Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kríza je obrovská škola

. .časopis .týždeň v ekonomike

Finančná kríza sa dotkne každého a

Finančná kríza sa dotkne každého a všetci na ňu máme nejaký názor. Ako sa dotkla jednej z najstarších finančných inštitúcií v Európe a aký je názor riaditeľky jej slovenského zastúpenia Svetlany Dankovičovej?


.ako dlho je tu vlastne Rothschildova banka?
Záleží na tom, či pod „tu“ myslíte Európu, alebo Slovensko. História dynastie Rothschild siaha do polovice 18. storočia, keď žil vo Frankfurte jej zakladateľ Amschel Mayer Rothschild. Mal päť synov a postupne ich vyslal do piatich európskych miest, aby rozvíjali rodinný biznis. Najmladší z bratov sa volal James a odišiel do Paríža. Spolu s bratmi, ktorí pôsobili v Londýne, Neapole, Viedni a Frankfurte, vytvorili najsilnejšiu finančnú štruktúru, akú kedy Európa poznala. Sám James bol považovaný za jedného z najväčších európskych finančníkov. Mal prezývku „Veľký barón“. Súčasný majiteľ našej banky, barón Benjamin de Rothschild, je jeho prapravnukom. Banque Privée Edmond de Rothschild Europe, tak ako ju dnes poznáme, založil Edmond de Rothschild. Slovenská reprezentácia tejto banky bola ako prvá v strednej a východnej Európe otvorená v roku 2005.

.čo presne znamená ten názov?
Slovo privée znamená privátny a banka je privátna v dvoch zmysloch. Jednak, že je plne v súkromných rukách – jej majiteľom je barón Benjamin de Rothschild – a jednak, že sa venuje predovšetkým privátnemu bankovníctvu. To znamená, že sa stará o spravovanie financií bohatých, väčšinou súkromných klientov. V tejto oblasti poskytujeme nadštandardné služby, ale na druhej strane mnohé iné služby, ktoré si bežní ľudia spájajú s bežnými bankami, neposkytujeme.

.čiže sa líšite od väčšiny bánk?
Všetky privátne banky sa líšia od retailových bánk, a dokonca aj od ich „private banking“ oddelení, pretože je to iný sektor bankovníctva.

.v čom sú hlavné rozdiely?
U nás nejde iba o „bežnú“ starostlivosť o peniaze. Súčasťou služieb je daňové a právne poradenstvo a celý finančný inžiniering, čiže úplne komplexná starostlivosť o klienta. Až do takých podrobností, ako je poradenstvo pri investíciách do umeleckých zbierok a riešenie zdravotnej starostlivosti o klienta a jeho rodinu. Patrí sem napríklad aj organizácia dovolenky – vlastníme niekoľko špičkových zariadení v prestížnych destináciách, ktoré sú klientom k dispozícii. Ale naša banka sa v niečom, čo je veľmi podstatné, líši aj od mnohých iných privátnych bánk.


.a síce?
Sme veľmi opatrná a konzervatívna banka, ktorej prioritou nie je za každú cenu naháňať vysoké zisky, ale bezpečnosť majetku klientov. Aj pre nich – myslím tých slovenských – bol tento princíp často prekvapujúci a mnohí z nich až teraz pochopili, aké sú jeho výhody. Finančná kríza je z tohto hľadiska pre nás všetkých obrovská škola.

.nakoľko uchránil takýto obozretný prístup banku od dopadov súčasnej krízy?
Skúste sa dnes ktoréhokoľvek bankára kdekoľvek na svete spýtať, či jeho banka má nejaké problémy. Každý odpovie „nie“. V extrémnom prípade si viem predstaviť, že povie „dočasné“. Preto sa mi zdá až žinantné povedať vám, že naša banka nemá vôbec žiadny problém s finančnou krízou. Ale ono je to skutočne tak. Nemá.

.to je ako možné?
Z niekoľkých dôvodov. Po prvé, naša banka je súkromná spoločnosť, nezávislá od burzy. Má v podstate iba jedného majiteľa. Druhá veľmi dôležitá vec je, že neposkytuje úvery. Výnimočne áno, ale len oproti vkladom klientov a iba klientom. A napokon – banka nepodniká s vlastným kapitálom. Ten je zafixovaný na time-depozitoch, väčšinou v národnej banke, a nikdy sa s ním nehýbe. Či už je kríza, alebo nie.

.čo to presne znamená?
Presne to, čo som už povedala. S majetkom banky sa neobchoduje. Tam, kde je uložený, síce zarába menej, ale je v úplnom bezpečí. Mnohé iné banky obchodujú so svojím majetkom na trhu a snažia sa tak zarobiť. My držíme svoj kapitál v čo najväčšom bezpečí.

.a čo sa robí s kapitálom klientov?
To je veľmi individuálne a v zásade to záleží od klienta a jeho priorít. Klienti majú rôzne investičné horizonty, rôzne predstavy o výnosoch, a, samozrejme, aj rôznu mieru ochoty znášať riziko. Investičné stratégie, ktoré im pripravujeme, sú závislé od týchto priorít. Vieme pripraviť agresívnu investičnú stratégiu, ktorá prináša vysoké výnosy a je spojená s patričnou dávkou rizika. A tak isto aj konzervatívnu stratégiu, ktorá je spojená s plnou garanciou investovaného kapitálu. Spravidla to prebieha tak, že klient povie svoju predstavu, my pripravíme produkt a následne sa spolu bavíme o jeho výhodách a rizikách. Posledné slovo má klient. Ale musím povedať, že naši klienti sú veľmi bohatí ľudia, ktorých prioritou nie je zarábať na výnosoch. Zaujíma ich najmä bezpečnosť majetku.

.čiže banka vlastne zarába na poplatkoch, ktoré klienti platia za služby spojené s takýmto spravovaním financií. To sa tým klientom oplatí?
Spravovanie naozaj veľkého majetku – čo je naša špecializácia – je zložitá vec, ktorá vyžaduje špecifické know-how. Naši klienti sú mimoriadne šikovní ľudia, ktorí dokázali zbohatnúť na podnikaní v rôznych oblastiach. Týmto oblastiam veľmi dobre rozumejú, ale to neznamená, že rovnako dobre rozumejú aj financiám. Ak je niekto vynikajúci podnikateľ v oblasti cestovného ruchu alebo informačných technológií, a dokázal v týchto oblastiach zarobiť naozaj veľa peňazí, potom je pre neho zaujímavé, aby sa mu o jeho peniaze starala spoľahlivá privátna banka. Ale, ako som už povedala, každý klient je individuálny a my ku každému tak aj pristupujeme. Môžem vás však ubezpečiť, že naši klienti nemajú problém s poplatkami za služby, ktoré im poskytujeme. Dobre vedia, čo si kupujú. Navyše sú porovnateľné s ostatnými bankami.

.vráťme sa k finančnej kríze. Čo to podľa vás vlastne je?
Finančná kríza je dôsledkom systémovej poruchy, ktorá je o zlyhaní kontrolných mechanizmov. Stali sme sa obeťami spotreby, ktorá bola financovaná z hromadiacich sa dlhov a nechali sme to všetko zájsť príliš ďaleko. Prasknutie americkej hypotekárnej bubliny, ktoré sa stalo spúšťacím momentom, je v množstve komplikovaných finančných produktov, ktoré sa na ne naviazali a s ktorými obchodoval celý svet. Boli to obchody, kde sa predávalo predané, pričom sa stále generoval zisk. Raz sa to muselo skončiť.

.čoraz silnejšie počuť hlasy o nutnosti rôznych regulácií trhu. Sú regulácie naozaj potrebné?
Skôr by som hovorila o potrebe nanovo zadefinovať pravidlá a o zabezpečení ich dodržiavania. A tiež o návrate k elementárnej poctivosti, ktorá je základom dobre fungujúceho trhu. Pretože trh je naozaj najlepší generátor hodnôt, lepší nepoznáme. V prípade bánk je dnes jednoznačné, že celý tento sektor musí obnoviť svoju vážne poškodenú dôveryhodnosť. Veď celá filozofia bankovníctva sa opiera o dôveru. Žiadna banka na svete nedisponuje väčším aktívom, než akým je jej dôveryhodnosť. Môžete mať kapitálu koľko chcete, ale keď stratíte dôveru, ako banka neprežijete.

.preto štáty nalievajú do bánk obrovské sumy, aby ich zachránili. To nestačí?
Je to spôsob riešenia, ale nie som si istá, či je najšťastnejší. A najmä, či a aký bude mať dlhodobý efekt. Ale naozaj sa necítim kompetentná vysloviť nejaký generálny súd v tomto smere.

.takže má alebo nemá dochádzať k masívnym štátnym zásahom?
Podľa mňa je veľký rozdiel, keď o tejto otázke uvažujeme tu v našej kancelárii, ako keby bol jeden z nás americký, alebo povedzme britský minister financií. Principiálne je neprijateľné a nespravodlivé, aby štáty za peniaze daňových poplatníkov sanovali straty nezodpovedných podnikateľov alebo bánk. Dochádza tým k morálnej devastácii trhu, keď jeho aktéri zisťujú, že môžu vyrobiť prakticky akúkoľvek vysokú stratu a tá bude „niekým“ zaplatená. Lenže proti tomu stojí praktická stránka veci, ktorá kladie otázku – čo sa stane alebo by sa stalo v prípade, keď by štáty svoje banky nechali popadať? Škody, podľa mňa, nikto nie je schopný ani len odhadnúť. No a netreba zabúdať ani na to, že mnohé štáty, najmä tie veľké a silné, musia zohľadňovať aj geopolitické a psychologické dopady krízy.

.ako sa podľa vás prejaví kríza na Slovensku?
Finančná kríza Slovensko zasahuje nepriamo vo svojej mutácii, ktorou je hospodárska kríza. A tu sme ako veľmi otvorená ekonomika prakticky nechránení. Naše hospodárstvo a tvorba HDP stoja na exporte a ten je do veľkej miery postavený na automobilovom priemysle. Tento sektor sa ocitá v obrovských problémoch a naše hospodárstvo to výrazne pocíti. Ale nakoniec, nejde iba o automobilový priemysel – denne počúvame správy o nahlasovaných hromadných prepúšťaniach, a tie sú spôsobené poklesom exportného odbytu. Sme malá krajina a naša domáca spotreba nie je pre priemyselnú produkciu podstatná.

.a čo plynová kríza? Bude mať nejaké dopady?
Plynová kríza určite nikomu vrátane slovenského hospodárstva nepomohla. Jej praktické dopady neviem odhadnúť, ani pomenovať. Ale prirodzene mi napadá, že tak ako v iných oblastiach, ani pri dodávke energií jednoducho nie je dobré byť odkázaný na jeden zdroj. Ale to musia riešiť naozaj iní ľudia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite