Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jama plná špiny

. .časopis .týždeň doma

Kvíz pre nenáročných. Čo sa vám vybaví pri slovnom spojení pezinská skládka? Nám v .týždni dve veci. Fyzikálna anomália, keď je jama plná špiny (obrazne povedané) ešte predtým, ako tam začnú navážať odpad. No najmä do dokonalosti dovedená téza anarchizmu, že štát je organizovaná forma násilia voči občanom.

Kvíz pre nenáročných. Čo sa vám vybaví pri slovnom spojení pezinská skládka? Nám v .týždni dve veci. Fyzikálna anomália, keď je jama plná špiny (obrazne povedané) ešte predtým, ako tam začnú navážať odpad. No najmä do dokonalosti dovedená téza anarchizmu, že štát je organizovaná forma násilia voči občanom.


Ak sa rozprávate s právničkou občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzanou Čaputovou, ktorá skládku jednoznačne považuje za zlú vec a venuje zápasu proti nej spoločne s inými neľahostajnými spoluobčanmi roky života, vnímate minútu, päť, maximálne desať všetky odborné pojmy, ktoré „sype z rukáva“, no potom sa v nich zaručene „utopíte“. Inak to ani nie je možné. Hrozba nepochopenia naliehavosti tohto široko medializovaného sporu, ktorý dosahuje obludné (ak chcete jemnejšie, kafkovské) rozmery, spočíva v nesprávnom zjednodušení. Po štúdiu desiatok strán podkladov a hodinách rozhovorov s účastníkmi ponúkame náš abstrakt. Tri finty, ktoré ktosi vymyslel a za súčinnosti štátnych orgánov naplnil. Uznávame, sú sofistikované, bezmála copperfieldovské.

.finta A: sám sebe susedom
Tie jamy sú dve. Stará, v ktorej donedávna fungovala skládka bez splnenia viacerých technických a právnych noriem, a nová. Pezinskí aktivisti sa od roku 1997 snažili dosiahnuť uzatvorenie starej jamy, no štátne orgány im dlho odolávali. Jama sa napokon zavrela a boj občanov sa presunul na iný front. Od roku 1999 sa ten istý investor (Ján Man starší, majiteľ Pezinských tehelní, a. s.,) pokúša vybudovať skládku v novej jame, vyhĺbenej po ťažbe hliny. Hriech to nevyužiť! Parametre kumulovanej záťaže, ako aj hrozba zdravotných a environmentálnych rizík občanov vydesili: plocha jedenástich futbalových ihrísk, hĺbka štvorposchodovej bytovky, vzdialenosť pár sto metrov od centra mesta. Zastupiteľstvo preto v roku 2002 zmenilo územný plán (ÚP), ktorý dovtedy so skládkou na tomto mieste rátal. Kľúčové je, že táto zmena sa stala záväznou časťou ÚP, a teda súčasťou Všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Pán Man sa zrejme nahneval. Nasledovalo niekoľko pokusov o zrušenie ÚP a VZN, až napokon v roku 2006 Ústavný súd vyhovel návrhu generálneho prokurátora a uznal VZN o záväzných častiach ÚP za nezákonné. Mesto však nález súdu pochopilo tak, že konštatoval nezákonnosť v súvislosti s inou lokalitou (skládka Panholec), a nie skládkou v novej jame. Uviedlo ÚP do súladu s nálezom súdu. Nasledoval kolotoč protestov prokurátora a odpovedí mesta, ktoré sa na jeho postup sťažovalo nadriadenému prokurátorovi. Zákaz skládky však v ÚP aj ako VZN ostal.
V lete 2006 prišli voľby, v ktorých zdrvujúco vyhral SMER-SD. Kým sa ešte mnohí spamätávali z eufórie (či, naopak, depresie), jedným z prvých dosadených kádrov bol nominant tejto strany Ján Man mladší ako nový prednosta Krajského stavebného úradu (KSÚ). Jeho otec vedie aj firmu Ekologická skládka, a. s., (ES), ktorá požiadala v októbri 2006 o územné rozhodnutie na skládku v novej jame, čo mesto Pezinok ako prvostupňový orgán zamietlo. To Mana staršieho zrejme nahnevalo ešte viac. Našťastie, rodinu má početnú, takže našiel riešenie. Ani klasický román by to lepšie neopísal. V decembri 2006 sa otec odvolal k synovi. Presnejšie, firma ES podala odvolanie na KSÚ. A ktorý syn by nevyhovel rodičom! Najmä, ak sú obe jeho sestry členkami dozornej rady tejto firmy a on sám bol ešte päť mesiacov po tom, ako vo veci začal konať ním vedený KSÚ, členom dozornej rady ES. A ako na potvoru, už vo funkcii prednostu KSÚ sa stal vlastníkom 130-tisíc štvorcových metrov pozemkov pod navrhovanou skládkou. Pomocná otázka: myslíte si, že už vtedy vedel o tomto priezračnom klientelizme premiér Fico?
Prvá kapitola románu graduje. Riešenie, ako „vybabrať“ smestom aj občanmi, sa však našlo. KSÚ ich vylúčil ako účastníkov konania o územnom rozhodnutí, a to účelovým odčlenením susedného pozemku. Takže Ján Man starší sa stal susedom sám sebe. A ako taký sám seba, pochopiteľne, nenamietal. No najmä, občania ani mesto netušili, či bolo vôbec vydané územné rozhodnutie, pretože štátne orgány (teda Man mladší) im to tajili. KSÚ to zdôvodňoval tým, že ide o obchodné tajomstvo. Tento úsmevný argument nedávno vyvrátila aj právna analýza kancelárie G. Lehnert, ktorú si vyžiadala občianska iniciatíva. Tá o. i. uvádza, že „je v rozpore so zmyslom úradného rozhodnutia, aby obchodným tajomstvom bolo celé rozhodnutie“. Ale stalo sa. S argumentom, že ide o obchodné tajomstvo, odmietol 28.decembra 2007 sprístupniť účastníkom konania územné rozhodnutie aj inšpektorát životného prostredia. „Odčlenením pozemkov už mesto nebolo svojím pozemkom priamo susedom novej jamy a z konania nás vylúčili,“ hovorí primátor Pezinka Oliver Solga a pokračuje: „O tomto prekvapujúcom zistení sme sa prvýkrát dozvedeli až na pamätnom stretnutí na Silvestra v roku 2007, keď nás inšpekcia životného prostredia pozvala na rokovanie v nevykúrenej telocvični vBratislave. Nebolo to úsmevné, skôr ironické.“
„Vtipné“ je to celé aj vzhľadom na spôsob, akým sa KSÚ (vtedy ešte pod vedením Mana mladšieho) vyrovnal s rozporom zámeru skládky s ÚP a VZN, čo je od začiatku kľúčový argument odporcov. Vyrovnal sa s ním tak, že sa s ním nevyrovnal, čo je zručná metóda, ktorú v januári 2008 použil aj krajský súd. Totiž, KSÚ nedal na územné rozhodnutie žiadne zdôvodnenie, pretože „to nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovie v plnom rozsahu“. A pán Man predsa pánu Manovi vyhovie, ako sme si už povedali. Nič na tejto fraške nemení ani fakt, že v apríli 2007 ministerstvo vylúčilo prednostu KSÚ Mana z konania pre predpojatosť, avšak – a teraz čítajte dobre – o predpojatosti svojich podriadených rozhodoval... kto? Správne, pán Man, teda pre predpojatosť vylúčený prednosta. Keď už sme pri ňom, autor románu sťahuje túto postavu z deja (a teda z funkcie prednostu) v októbri 2008, teda až niekoľko mesiacov po tom, čo tradične zúrivý premiér Fico začal obviňovať všetkých naokolo z politizácie prípadu pezinskej skládky a útokom voči vláde.


.finta B: ja nie som ja
Manovci to teda rozbehli dobre. Územné rozhodnutie (utajené pre ostatných) si vzájomne vydali, účastníkov z konania vylúčili. Ostávalo už iba jediné a hlavné, získať pre stavbu skládky územné povolenie. V tomto prípade ho nahradilo integrované povolenie, teda stavebné povolenie aj povolenie na prevádzkovanie skládky. Žiadosť oň doručili v septembri 2007 na Inšpektorát životného prostredia v Bratislave. Mnohých určite zaujímalo, ako si štátne orgány ďalej poradia s rozporom skládky sÚP a VZN. Sú šikovné, aj tu si poradili opäť overeným spôsobom – tento rozpor ignorovali a ignorujú doteraz. Integrované povolenie vydal inšpektorát presne pred rokom 22. januára 2008. Zároveň však vydal rozhodnutie, ktorým vylúčil odkladný účinok odvolania. Inými slovami, Manovci mohli začať stavať. Ale to už vážne nahnevalo občanov. Dňa 7. februára právnička Čaputová v mene občanov odoslala podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. V ten istý deň sa skládka dostala na pôdu parlamentu, opis kauzy sa dostal do rúk každému poslancovi a výbor NR SR dostal žiadosť o poslanecký prieskum. Stala sa jednou z hlavných káuz na Slovensku, synonymom vládneho klientelizmu a korupcie, čo si premiér nemohol nevšimnúť. „Upratanie“ Mana mladšieho ako nominanta SMER-u by bolo v tej chvíli príliš okaté a vlastne by to predstavovalo priznanie.
Našli teda fintu B, týkajúcu sa jeho otca. Staviteľom skládky „akože“ prestal byť Ján Man starší, pretože v spise sa objavil 13. februára prevod práv vo veci integrovaného povolenia na novú firmu Westminster Brothers Inc (WB) so sídlom kdesi vo Wilmingtone v USA. Ako sa ukázalo, na to, aby slovenské orgány – napriek neskoršej úpornej snahe ministrov Izáka a Kaliňáka – nevedeli firme WB na jar a v lete 2008 doručiť svoje rozhodnutia vrátane predbežného rozhodnutia o zastavení stavby, bola vzdialenosť cez Atlantický oceán dostatočná. WB v súčinnosti s ES, štátnymi orgánmi a politikmi, zahrali vlani na jar a v lete veselé predstavenie, ktorému by nemala ujsť nominácia na divadelné ocenenie DOSKY. Pamätá si ho každý, kto na Slovensku netrpí anamnézou pamäti: jedna firma (WB) sa verejne tvárila, že stavia skládku, medzitým čo druhá (ES) sa tvárila, že s ňou už nemá nič spoločné, no naďalej ju v tichosti stavala.
Prvým splnomocnencom „vestíkov“ (ako ich nazval na jednej diskusii na internete pezinský aktivista Jaroslav Pavlovič) na Slovensku bol mediálne nie príliš zručný Jozef Dučák. Toho neskôr v júni nahradil rozhodne zručnejší Marián Kočner (pozri rozhovor v rámčeku), podnikateľ s vysokým IQ a ešte vyššími kontaktmi, ktorého médiá eufemisticky označujú za kontroverzného. Stačí spomenúť kauzu Markíza, pozemky KIA či „bingo“ kandidatúru na primátora Bratislavy. Kočner, ktorý má dnes v mobile 97 mien s titulom JUDr. (redaktorovi Trendu pred tromi mesiacmi vravel, že ich má 92), nemá vysokú mienku o novinároch. Povedzme to rovno, považuje nás za idiotov a chce nám postaviť sochu v Pezinku. Pekné od neho, v tom prípade však za idiotské považuje aj štátne orgány, ktoré firmám ES a WB naleteli, keď tú druhú pár mesiacov považovali za staviteľa skládky. Nehovoriac o tom, že by nás idiotov novinárov zaujímalo, ako bude konať prokuratúra v prípade podozrenia z podvodnej zámeny účastníkov konania. Pretože na argument, že firma WB vydala 25. novembra 2008 kajúcne stanovisko, že ich oznámenie z februára bolo predčasné a nepodložené, pretože nikdy (!) nebola uzatvorená zmluva o prevode práv a povinností stavebníka, Kočner hovorí áno, je to zle napísané, nástupníctvo sa týkalo iba starej jamy, sú to však Angličania, ktorí si to dali niekomu preložiť a nebolo to napísané úplne presne.
Tak teda. „Vestíci“ sa však „upratali“ pred pojednávaním pred krajským súdom, ktorý o veci rozhodoval 4. decembra. Deň predtým aktivisti v spise zistili, že jediným stavebníkom skládky vždy bola a je firma Ekologická skládka. Jej šéf, náš starý známy Ján Man starší, denníku SME 23. januára povedal: „Nemal som žiadny dôvod práce zastaviť. Ja som predbežné opatrenie nedostal. Čo poslali Westiminster Brothers, opýtajte sa ich.“ Polícia a inšpekcia však nekoná voči firmám ES a WB, ako by jeden, zrejme naivne, očakával, ale naopak, zhodou náhod práve teraz, začali preverovať zmluvy mesta Pezinok s obcou Dubová o uskladnení komunálneho odpadu. Kde to žijeme? Na Slovensku. Ján Man starší pre SME svoje slová vyslovil v čase, keď už bola skládka podľa jeho slov na 99 percent hotová a keď už ministerstvo zastavilo mimosúdne konanie, takže skládku môže zastaviť iba najvyšší súd, kam sa aktivisti odvolali. Na tieto aj iné otázky sa Mana staršieho chcel opýtať aj .týždeň, napriek viacerým pokusom sa nám to však cez sekretariát jeho firmy nepodarilo.

.finta C: uzavretý kruh nezákonností
Finty A a B by boli neúplné bez finty C. Tou je, ako inak, konanie našich súdov. Pezinčania ako prvú podali žalobu, že boli vylúčení z územného konania, ktoré bolo kľúčové. Pojednanie v tejto veci však ani po roku a pol nebolo vytýčené. Ku koncu pritom speje konanie vo veci druhej žaloby, ktorá sa týka integrovaného povolenia.
Žalobcovia, ale aj všetkých 1 200 účastníkov konania o integrovanom povolení, sa dostali do situácie, že rozpor skládky s ÚP a VZN nemohli efektívne namietať v územnom konaní, pretože účastníci, ktorí by vňom túto námietku mohli uplatniť, boli vylúčení. A v integrovanom povoľovaní potom správny orgán (inšpekcia) konštatoval, že táto námietka rozporu s ÚP a VZN mala byť predmetom posudzovania v územnom konaní – kde však uplatnená byť nemohla, lebo boli vylúčení. Kocúrkovo vzor 2009? Zuzana Čaputová k tomu uvádza: „Svojvôľou štátnych orgánov sa tak uzavrel kruh nezákonností.“ Jej kolega Jaroslav Pavlovič hovorí o najhrubšom klientelizme. Rozčúlený primátor Pezinka Oliver Solga po krajskom súde 4. decembra povedal, že nechce, aby v takejto krajine vyrastal jeho syn. Sudkyňa na všetky argumenty Pezinčanov o nezákonných konaniach, hrubých procesných a hmotnoprávnych pochybeniach opakovala iba jedno-jediné: „Predmetom tejto žaloby je preskúmanie zákonností rozhodnutí o integrovanom povolení stavby, a nie preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia.“ Na záver tohto Absurdistanu iba dôvetok: vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší súd. Dovtedy bude možno skládka skolaudovaná a sprevádzkovaná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite