Pred štyridsiatimi rokmi v tej škole vznikla prvá hokejová trieda v Československu. Neskôr do nej chodil Dárius Rusnák, Michal Handzuš, Richard Zedník či Peter Budaj. Dnes sa rodičia, vedenie školy a jej slávni absolventi spájajú, aby chátrajúce ihriská zmenili na otvorený športový areál.
Základná škola na banskobystrickom sídlisku Uhlisko vznikla v roku 1964, pričom o tri roky neskôr, teda v školskom roku 1967/1968, v nej otvorili prvú športovú triedu s orientáciou na hokej. Autorom projektu bol profesor Ján Starší. „Po vzore našej školy začali vznikať podobné triedy po celom Československu,“ hovorí súčasný riaditeľ školy Stanislav Kútik a vysvetľuje: „Novota systému spočívala v tom, že mladí hokejisti boli zhromaždení do jednej skupiny a rozvrh sa im upravil tak, aby bola pre mladých chlapcov zabezpečená čo najlepšia psychohygiena.“ Riaditeľom školy je už 28 rokov. Ako učiteľ telesnej výchovy tu zažil mimoriadne silnú hokejovú generáciu: Plavucha, Handzuš, Országh, Zedník, Surový, Majeský a o niečo neskôr aj Peter Budaj. Keď sa teda v súvislosti s Banskou Bystricou hovorí o „liahni slovenského hokeja“, nie je to vôbec prehnané.
.bystrická liaheň
„Usilujeme sa prostredníctvom všestrannej prípravy trénovať chlapcov tak, aby v juniorskom aj seniorskom veku dosahovali čo najlepšie výkony,“ hovorí riaditeľ školy. Zdôrazňuje, že na prvom mieste sú „výchovno-vzdelávacie výsledky“, pričom nároky na vedomosti žiakov sú rovnaké ako v iných školách. „Veľmi rád na tú školu spomínam,“ hovorí útočník New York Islanders Richard Zedník, „je to moja škola, na ktorú sa rád vraciam.“
Hoci vedeniu školy nechýbajú vízie, škole evidentne chýbajú peniaze. Za komunizmu štedro podporovaný mládežnícky šport sa za posledné roky pozvoľna presunul na okraj verejného záujmu. Do škôl prichádzajú demograficky slabšie ročníky (začiatkom 90. rokov sa v Banskej Bystrici do prvých ročníkov zapísalo okolo 1 000 detí, v školskom roku 2006/2007 to bolo len 670) a ani medzi nimi nie je záujem o aktívne športovanie príliš veľký. Televízia a internet sú, zdá sa, priveľkými lákadlami. V prípade hokeja vzniká ešte nemalý problém s financovaním výstroja, ktorého cena sa ráta aj u mladých chlapcov na desiatky tisícov korún. „V minulosti sa robil do hokejových tried náročný výber, teraz do nich prijmú skoro každého, kto má záujem,“ hovorí brankár Colorada Avalanche Peter Budaj.
.česká inšpirácia
Situáciu banskobystrického mládežníckeho hokeja veľmi dobre ilustrujú športoviská v okolí slávnej športovej školy na Uhlisku. Veľkoryso poňatý areál s atletickou dráhou, hádzanárskym, basketbalovým a futbalovým ihriskom jednoducho chátra. Behanie po burinou zarastenej škvárovej dráhe skôr či neskôr vedie k vyvrtnutiu členka, pod zarasteným tenisovým kurtom možno antuku iba tušiť. Posledných dvadsať rokov totiž škola fungovala skôr v režime „prežívania“ ako budovania.
„Na služobnej ceste v českých Tepliciach som uvidel prekrásne školské ihrisko. Vtedy mi napadlo, že také niečo by sme mali urobiť aj v Bystrici,“ hovorí Roman Miartuš, ktorého syn je v súčasnosti žiakom športovej školy. S priateľmi začali debatovať o tom, ako by takýto areál mal vyzerať a na základe toho vznikali prvé plány. Keď sa obrátil na riaditeľa Kútika, zistil, že on sám o tom rozmýšľa tiež a že s podobným nápadom pri-
šiel aj manažér hokejového klubu HC05 Banská Bystrica Vlasto Plavucha.
Roman Miartuš vypracoval projekt prestavby areálu a svojimi víziami „nainfikoval“ útočníka Chicaga Blackhawks Michala Handzuša, bývalého bystrického hokejistu Martina Giertliho a ďalších rodičov a absolventov školy. Projekt zahŕňa okrem rekonštrukcie športovísk aj vybudovanie otvorenej hokejovej arény. V lete bude slúžiť na hokejbal, v zime na hokej, pričom okolo hracej plochy budú aj tribúny. „Tribúny sú možno najdôležitejším prvkom celého areálu,“ vysvetľuje Roman Miartuš, „ide o to, aby bolo športovanie atraktívne.“ Michal Handzuš dodáva: „Hokej či hokejbal sa hrá úplne ináč, keď sa chlapci môžu vytiahnuť pred kamarátmi alebo pred dievčatami.“ Autori projektu by chceli oživiť aj medziškolské športové súťaže, na ktoré by mohli chodiť rodičia a kamaráti mladých športovcov. Zároveň by bol areál v určitých hodinách prístupný ľuďom zo sídliska. Projekt pritom myslí na všetko: areál bude mať nielen svojho správcu, ale aj bezpečnostný kamerový systém. „Ideálne by bolo, keby to bol pilotný projekt, ktorý by inšpiroval ďalšie školy,“ hovorí Michal Handzuš. „Celé know-how záujemcom radi poskytneme,“ dodáva.
.ich škola
Keď sa človek o tomto projekte rozpráva s Petrom Budajom, Richardom Zedníkom či Michalom Handzušom, prekvapí ho intenzita, s akou sa do celej veci vkladajú. Spolu s ďalšími známymi absolventmi školy podporujú projekt svojimi menami, Michal Handzuš chodí na úrady, komunikuje so Slovenským hokejovým zväzom, ministerstvom školstva, hráči z NHL dávajú do súťaží, ktoré sa v priebehu júna spustia na internetovej stránke projektu čiapky, tričká či dresy, získavajú sponzorov a ďalších podporovateľov.
„Je to naša škola,“ hovoria, keď sa ich pýtame, prečo to robia. Pomoc škole a mestu, v ktorom sa naučili korčuľovať a hrať hokej, považujú za úplnú samozrejmosť. „My sme do toho projektu zbláznení a chceme poblázniť aj iných,“ hovorí Roman Miartuš.
Projekt výstavby hokejovej arény a areálu športovej školy v Banskej Bystrici je pozoruhodný. Ukazuje, že osvietené vedenie školy, jej úspešní absolventi a angažovaní rodičia jej žiakov dokážu pre rozvoj športu v jednom meste, v jednej krajine urobiť možno viac, než niekoľko úradníckych komisií. Okrem vybudovania pekného ihriska nám títo Bystričania dávajú lekciu z toho, čo znamená samospráva, sloboda a zodpovednosť. Aj preto budeme tento zaujímavý projekt ďalej sledovať.
Marína Gálisová, Juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.