Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kláštor v garáži

. .časopis .týždeň doma

Ak sa naplní kontroverzný zámer päťhviezdičkového hotela v Banskej Štiavnici, bývalý dominikánsky kláštor ako doklad najstaršieho osídlenia mesta z 13. storočia sa ocitne „zakliesnený“ medzi dve podzemné podlažia s garážami. Barbarstvo v lokalite svetového kultúrneho dedičstva v zozname UNESCO alebo rozvoj mesta?

Ak sa naplní kontroverzný zámer päťhviezdičkového hotela v Banskej Štiavnici, bývalý dominikánsky kláštor ako doklad najstaršieho osídlenia mesta z 13. storočia sa ocitne „zakliesnený“ medzi dve podzemné podlažia s garážami. Barbarstvo v lokalite svetového kultúrneho dedičstva v zozname UNESCO alebo rozvoj mesta?


.vlete 2008 získal investor, ktorým je v zastúpení Milana Augustína (pozri rozhovor v rámčeku) firma DELTA, stavebné povolenie, takže mu podľa jeho slov „môžu všetci zakývať“. To kývanie – najmä niektorých pobúrených pamiatkarov, architektov, archeológov či statikov – však zrejme ešte chvíľu potrvá. A možno to naruší jeho doterajšiu suverénnosť . Inak, na osobu s rovnakým menom sa v archíve ÚPN nachádza spis agenta ŠtB s krycím menom Historik.

.na strane pamiatky alebo investora?
Nejde pritom o Augustina, ale o hotel. Aj keď to spolu úzko súvisí. Ani proti hotelu ako takému by azda nikto nič nemal – ak by stál inde. Augustín však kúpil od Rímskokatolíckej cirkvi pred niekoľkými rokmi za pár miliónov korún veľký pozemok, ktorý – čo čert nechcel – stojí v tesnom susedstve významných objektov: farského kostola, baníckej školy a starej pošty. No najmä, na pozemku sa nachádza národná kultúrna pamiatka (NKP), archeologická lokalita bývalého dominikánskeho kláštora, ktorého najstaršie časti pochádzajú z 13. storočia. Augustín a jeho spoločníci (vo firme DELTA figurujú aj mená pánov Justína a Ľubomíra Svitekovcov, prevádzkovateľov niekoľkých firiem s kasínami a hracími automatmi) však majú podporu. Zdá sa, že za nimi stojí riaditeľ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Banskej Bystrici Miroslav Sura.
Hlavný radca inšpekcie, Alex Tahy, uvádza: „Pamiatková inšpekcia v polovici roka 2007 na základe podnetu Spolku Banskej Štiavnice ´91 preverila stav prípravy novostavby hotela. Zistili sme, že KPÚ v Banskej Bystrici pri usmerňovaní investora nepostupoval vždy korektne voči záujmom ochrany hodnoty pamiatky a územia.“
Aj po vydaní stavebného povolenia ostávajú naďalej projekčne nedoriešené niektoré kľúčové záležitosti. Najmä definovanie rozsahu ochrany, a teda aj budúceho využitia a prezentácie NKP archeologického náleziska, ktoré dodnes nebolo celkom preskúmané, pričom – čo treba zdôrazniť – doskúmanie sa predpokladá až v priebehu stavby. Za vážnu chybu zo strany KPÚ považuje inšpekcia aj akceptovanie návrhu projektanta – premiestňovať časti kláštorných konštrukcií počas stavby v rámci stavebného dvora.


.robo, Miro a Palo
Primátor Štiavnice Pavol Balžanka zámer hotela víta. Hovorí o potrebe samospráv rozumne balansovať medzi záujmami „ortodoxných pamiatkarov“ a občanov mesta či investorov, ktorí poukazujú na potreby moderného rozvoja. To je milé, ibaže Štiavnica je lokalita svetového dedičstva, zápis v zozname UNESCO je privilégium aj záväzok. Ako taká je vzácna práve tým, čo občania a investori často považujú za prekážku – teda ohrozenými pamiatkami. Primátor Balžanka si to uvedomuje a vraví: „Teší ma, keď si na konferencii primátorov miest svetového kultúrneho dedičstva otvorí kolega zo zahraničia laptop a ako šetrič má obrázok nášho Trojičného námestia.“
Podľa primátora si daná lokalita „priam pýta“ citlivé zastavanie, pretože dnes je tam fľak asfaltu s búdkou na parkovisku,. To je pravda, problém je však kláštor v garáži budúceho hotela. Firma DELTA nemôže stavať hotel bez garáží a nechce ho stavať ani na inom mieste. V meste a okolí je dnes 1 100 lôžok ubytovacích kapacít, ročne sem príde takmer 200-tisíc návštevníkov. Cestovný ruch však pripomína skôr cestovný pokoj: mesto je okrem leta a zimy vyľudnené. Luxusnú reštauráciu Le Monde tu tri mesiace po otvorení zase zavreli. Podobný osud stihol aj niektoré penzióny či hotely. Výnimočne dobre sa darí azda iba hotelu TOPKY na neďalekom Počúvadle, kam s obľubou jazdia rakúski dôchodcovia – opekať si prasiatka, voziť sa na člnkoch či posielať domov pohľadnice so „süsse Grüsse aus Počúvadlo“.
Takže Augustínov hotel s kasínom (pôvodne sa uvažovalo aj o pristávacej ploche pre vrtuľníky) ako šanca získať luxusnú klientelu? Presne tak to vidí primátor.
„Čo je zlé na tom, že tu bude kasíno?“ pýta sa Balžanka a pokračuje: „Keď som bol v St.Moritzi alebo v Monaku, tiež som nazrel do kasína, zo zvedavosti. Je však rozdiel kasíno a herňa. Kasíno má na chodbách červený koberec, tri-štyri kontroly hostí a pocit stiesnenosti zabráni človeku ísť ďalej, ak má vo vrecku iba desať eur.“ Obetaví a za vec zapálení manažéri firiem dnes prichádzajú na víkendové brigády opravovať Kalváriu, pričom spia v skromných podmienkach v Skautskom dome. Prišli by tam však aj na dovolenku?
Problémy slabého zázemia služieb Štiavnice si, zdá sa, uvedomuje aj vláda, ktorá tu mala nedávno jedno zo svojich „spanilých“ výjazdových zasadnutí. Mnohých primátorov iných miest, nominantov SMER-u, isto zarazila obrovská podpora Ficovej vlády mestu, kde primátor kandidoval za SDKÚ-DS. Splnili mu všetko, čo mu videli na očiach (presnejšie, na papieri formátu A4, kde primátor spoločne s kamarátom „Mirom Čížom“, podpredsedom parlamentu, ktorý pochádza z tohto kraja, spísal najpodstatnejšie opatrenia, ktoré si premiér Fico vzápätí bez výhrad osvojil). Nové cesty? Nové školy a návrat bývalých škôl? Päťdesiat miliónov korún ako priama pomoc vlády? Znížená DPH? Maličkosti. Zdá sa, že v tomto „zlatom meste“ vláda zakopala tomahawk v boji s opozíciou.

.s Parížom či bez Paríža?
Prvý a kľúčový fakt kauzy hotela je, že Pamiatkový úrad (PÚ SR) ani ministerstvo tento veľký investičný zámer neoznámili vopred Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži, na čo ich zaväzuje dohovor. Možno si mysleli, že to „ustoja“. Až po dvojnásobnom oznámení Spolku Banskej Štiavnice ’91 do Paríža, ktorý ako jediný od začiatku vytrvalo vyslovuje obavy o osud kláštora, sa tým začali zaoberať. Nikto z Paríža však Spolku doteraz na ich podnet neodpovedal. Vedenie PÚ SR zrejme členov Spolku považuje za „žalobaby“, pričom nebyť ich, hotel by sa už možno veselo staval a vzácna archeologická lokalita by sa po častiach krájala ako saláma.
A možno aj nie, to však dnes nikto nevie, pretože stavebné povolenie získal investor – čuduj sa svete – bez toho, aby doložil realizačné dokumenty, ako bude bezprecedentná demontáž archeologickej lokality vyzerať. Architekt Ľubomír Farkaš z KPÚ si je dobre vedomý možných rizík „Som ochotný počas prác na stavbe spávať v maringotke,“ hovorí Farkaš a jedným dychom dodáva, že kvalitu architektúry hotela nekomentuje. KPÚ však vo svojich rozhodnutiach, zrejme z obáv o kvalitu architektúry, usmerňuje investora presnými odporúčaniami. Takisto KPÚ odporúča investorovi konkrétnu českú firmu. Dobrá vôľa alebo klientelizmus?
O neštandardnej ústretovosti KPÚ voči investorovi hovorí aj archeológ Milan Hanuliak, ktorý na tejto lokalite robil výskumy v 90. rokoch: „Neďaleko v Ilji mám chalupu, čiže poznám ľudí okolo zámeru. Bol som proti ústretovým krokom voči investorovi, aké robí KPÚ. Usilujú sa moje negatívne stanovisko „bojkotovať“, preklasifikovať historický objekt na čosi nehistorické.“

.občan mimo hry
„Kláštor nie je lego,“ hovorí architektka Katarína Vošková z detašovaného pracoviska Fakulty architektúry STÚ, aktívna aj v Spolku, a pokračuje: „Kláštor sa stavebne vyvíjal od 13. po 19. storočie, pričom viaceré medzinárodné dokumenty, najmä Benátska charta z roku 1964, ukladajú, že predmetom ochrany sú všetky stavebné fázy pamiatky. Kláštor sa síce v torze, ale predsa zachoval až do súčasnosti. Dnes mu hrozí premiestnenie, podkopanie a pohltenie do novej stavby hotela bez záruky jeho zrozumiteľnej interpretácie v súvislostiach s kostolom.“
Vošková ďalej poukazuje na to, že nejde len o torzá dnes viditeľných murív, ale pod nimi je zachované takmer celé podlažie so zaklenutými miestnosťami, ktoré sa rokmi terénnych nánosov stalo suterénom. V roku 2006 tu našli kostru s hlavou oddelenou ostrým kameňom od tela. Žeby stredoveké vyrovnanie sa s vampirizmom? Spolok však bol ako účastník zo stavebného konania vylúčený, a preto nesmel vidieť projekt. Šéf Spolku a architekt Pavel Fabian hovorí: „Najväčšie riziko predstavuje zámer rozobrať a dočasne premiestniť túto archeologickú lokalitu. Nejde to bez jej poškodenia. Nie je to montovaná stavba, ale murovaná,“ vraví Fabián.
Vážne obavy vyslovuje aj uznávaný statik Vladimír Kohút. Podľa neho je to technicky možné, ale mimoriadne náročné. To si dobre uvedomuje aj investor, pretože náklady na sanáciu a prezentáciu „bývalého kláštora“ mu navýšia cenu hotela o viac ako dva milióny eur. Tvrdí však, že nezneužije zákon, ktorý donedávna ukladal za poškodenie pamiatky smiešnu pokutu pol milióna korún. Do parlamentu išla v súčasnosti novela, kde sa na návrh ministra sankcia zvyšuje na 60-násobok, teda na milión eur.
„Nonsens prenosu vidím v tom, že sa nebude prenášať celý objekt, ale skompaktnené zvyšky. Ani pacienta po ťažkej havárii nemôžete okamžite naložiť do sanitky, najprv ho musíte stabilizovať. No najmä, nemá precedens, aby sa prenášali zvyšky základov,“ dodáva statik Kohút.

.egypt nie je Slovensko
Architektka Jana Gregorová z Fakulty architektúry STÚ v Bratislave robila s kolegami expertízny posudok pre ministerstvo na neadekvátnosť zámeru hotela. „Územný plán sídla sa odvolával na spracované zásady pamiatkovej ochrany. Nechápem  teda, ako sa mohlo stať, že na tomto území odrazu „vyskočil“ koeficient zastavanosti jeden, teda stopercentná zastavanosť, čo je aboslútne neprípustné. Boli tam zvláštne „ťahy“ a šepoty, že hotel musí byť,“ objasňuje Gregorová, ktorá takisto považuje za absurdné, že KPÚ v tejto lokalite umožnil investorovi ísť do trojpodlažných suterénov. A neobstoja podľa nej ani paralely s premiestnením egyptského Abú Simbel pod gesciou UNESCO kvôli stavbe Asuánskej priehrady či kostolíka v Koši kvôli banskému revíru Nováky. Pretože v Štiavnici je to vynútené iba vôľou investora. Podľa Gregorovej by bola lokalita kláštora ideálna na vytvorenie archeologického parku a mestského lapidária, v ktorom by sa umiestnili početné vzácne stredoveké kamenné články, ktoré v tomto meste pribúdajú v rámci výskumov.
„Ak ten pozemok odo mňa niekto odkúpi, nech sa páči,“ dodáva na záver Milan Augustín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite