi počtom študentov žurnalistiky a kvalitou slovenského novinárstva však neplatí. Pre mnohých študentov je tento odbor len ľahkou a bezbolestnou cestou k získaniu diplomu, a potom k celkom inej kariére. Dobrého novinára totiž škola nevychová. A keď je ešte škola plná teoretikov odtrhnutých od reálnej žurnalistiky, neúspešných novinárov a skostnatených pedagógov učiacich desaťročia to isté, ani nie je veľmi dôvod držať ju pri živote za každú cenu.
.eč
 

MÉDIÁ Čudný proces
Moskovský vojenský súd oslobodil štyroch mužov obžalovaných zo spoluúčasti na vražde ruskej novinárky Anny Politkovskej. Na lavici obžalovaných pritom nesedel ani objednávateľ vraždy, ani vrah. Napriek tomu sa ruský generálny prokurátor tváril spokojne, keď mohol súdu dodať štyroch vážne podozrivých spoluúčastníkov vraždy, Rusko potrebovalo ukázať svetu odhodlanie chytiť vrahov. Lenže na súde ruská prokuratúra utrpela medzinárodnú hanbu. Porote chýbali presvedčivé dôkazy, na základe ktorých by mohla rozhodnúť o vine. Dôkazy, ktoré získali vyšetrovatelia, boli slabé a mnohé sa postrácali. Ruské médiá skonštatovali, že porota zrejme nebola presvedčená o nevine štyroch obžalovaných, ale vinou zle vedeného vyšetrovania jej chýbali dôkazy, na základe ktorých by ich mohla odsúdiť.
Po tomto procese, na ktorom vyšetrovatelia aj prokurátori utrpeli verejnú hanbu, sa ruské médiá začínajú obávať, že štát zasiahne do súdneho procesu mocensky – zruší inštitút poroty. Práve tá sa ukázala ako príliš nezávislá. „Prečo meniť seba, keď je ľahšie rozbiť zrkadlo?“ napísala Komsomoľskaja pravda prorokujúc, že inštitút poroty bude zrejme zrušený. Ovplyvniť súdny proces by bolo jednoduchšie, keby rozhodoval sudcovský senát patrične motivovaný vyniesť vhodný rozsudok.
Vlastné vyšetrovanie vedie aj Novaja gazeta, kde Anna Politkovská pracovala. Gazeta si myslí, že za smrťou novinárky stojí prokremeľský čečenský prezident Ramzan Kadyrov. Kremľu by sa preto oveľa viac hodilo odsúdiť zopár neznámych Čečencov, aby bolo spravodlivosti naoko učinené zadosť. Lenže nestalo sa, čo je vlastne dobrá správa.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite