Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Piesne to prežili

.vladimír Potančok . .časopis .hudba

V

V bratislavskom Zrkadlovom háji sa v predposledný februárový utorok konalo podujatie so sľubným názvom Future Sounds of Folk. Hoci propagačné materiály sľubovali výnimočný koncert s originálnym a alternatívnym obsahom, nebolo to tak.


Bratislavská kapela Hvozd sa dá označiť slovami sympatická alebo sľubná, rozhodne však nie originálna. Tak nejako by mohli znieť Psí vojáci, keby s nimi hrala Radůza, ibaže by to bola muzika s neporovnateľne väčším nasadením a presvedčivosťou, o muzikantských schopnostiach nehovoriac.
Hvozd musí ešte veľa pracovať, ak sa chce priblížiť svojim vzorom, ale možno by urobil lepšie, keby sa od nich odpútal.
Po krátkej technickej prestávke sa na pódium postavilo sedem statočných Lemkov (poľská obdoba našich Rusínov), aby sa pokúsili zaujať pár desiatok poslucháčov, ktorých zoznam by asi nebol veľmi odlišný od zoznamu pozvaných hostí a priateľov. Prvá skladba v štýle Asian Dub Foundation a s anglickým vokálom bola skôr kultúrnym šokom ako príjemným prekvapením, potom však prišli na rad aj zaujímavejšie kúsky. Ukázalo sa, že lemkovské piesne prežijú naozaj všetko, aj všakovaké experimenty s aranžovaním. V prístupe toho veľa nového nebolo, elektronické prvky v etnickej hudbe či miešanie reggae rytmiky so slovanskými melódiami sú staré triky – aj v samotnom Poľsku sa nájdu ľudia, ktorí to robia oveľa citlivejšie a šikovnejšie ako Club de Moll, napríklad Trebunie Tutki, či Warsaw Village Band. A drum´n´bass miešal s ľudovkami This Is Kevin už pred desiatimi rokmi, pričom používal o niečo rafinovanejšie beaty. Celkový zvuk kapely však nebol márny a občas sa našli vzrušujúce okamihy – napríklad, keď sa na operačnom stole stretli zawinulovský etno-jazz s lemkovskou melódiou, breakbeatom a výraznou dychovou sekciou (trúbka, sopránsaxofón a ewi). To všetko okorenené husľami, akordeónom, elektrickým kontrabasom, perkusiami a oduševneným spevom dvoch spevákov a speváčky znelo ako dobrý nápad na začiatok.  
Slogan v záhlaví koncertu teda nakoniec ani veľmi neklamal – nepočuli sme síce hudbu budúcnosti, ale zahrali dve kapely, ktorým môže budúcnosť patriť, ak na sebe náležite popracujú.


 Hvozd, Club de moll, DK Zrkadlový háj, Bratislava, 17. februára 2009
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite