Štúdio 5 Slovenského rozhlasu je v podstate výborný priestor, len škoda, že v našich zemepisných šírkach stráca, takpovediac, na možnej pridanej hodnote.
V Anglicku, alebo kdekoľvek, kde spoločnosť prejavuje skutočný záujem o hudobné dianie by to mohlo byť miesto, kde chce každá kapela túžiaca po vzostupe odohrať svoj prelomový koncert. Nafúknuté palcové titulky by písali: „Čisté Tvary 27. januára 2009 v štúdiu 5 Slovenského rozhlasu v rámci relácie Rádia FM Pohoda_Live!“
Postaviť vedľa seba živé verzie skladieb z Rita von Anarchia, druhého albumu Čistých Tvarov, ako odzneli minulý utorok v Slovenskom rozhlase s tými, čo sa nachádzajú na štúdiovej verzii, je ako porovnávať dva rozdielne prístupy k interpretovaniu tých istých pesničiek. Väčšina má veľkú výhodu v tom, že pesničkami naozaj sú, ostatným pristane skôr elektronickejšia, štúdiovými možnosťami obohatená verzia.
Skladby z oboch albumov si na polovicu rozdelili hodinu trvajúce vystúpenie, pričom tie z nového až na záverečný Rituál odzneli v prvej polovici. Prekvapením pre neznalých mohlo byť tvrdšie živé poňatie väčšiny týchto skladieb a to hlavne zásluhou hlavnej gitary, ktorej zvuk je síce naozaj dominantný, akurát že stojí niekedy v svetle reflektorov nasilu či príliš komplikovane. Veru, to čo Martin Hannett myslel svojím „faster but slower“, je zrazu nad slnko jasnejšie. Ďalším rozmerom, o ktorý sú živé verzie ukrátené, je množstvo elektronických zvukov, naprogramovaných bicích a temných pozadí, tak výrazne vynikajúcich pri štúdiovej verzii albumu, mimochodom, opäť v produkcii Oskara Rózsu. Čo sa týka vecí z debutu Meskalín, tak tradične najviac vynikla dub-ová 90 stupňov, lebo stále ako jediná prekračuje akékoľvek žánrové mantinely, ktoré si Čisté Tvary chtiac či nechtiac sami nastavili.
Rita von Anarchia, hoci s Meskalínom neporovnateľná, je stále veľmi dobrým albumom. Už to nie sú bojazlivé nakúkania do niekoľkých žánrov naraz. Je to istota a silné rozhodnutie urobiť to práve takto. Posun do úplne nových polôh. Ak bol Meskalín spätý s hľadaním toho najvhodnejšieho, tak toto je temné pohrávanie sa s nájdeným. Skladby nemajú jediné zlé miesto, až na šiestu, dosť nepochopiteľnú skladbu G.O.D.S.. Okrem toho je to zmes pesničiek dosť tvrdých na to, aby neprestali baviť a natoľko preplnených klávesovými plochami, aby bolo stále čo objavovať. Ak si pre niečo chcete tento album zamilovať, je nutné dať mu čas, nechať ho vždy zapôsobiť ako celok, alebo začať študovať jeho booklet, ktorý po roztvorení ukazuje Ritu ako neohrozenú kráľovnú všetkej anarchie.
Tvary majú obrovský potenciál. Sú jednými z mála na Slovensku, ktorí vedia, aké to je, byť v rámci gitaroviek dve míle popredu od všetkých ostatných. Ich úspešnú snahu ustavične sa vyvíjať možno porovnávať len s márnou snahou recenzenta niekam ich zaradiť. Potvrdením nech je fakt, že Rita von Anarchia je od mainstremu ešte o kúsok vzdialenejšia ako tri roky starý debut, čo je na akékoľvek pomery nezvyklé, teda, ak uvážime, že každý chce nejakým spôsobom preraziť. Totiž, nebolo by sa čomu diviť, ak by raz napísali skutočný hit, veľkú „pecku“. Akurát, že oni nechcú. Ich ambície sú niekde úplne inde.
V miestach, kde sa celá aktuálna slovenská vlna indie gitaroviek stáva len otrokom svojej škatuľky plnej veľkých vzorov, dostávajú Tvary nekonečný rozlet. Ak pre nič iné, tak aspoň pre toto nech sú Čisté Tvary uspokojujúcou alternatívou.
Čisté Tvary: Rita von Anarchia / Slovenský rozhlas live 27. január 2009
Autor je redaktor Exitmusic.org
V Anglicku, alebo kdekoľvek, kde spoločnosť prejavuje skutočný záujem o hudobné dianie by to mohlo byť miesto, kde chce každá kapela túžiaca po vzostupe odohrať svoj prelomový koncert. Nafúknuté palcové titulky by písali: „Čisté Tvary 27. januára 2009 v štúdiu 5 Slovenského rozhlasu v rámci relácie Rádia FM Pohoda_Live!“
Postaviť vedľa seba živé verzie skladieb z Rita von Anarchia, druhého albumu Čistých Tvarov, ako odzneli minulý utorok v Slovenskom rozhlase s tými, čo sa nachádzajú na štúdiovej verzii, je ako porovnávať dva rozdielne prístupy k interpretovaniu tých istých pesničiek. Väčšina má veľkú výhodu v tom, že pesničkami naozaj sú, ostatným pristane skôr elektronickejšia, štúdiovými možnosťami obohatená verzia.
Skladby z oboch albumov si na polovicu rozdelili hodinu trvajúce vystúpenie, pričom tie z nového až na záverečný Rituál odzneli v prvej polovici. Prekvapením pre neznalých mohlo byť tvrdšie živé poňatie väčšiny týchto skladieb a to hlavne zásluhou hlavnej gitary, ktorej zvuk je síce naozaj dominantný, akurát že stojí niekedy v svetle reflektorov nasilu či príliš komplikovane. Veru, to čo Martin Hannett myslel svojím „faster but slower“, je zrazu nad slnko jasnejšie. Ďalším rozmerom, o ktorý sú živé verzie ukrátené, je množstvo elektronických zvukov, naprogramovaných bicích a temných pozadí, tak výrazne vynikajúcich pri štúdiovej verzii albumu, mimochodom, opäť v produkcii Oskara Rózsu. Čo sa týka vecí z debutu Meskalín, tak tradične najviac vynikla dub-ová 90 stupňov, lebo stále ako jediná prekračuje akékoľvek žánrové mantinely, ktoré si Čisté Tvary chtiac či nechtiac sami nastavili.
Rita von Anarchia, hoci s Meskalínom neporovnateľná, je stále veľmi dobrým albumom. Už to nie sú bojazlivé nakúkania do niekoľkých žánrov naraz. Je to istota a silné rozhodnutie urobiť to práve takto. Posun do úplne nových polôh. Ak bol Meskalín spätý s hľadaním toho najvhodnejšieho, tak toto je temné pohrávanie sa s nájdeným. Skladby nemajú jediné zlé miesto, až na šiestu, dosť nepochopiteľnú skladbu G.O.D.S.. Okrem toho je to zmes pesničiek dosť tvrdých na to, aby neprestali baviť a natoľko preplnených klávesovými plochami, aby bolo stále čo objavovať. Ak si pre niečo chcete tento album zamilovať, je nutné dať mu čas, nechať ho vždy zapôsobiť ako celok, alebo začať študovať jeho booklet, ktorý po roztvorení ukazuje Ritu ako neohrozenú kráľovnú všetkej anarchie.
Tvary majú obrovský potenciál. Sú jednými z mála na Slovensku, ktorí vedia, aké to je, byť v rámci gitaroviek dve míle popredu od všetkých ostatných. Ich úspešnú snahu ustavične sa vyvíjať možno porovnávať len s márnou snahou recenzenta niekam ich zaradiť. Potvrdením nech je fakt, že Rita von Anarchia je od mainstremu ešte o kúsok vzdialenejšia ako tri roky starý debut, čo je na akékoľvek pomery nezvyklé, teda, ak uvážime, že každý chce nejakým spôsobom preraziť. Totiž, nebolo by sa čomu diviť, ak by raz napísali skutočný hit, veľkú „pecku“. Akurát, že oni nechcú. Ich ambície sú niekde úplne inde.
V miestach, kde sa celá aktuálna slovenská vlna indie gitaroviek stáva len otrokom svojej škatuľky plnej veľkých vzorov, dostávajú Tvary nekonečný rozlet. Ak pre nič iné, tak aspoň pre toto nech sú Čisté Tvary uspokojujúcou alternatívou.
Čisté Tvary: Rita von Anarchia / Slovenský rozhlas live 27. január 2009
Autor je redaktor Exitmusic.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.