Predpovede ekonómov sú jasné: na strednú a východnú Európu dopadol zatiaľ iba tieň krízy, nie kríza samotná. Keď sa v kríze ocitajú materské firmy slovenských závodov, materské banky slovenských pobočiek a predovšetkým, keď klesne dopyt západných zákazníkov po slovenských výrobkoch, musí to tvrdo postihnúť celú slovenskú ekonomiku.
Po rokoch mohutného rastu, ktorý umožnili reformy bývalej vlády, by každé spomalenie bolo nepríjemné. To, že dnešné spomalenie je spôsobené zvonka, dokonca viac z Ameriky, by však nemalo zakryť, že doterajší ekonomický model Slovenska ako montážnej linky automobiliek, strojární a ich dodávateľov nebol dlhodobo udržateľný. Jeho najdôležitejší parameter – lacná pracovná sila – mal totiž od začiatku nastavený koniec v podobe rastúcich miezd.
To, že cena práce bola na Slovensku nízka, umožnilo podnikom uspokojiť sa predovšetkým s dobrou pracovnou disciplínou. Niektoré podniky dokonca na poslušných zamestnancoch postavili celý model – stačí, ak ľudia budú robiť presne to, čo im prikáže systém, a výsledky sa dostavia. Takáto firemná kultúra sa však po pár rokoch vyčerpá – či kvôli zmenám na trhu alebo kvôli drahšej pracovnej sile. Nízka cena práce a pracovníci, ktorí sú predovšetkým poslušní, môže byť v dnešnej situácii nahradená jedinou vecou – pracovníkmi, ktorí dokážu konať efektívnejšie, lacnejšie, tvorivejšie ako konkurencia. Len vďaka takým dokážu firmy prichádzať s vlastnými inováciami.
Na papieri to znie jednoducho, cesta k vytvoreniu inovatívneho prostredia bude však jednou z najťažších úloh v nasledujúcich rokoch. Zamestnancom, ktorých hlavnou cnosťou bolo poslúchať svojich nadriadených a bez otázok vykonávať príkazy (a ktorých ani nikto nepovzbudzoval, aby prichádzali s vlastnými nápadmi a riešeniami), potrvá dlho, kým sa odvážia samostatne uvažovať, kým uveria, že nadradení to s otázkami myslia vážne. Kríza zrejme ukončila éru strojových zamestnancov, a postavila tak Slovensko pred novú výzvu.
Problém má však hlbšie korene. Už z našich škôl vychádzajú absolventi, ktorí úspešne maturovali či promovali najmä vďaka tomu, že si vedeli zapamätať správnu odpoveď, a nie vďaka tomu, že by sami našli originálne riešenie. Dnes však už nie je veľa miesta pre hotové, naučené odpovede. Rozmýšľajú o tom učitelia? Alebo – celkom ako ich žiaci – čakajú na inštrukcie zhora?
Ako v každej kríze, aj v tejto je však aj nádej. Kríza často vedie k reflexii, k prehodnoteniu priorít a k schopnosti mobilizovať zdroje a sily. Ľudia sa v núdzi dokážu uskromniť, tvrdšie pracovať alebo dokonca – prísť s vlastným nápadom. Nové nápady sú najväčšou výzvou dneška.
Po rokoch mohutného rastu, ktorý umožnili reformy bývalej vlády, by každé spomalenie bolo nepríjemné. To, že dnešné spomalenie je spôsobené zvonka, dokonca viac z Ameriky, by však nemalo zakryť, že doterajší ekonomický model Slovenska ako montážnej linky automobiliek, strojární a ich dodávateľov nebol dlhodobo udržateľný. Jeho najdôležitejší parameter – lacná pracovná sila – mal totiž od začiatku nastavený koniec v podobe rastúcich miezd.
To, že cena práce bola na Slovensku nízka, umožnilo podnikom uspokojiť sa predovšetkým s dobrou pracovnou disciplínou. Niektoré podniky dokonca na poslušných zamestnancoch postavili celý model – stačí, ak ľudia budú robiť presne to, čo im prikáže systém, a výsledky sa dostavia. Takáto firemná kultúra sa však po pár rokoch vyčerpá – či kvôli zmenám na trhu alebo kvôli drahšej pracovnej sile. Nízka cena práce a pracovníci, ktorí sú predovšetkým poslušní, môže byť v dnešnej situácii nahradená jedinou vecou – pracovníkmi, ktorí dokážu konať efektívnejšie, lacnejšie, tvorivejšie ako konkurencia. Len vďaka takým dokážu firmy prichádzať s vlastnými inováciami.
Na papieri to znie jednoducho, cesta k vytvoreniu inovatívneho prostredia bude však jednou z najťažších úloh v nasledujúcich rokoch. Zamestnancom, ktorých hlavnou cnosťou bolo poslúchať svojich nadriadených a bez otázok vykonávať príkazy (a ktorých ani nikto nepovzbudzoval, aby prichádzali s vlastnými nápadmi a riešeniami), potrvá dlho, kým sa odvážia samostatne uvažovať, kým uveria, že nadradení to s otázkami myslia vážne. Kríza zrejme ukončila éru strojových zamestnancov, a postavila tak Slovensko pred novú výzvu.
Problém má však hlbšie korene. Už z našich škôl vychádzajú absolventi, ktorí úspešne maturovali či promovali najmä vďaka tomu, že si vedeli zapamätať správnu odpoveď, a nie vďaka tomu, že by sami našli originálne riešenie. Dnes však už nie je veľa miesta pre hotové, naučené odpovede. Rozmýšľajú o tom učitelia? Alebo – celkom ako ich žiaci – čakajú na inštrukcie zhora?
Ako v každej kríze, aj v tejto je však aj nádej. Kríza často vedie k reflexii, k prehodnoteniu priorít a k schopnosti mobilizovať zdroje a sily. Ľudia sa v núdzi dokážu uskromniť, tvrdšie pracovať alebo dokonca – prísť s vlastným nápadom. Nové nápady sú najväčšou výzvou dneška.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.